anketa
Čo konkrétneho očakávate od tohto podujatia? Kam ste odhodlaní ísť v protestných akciách, ak sa nesplnia vaše požiadavky? S týmito otázkami sme sa obrátili na účastníkov sobotňajšieho zhromaždenia odborárov v Bratislave.
PAVOL BUDAJ, Odborový zväz Chémia, a. s. Slovnaft: Týmto mítingom dávame najavo názory našich zamestnancov, ktorí výrazne pociťujú nedostatky pri hľadaní východísk zo zložitej hospodárskej situácie. Náš tlak by mal pomôcť, aby sa vykryštalizovali racionálne východiská, no môže sa stupňovať až do úplného konca. Ale som presvedčený, že sa ďaleko skôr, ako dospejeme do takéhoto fatálneho štádia, nájde potrebná zhoda v koexistencii medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
ĽUBOMÍR DOLETINA, Handlová: Prišli sme podporiť požiadavky KOZ SR na väčšinu ktorých vláda čiastočne reagovala, no viaceré ignorovala. Za najdôležitejšie považujem daňové zaťaženie občanov a nezamestnanosť. Ak bude pokračovať doterajší trend, prepúšťanie bude evidentnejšie aj v baniach na hornej Nitre. Sme ochotní pokračovať v protestoch až do krajného riešenia - generálneho štrajku.
RÓBERT HEKEDUŠ, OZ pracovníkov poľnohospodárstva, Nitra: Táto vláda neurobila pre nás nič. Aj toto zhromaždenie padne viac-menej na neúrodnú pôdu. Vo vláde sedia neodborníci, preto by sa v nej mali uskutočniť zásadné zmeny. Minister Pavel Koncoš je jedna z výnimiek. Je to človek z praxe, ktorý pozná problematiku. My sme odhodlaní v prípade neúspechu ísť až do generálneho štrajku.
PETER BELIČÁK, papierenský priemysel Banská Bystrica: V našom podniku nie je situácia najhoršie. Avšak prišli sme podporiť kolegov z lesného a vodného hospodárstva. Dnes ľudia, najmä ak majú viacčlennú rodinu, naozaj nemajú pomaly ani na základné potreby. Kolektívne zmluvy, ktoré s nami zamestnávatelia pouzatvárali začiatkom roka 1999, boli na dobrej úrovni, no nasledovné ekonomické páky vo forme dvoch balíčkov zmenili ekonomickú situáciu občanov.
PAVEL KANTOR, Železnice SR, Bratislava: U nás sa už robilo niekoľko organizačných zmien, ale neodvíjajú sa od jasnej stratégie. Predovšetkým vláda by mala vyjsť s jasnou dopravnou politikou na 15-20 rokov dopredu a nie prijímať administratívne opatrenia na zníženie počtu zamestnancov na Železniciach SR. Ak sa to ďalej nepohne, mali by sme ísť ďalej ako v Česku. Tam železničiari štrajkovali z tých istých príčin, ako nás dnes ťažia na Slovensku. Tak isto nemali pred sebou východiská.
RUDOLF PIKO, OU Metalurg, Košice: Očakávam celkové zlepšenie života ľudí, lebo to, čom sa teraz robí, nemá nijakú úroveň. Ide skôr o raný kapitalizmus. Podporujeme požiadavku zníženia daní, pravidelného vyplácania miezd a ostatných 20 požiadaviek. Vláda by mala rozmýšľať inak, nemala by nás vohnať až do toho najhoršieho - do štrajkov.
ALOJZ URÍK, telekomunikácie Považská Bystrica: Štát musí byť živý iba z práce, nie zo špekulácií. Tí, čo sú hore, sú iba špekulanti a obyčajný robotník svoju rodinu za peniaze za svoju prácu neuživí. To je podstata, prečo sme tu. Kedysi sa 18-ročné slobodné dievča bralo ako stará dievka. Teraz až keď má 25 rokov a musí pracovať, lebo by inak neprežila. Od tohto podujatia neočakávam nič, lebo na tribúne sa striedajú hlasy, ktoré sú veľmi mierne. Takto nedosiahneme nič.
MILOŠ MRAVEC, OZ KOVO, Hronec: U nás má väčšina zamestnancov výpovede. Tento míting nám asi veľmi nepomôže, lebo náš hlavný zamestnávateľ Kerametal Bratislava nemá záujem, aby sa čosi zmenilo. Na Horehroní je zamestnanosť mínusová, drží sa iba Podbrezová.
