Populizmus by Slovensku uškodil
Začiatkom septembra podpísali šiesti experti súčasných parlamentných politických strán a hnutí vyhlásenie o reforme sociálneho poistenia. Konštatovali v ňom, že je nevyhnutné uskutočniť čo najrýchlejšie zmeny dnešného dôchodkového zabezpečenia, nemocenského a úrazového poistenia.
Signatári vyjadrili vôľu vecne a odborne sa zapájať do celospoločenskej diskusie o reforme sociálneho poistenia. Dospeli k poznaniu, že slovenská spoločnosť už nemá dostatok síl absorbovať bez trvalých škôd akýkoľvek populizmus pri riešení takého životne dôležitého problému občanov, akým je reforma sociálneho poistenia. Predpokladá sa, že po prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vláda predloží na verejnú diskusiu Koncepciu reformy sociálneho poistenia. Plní tak záväzok, ktorý si dala vo svojom programovom vyhlásení.
Významný transformačný krok
Koncepcia reformy sociálneho poistenia patrí medzi najvýznamnejšie transformačné kroky po roku 1989. Neprichádza z potreby napĺňania ideologických doktrín, jej nevyhnutnosť vyplýva z civilizačného vývoja ľudstva, ktorý neobchádza ani našu spoločnosť. Jednou z týchto tendencií je starnutie spoločnosti. Ide o výsledok lepšieho života ako v období predchádzajúcich generácií, ale aj o nižšiu pôrodnosť ako v minulosti. Demografický vývoj na Slovensku má všetky charakteristiky a tendencie ako v iných krajinách s vysokým stupňom civilizačného rozvoja. To bezprostredne ovplyvňuje i celú sociálnu základňu spoločnosti.
Udržať a vylepšiť sociálne zabezpečenie sa už nedá naďalej takými systémami, ktoré vyčerpali svoje možnosti rozvoja. Toto je línia vlastná aj ľavicovému spektru slovenskej politickej scény. SDĽ vo svojom Politickom programe prijatom v roku 1996 na nitrianskom zjazde, ktorý sme pred parlamentnými voľbami roku 1998 pretransformovali do volebného programu, si postavila za cieľ uskutočniť transformáciu sociálnej sféry založenú na zásadách sociálnej spravodlivosti, solidarity, podpory a spoluúčasti. Podľa týchto dokumentov sa predpokladá, že nový systém bude chrániť občanov pred sociálnymi rizikami na základe sociálneho poistenia v prípade staroby, nemoci, úrazu, pri zachovaní prinajmenšom reálnej hodnoty dnešných dávok. Tieto zásady presadila SDĽ aj do politických téz koaličnej dohody s SDK, SMK a SOP a následne aj do vládneho programu.
Sociálne poistenie by malo zákonnou formou garantovať ústavné sociálne právo občanov. Podľa článku 39 Ústavy SR majú totiž právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Zákon o sociálnom poistení by mal preto predstavovať mimoriadne závažnú normu pre budúci charakter našej spoločnosti. Mal by jasne definovať, že jej vývoj pôjde cestou sociálne orientovaného trhového hospodárstva a že bude vychádzať z civilizačných tendencií formulovaných európskou kultúrou. Mal by definovať fundamentálne sociálne pozície občanov Slovenska minimálne v horizonte 20 až 25 rokov. Práve preto treba, aby sa ku koncepcii reformy vyjadrili občania v celospoločenskej diskusii. Nemá sa dosiahnuť iba celospoločenská dohoda o základných kontúrach sociálneho poistenia, ale mala by sa pochopiť správnosť a reálnosť navrhnutého riešenia pre dnešok i pre budúcnosť.
Bez zlostnej kakofónie
Spôsob vedenia celospoločenskej diskusie by mal byť cieľavedomý a nemal by vyvolávať hystériu. Spoločnosť by sa nemala nezmieriteľne deliť pri takých závažných životných otázkach, akým je sociálne poistenie. Hľadanie spoločenskej dohody na dlhodobom stabilnom sociálnom rozvoji Slovenska sa však nedá dosiahnuť v kakofónii zlostných a neznášanlivých politikov. Vyhlásenie Vojtecha Tkáča za HZDS, Júliusa Brocku za SDK, Edit Bauerovej za SMK, Rastislava Bednárika za SNS, Mariána Mesiarika za SOP a mňa za SDĽ zo 7. septembra tohto roku dáva nádej, že sa diskusia o reforme o sociálnom poistení bude viesť konštruktívnom duchu. Preukáže sa tak aj civilizačná vyspelosť slovenskej spoločnosti. Totiž múdra, strategicky jednoznačná celospoločenská dohoda o ďalšom smerovaní zabezpečenia sociálnych práv občanov vyjadrená sociálnym poistením bude dôležitým signálom. Signálom, že táto generácia občanov myslí nielen na seba, ale aj na pokolenia po nej. Iba tak sa môže z tejto koncepcie zrodiť zákon, ktorý prežije generáciu, ktorá ho vytvorila. A práve o to ide.
Autor je minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
