Nežný extrémizmus
Hoci väčšina verejnosti pravdepodobne očakávala, že Ján Slota ostane verný svojmu chápaniu politiky ako divadla, výsledok sobotňajšieho snemu SNS bol natoľko šokujúci, že z Anny Malíkovej urobil doslova hrdinskú vodkyňu.
Málokto v tej chvíli chápal, že v Žiline sa nerozhodovalo o podstate národniarskej politiky, ale iba o zmene imidžu strany. S takýmto typom nacionalizmu sa demokratické strany ešte nenaučili bojovať.
Nežnejšia forma extrémizmu je totiž veľmi ťažko identifikovateľná, a preto je nebezpečnejšia. Nedávna relácia VTV, kde pod gesciou mne stále záhadného publicistu Sergeja Chelemendika prezentovali svoje vízie Víťazoslav Moric a Anna Malíková, krásne ukázala, ako vzácne sa vedia obe krídla zhodnúť v definovaní svojich politických hodnôt a priorít. Obaja sa totiž usilovali navodiť u divákov dojem, že spoločnosť národniarom krivdí, keď ich stotožňuje s nacionalistami a že národniarstvo je skôr ekvivalent slova vlastenectvo.
Samozrejme, že národniarstvo nie je nič iné ako nacionalizmus, dokonca aj veľký vzor SNS-ákov Andrej Hlinka sám seba otvorene nazýval nacionalistom (nehanbil sa za to). Víťazoslav Moric sa síce veľmi šikovne pokúšal rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami tým, že nacionalizmus je totožný so šovinizmom a národniarstvo je len obrana záujmov a práv národa, skutočnosť je však zásadne iná. Každé národoobranárstvo totiž skôr či neskôr zákonite skĺzne do útokov voči iným národom, najmä voči susedom alebo do otvorenej nenávisti voči nim. Je to premyslená snaha dokázať, že tento národ musí ochraňovať nejaká politická sila, lebo inak mu hrozí zo zahraničia nebezpečenstvo. Tento paranoický stav nemá nič spoločné s triezvym vlastenectvom, ktorý je vyjadrením prirodzenej lojality voči svojmu národu a štátu. Nacionalizmus však nechápe, že základným predpokladom normálnych interetnických vzťahov je tolerancia a vzájomné porozumenie. Preto programovo smeruje ku konfliktu, ktorým sa usiluje dokázať svoju obetavosť, starostlivosť a vernosť národným záujmom. V skutočnosti im však škodí. Nacionalista sa rovnako usiluje dokázať, že ten, kto vyznáva hodnoty tolerancie, medzinárodnej solidarity a globálnej spolupráce, je nevyhnutne kozmopolita. Nechápanie rozdielu medzi kozmopolitizmom a univerzalizmom je pre nacionalizmus obzvlášť príznačné. Pre nacionalistu je totiž národ najvyššou hodnotou, väčšou ako človek a väčšou ako ľudstvo. Nacionalista nechápe národ ako súčasť vyššieho celku, ale ako najdôležitejšiu spoločenskú štruktúru, ktorej záujmom sa musí podriadiť všetko. Práve preto sú nacionalistické režimy tak často spojené s násilím.
No jestvuje aj iná charakteristická črta nacionalizmu, ktorá si získava ľudí: priamočiarosť. Víťazoslav Moric v spomenutej relácii zdôraznil, že ideológia SNS zakazuje zahmlievať podstatu veci. Práve takto si nacionalisti získavajú sympatie ľudí: otvorene a na plné ústa pomenúvajú problémy tak, ako ich chcú mnohí počuť a ako im chcú rozumieť. Treba však podotknúť, že nejde o úprimnosť, ale o vulgarizáciu slovenskej politiky, ktorá imponuje určitej časti voličskej základne. Pre štandardné a demokratické politické subjekty by však takéto reakcie obyvateľstva mali byť výzvou k väčšej otvorenosti voči voličom. Ľudia chcú počuť pravdu a neznášajú, keď ich niekto ťahá za nos nekonečnými frázami. Som presvedčený, že keby sa „pán politik“ väčšmi sklonil k mentalite vidieckeho človeka, nebolo by až také ťažké vypáliť nacionalistom rybník.
