Nik nechce obnoviť umiestenky
Efektívnosť protestného zhromaždenia odborárov v Bratislave ešte len čaká na plné zhodnotenie, ale už dnes je isté, že sa prinajmenšom jedna z 20 požiadaviek Konfederácie odborových zväzov nestihne splniť. Ide o piaty bod, ktorý predpokladá, že vláda predloží do 30. septembra 1999 návrh zákona o práve absolventov škôl na zabezpečenie prvého zamestnania.
Prvá s myšlienkou uzákonenia takéhoto práva prišla i na základe skúseností partnerských organizácií z iných krajín pred poldruha rokom Mladá demokratická ľavica. Túto iniciatívu sa podarilo zakotviť vo volebnom programe SDĽ. Programové vyhlásenie súčasnej vlády sa o tejto požiadavke vyjadruje už vágnejšími formami. Keď neskôr odbory tento návrh zahrnuli do svojich požiadaviek, viacerí členovia Dzurindovho kabinetu, osobitne vicepremiér Ivan Mikloš, sa postavili striktne proti. Pritom mladí socialisti nechceli, ako sa to niekedy v médiách zjednodušene prezentuje, dajaké direktívne smenice, ktoré by stanovili podnikateľom povinnosť zamestnávať absolventov škôl.
Návrhy mladých socialistov
,,Právo na prvé zamestnanie sa stalo nosnou témou nášho stretnutia s pánom prezidentom,“ povedal nám minulú stredu vzápätí po prijatí hlavou štátu predseda komisie MDĽ, špeciálne zriadenej pre túto problematiku, Daniel Čurda. Rudolfa Schustera zaujali najmä negatívne psychologické aspekty dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí. ,,Sám sa niekoľkokrát k tejto téme vrátil,“ pokračoval Čurda, „a pred nami nahlas uvažoval, či má túto chúlostivú záležitosť zaradiť aj do správy o stave Slovenskej republiky, ktorú sa pripravuje predniesť v parlamente.“
MDĽ o. i. navrhuje skrátiť lehotu, po ktorej sa začne na uchádzača o zamestnanie vzťahovať Krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí zo šiestich na štyri mesiace, pretože po pol roku bez práce sa začínajú prejavovať viaceré zlé návyky. Podľa mladých socialistov treba novelizovať zákon o zamestnanosti tak, aby sa predĺžil čas pozitívnej diskriminácie, keď sa považuje uchádzač o prácu za absolventa školy, z jedného na pôvodné dva roky. Malo by sa tiež zrušiť obmedzenie povinnosti zamestnať takéhoto občana na dobu neurčitú. Podnikatelia by totiž omnoho radšej prijali mladých ľudí na dobu určitú, aby im to v budúcnosti zbytočne nezväzovalo ruky. Väčšiu pozornosť treba venovať aj tomu, ako sa finančne kryje uskutočňovanie spomínaného krátkodobého programu, lebo inak sa premení na zdrap papiera.
Z iniciatívy MDĽ sa 16. augusta zišli zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, KOZ SR a MDĽ, ktorí sa zhodli sa na tom, že nezamestnanosť mladých ľudí (predstavujú 45% z registrovaného počtu občanov bez práce) sa musí riešiť systémovými krokmi dlhodobého charakteru, ale aj okamžitými opatreniami: zmenou štruktúry vzdelávania, prehodnotením dotačnej politiky a daňových úľav pre podnikateľov, ktorí prijímajú mladých ľudí do roboty, rozbehnutím rekvalifikačných programov a ďalšími krokmi, týkajúcimi sa vojenskej služby, novelizácie viacerých zákonov atď.
Čo na to Magvašiho ministerstvo?
„Pôvodne som chápal návrh MDĽ ako legislatívne opatrenia z prvej polovice 60. rokov, keď sme po skončení vysokej školy dostávali takzvané umiestenky,“ priznával sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. „Avšak ukázalo sa, že to vnímajú ako uvoľnenie bariér, ktoré sa vytvorili proti mladému človeku pri prijímaní do zamestnania. Na trojstrannom stretnutí sa potvrdilo, že nielen my, starší musíme vedieť formulovať zákony pre mladých ľudí. Tie treba formulovať pre toho, kto je slabší. V tomto prípade je to, žiaľ, mladá generácia. Nevie preukázať svoje schopnosti konkrétnymi výsledkami. Ale stredoškolské či vysokoškolské štúdium je určitou etapou, ktorá dokumentuje, že absolvent čosi dokázal. Vieme preklenúť určité bariéry, aby mohol rýchlejšie vstúpiť do pracovného procesu. Teda ÁNO právu na prvé zamestnanie. Mladá generácia má obrovskú výhodu: je nekonformná, pozerá sa na svet zväčša očami, aký bude o 20 rokov.“
Minister pripomenul, že v novele zákona o zamestnanosti sa o. i. zakazuje, aby sa v inzercii na pracovné miesta identifikoval vek, pohlavie, zakotvujú sa iba odborné podmienky. Tým sa vytvára základný predpoklad pre relatívnu rovnosť šancí - nielen pre mladých, ale aj ženy či starších občanov, ktorí po päťdesiatke majú nízke možnosti nájsť si nové zamestnanie.
„Splnenie tejto požiadavky pokladám za nevyhnutné a treba k tomu pristúpiť čo najskôr,“ doplnil svojho šéfa vedúci úradu ministerstva Boris Sopira a dodal: „V situácii, keď sa za problém číslo jeden považuje nezamestnanosť, tak potom spomedzi rozličných sociálnych skupín by malo ísť najmä o mladých. Tento problém sa samozrejme nedá riešiť obnovením pracovných knižiek či umiesteniek, ale motiváciou tých, ktorí môžu ponúknuť pracovné miesta.“ Každý ekonóm vie vypočítať, koľko štát získa, keď má desaťtisíc zamestnaných a keď rovnaký počet ľudí bez práce. Preto podľa Sopiru daňové úľavy či odpustenie odvodových povinností za určité obdobie by sa nepochybne stali silnými pákmi na riešenie tejto neutešenej situácie. Nepochybne treba súčasne prijať aj opatrenia, ktoré by zabránili zneužívaniu týchto výhod.
Úrady práce by zmeny uvítali
„Za kameň úrazu pokladám to, že si nezamestnaní mladí ľudia začnú veľmi rýchlo zvykať na svoje postavenie, a potom sa už nikdy nemusia naučiť poriadne pracovať,“ zdôraznil pre SLOVO jeden z účastníkov medzinárodného seminára Zamestnanosť a sociálna politika, ktorý nedávno zorganizovala SDĽ v spolupráci s Nadáciou Friedricha Eberta v Hornom Smokovci, Ladislav Styk z Okresného úradu práce. „Často skĺzavajú na úroveň myslenia, že nevidia dôvody, prečo by si vlastne mali hľadať robotu. Naopak, prvý vstup do zamestnania prináša efekt, že sa neskúsený človek naučí nielen pracovať, ale aj žiť. Nezamestnanosť sa v našom okrese blíži k 30-percentnej hranici, pričom mladí v nej tvoria podstatnú časť.“
„Osobne by som podporil právo na prvé zamestnanie,“ tvrdil riaditeľ Krajského úradu práce v Prešove Juraj Bobko. „V samotnom Prešove, centre stredných a vysokých škôl, študenti dostanú potrebné vzdelanie, ale ponuka práce je, žiaľ, veľmi obmedzená. Osobitne v strojárstve. No súčasná štruktúra vzdelávania nezodpovedá potrebám hospodárstva. Ak si čo len desatina absolventov nájde uplatnenie vo svojom odbore, tak to považujeme pomaly za úspech.“
V Prešovskom okrese napr. evidujú vyše 500 vyučených krajčírov s maturitou, ktorí nemajú záujem pracovať vo výrobe, pokiaľ by neboli na technických postoch. Ale takých je málo. Preto pred robotníckym zárobkom v odevnom priemysle, ktorý sa pohybuje okolo 6700 korún, uprednostňujú podporu v nezamestnanosti. Takto dostanú na ruku 3260 korún. Tí šikovnejší doma čosi pošijú na čierno, nemusia cestovať za prácou, ušetria na vlastnom oblečení... Nuž, spočítajte si to. Niektorí popritom prechádzajú na diaľkové štúdium, a tak im štát prispieva vlastne dvakrát. „Zamestnávatelia mi hovoria,“ zhrnul svoje skúsenosti Bobko, „dajte nám v rámci dotácií po dva roky iba toľko, koľko dostávajú mladí zo sociálky. Ihneď ich zamestnáme, zvyšok im doplatíme. To si však vyžaduje legislatívne zmeny a peniaze na aktívnu politiku zamestanosti.“
Máme schopných legislatívcov, ale...
„U nás evidujeme do 1500 nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl,“ podčiarkol riaditeľ OÚP v Nitre Zoltán Veselei. „Nedávno sme pripravili projekt dobrovoľnej zamestnanosti v rámci verejnoprospešných prác v jednej východoslovenskej dedine, postihnutej prírodnou katastrofou. Mladí o to neprejavili záujem, radšej po Nitre hľadali kontakty. Pokiaľ ide o vstup na trh práce, u chlapcov vidím aj tú komplikáciu, že pred vojenčinou ich nik nechce zamestnať. Právo na prvé zamestnanie by podľa mňa bola dobrá vec. Prostriedky, ktoré sa čerpajú na sociálne dávky či podporu v nezamestnanosti, by sa mohli presunúť k zamestnávateľom, ktorí by vytvorili nové pracovné miesta.“
Aj podľa Štefana Repku z odboru regionálneho rozvoja Krajského úradu práce v Banskej Bystrici kategóriu mladých nezamestnaných treba urýchlene riešiť. Súčasne však priznal, že sa im dosiaľ nepodarilo vypracovať projekty, ktoré by vedeli tento proces naštartovať. „Skôr by som bol za to,“ prizvukuje, „aby sme vytypovali legislatívne medzery. Oslovili sme živnostenské odbory a živnostenské komory, aby spolu s nami vypracovali návrh určitého systému, no dosiaľ sme, žiaľ, nenašli veľkú odozvu. Bol by som za daňové úľavy podnikateľom, ak na rok-dva príjmu čerstvých absolventov škôl. Druhou cestou by bola podpora zakladania malých živností. No aj to by sa malo zahrnúť do pripravovaných právnych noriem.“
,,Myslím si, že máme dostatok schopných legislatívcov, ktorí by dokázali rozumne vyriešiť právo mladých ľudí na prvé zamestnanie,“ povedal pre SLOVO námestník riaditeľa štátneho podniku Slovenskej autobusovej dopravy v Humennom pre rozvoj ľudských zdrojov a kontrolu Marián Kováč. Mimochodom, pred siedmimi rokmi patril ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR medzi ,,krstných otcov“ MDĽ. Rok čo rok k nemu na prax prichádza okolo 20 šikovných stredoškolákov. Ak sa zvolí správny prístup, tak od nich dostáva plnohodnotný, zodpovedný výkon. Žiaľ, za štyri roky ani jedného nemohol zamestnať. Nik totiž nevytvoril podmienky, ktoré by jeho podnik motivovali, aby ich zamestnal. Súvisí to s celkovou ekonomickou situáciou v rezorte dopravy. Súčasne legislatíva a ani ekonomické nástroje nefungujú tak, aby zvýhodnili tých, ktorí vytvoria pracovné miesta pre mladých ľudí.
Bez peňazí niet muziky
Ako nám vysvetlil generálny riaditeľ Národného úradu práce Jaroslav Šumný, vláda by mala v prvom rade definovať, koho chce pri riešení problematiky vysokej nezamestnanosti vlastne preferovať. ,,Musíme najmä zmeniť výchovno-vzdelávací systém, aby školy nechrlili ľudí s profesiou, o ktorej dopredu jasne vieme, že nie je potrebná na trhu práce. V najbližších dňoch uverejníme po dohode s ministerstvom školstva úspešnosť či neúspešnosť škôl v tomto smere. Tu musíme pristúpiť k zásadnej zmene, netreba vymýšľať dajaké práva na prvé zamestnanie. To je prekonaný, povedal by som socialistický prístup odborov, hoci ich za to netreba viniť.“
Pokiaľ ide o často kritizovanú aktívnu politiku zamestnanosti NÚP, Šumný podotkol, že ju štát od roku 1993 „akosi“ zabudol financovať. Navyše, radikálne sa zmenili ekonomické parametre rozvoja spoločnosti, no príjmová zložka tejto centrálnej inštitúcie sa stabilizovala. Preto mu neostalo nič iné ako konštatovať: „Teraz máme v tejto položke nulu. Pokiaľ sa nezmenia hospodárske podmienky, tak ostane naša aktívna politika zmrazená. Vláda musí povedať, čo chce urobiť v tejto oblasti štátnej politiky zamestnanosti. Avšak pokiaľ sa bankový sektor nespamätá, nijaký seriózny podnikateľ nebude mať dobré ekonomické prostredie pre vytváranie nových pracovných príležitostí.“
Napriek tomu Daniel Čurda z MDĽ ostáva optimista. Za prvý konkrétny krok považuje vytvorenie pracovnej skupiny, v ktorej sa budú predstavitelia rezortov financií, školstva, práce a sociálnych vecí, NÚP, odborových zväzov, Rady mládeže Slovenska a MDĽ spoločne zamýšľať nad tým, ako by sa dal ak nie vyriešiť, tak aspoň zmierniť akútny problém abnormálne vysokej nezamestnanosti mládeže.
