Reklama
Reklama

Tém je dosť, chýbajú osobnosti

Jednou z viditeľných zmien v STV po vlaňajších parlamentných voľbách je návrat Milana Markoviča na slovenskú obrazovku. Podľa denného kontinuálneho výskumu sledovanosti televízie (údaje nám poskytol PhDr. Ervín Šťava z oddelenia analýz a tematického výskumu STV), jeho Večer, vysielaný priamym prenosom z bratislavského Štúdia S raz mesačne, má slušný divácky ohlas.
Počet zobrazení: 625

Jednou z viditeľných zmien v STV po vlaňajších parlamentných voľbách je návrat Milana Markoviča na slovenskú obrazovku. Podľa denného kontinuálneho výskumu sledovanosti televízie (údaje nám poskytol PhDr. Ervín Šťava z oddelenia analýz a tematického výskumu STV), jeho Večer, vysielaný priamym prenosom z bratislavského Štúdia S raz mesačne, má slušný divácky ohlas.

Za obdobie január až august 1999 sledovalo premiéry Večera Milana Markoviča priemerne 1 046 130 divákov, ktorých spokojnosť s reláciou vyjadruje priemerný koeficient 5,7 (na škále od minima -10 do maxima +10). V čom spočíva príťažlivosť tejto relácie?

Politická talk show so zmyslom pre humor

Predovšetkým v žánri. Večer Milana Markoviča je politická talk show, ktorá veľmi pohotovo a adresne reaguje na dianie v našom politickom, hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote vôbec, a to prostriedkami politickej satiry. Zúčastňujú sa na nej tri viac-menej rovnocenné zložky: moderátor, hostia a obecenstvo. Akí by mali byť v ideálnom prípade? Moderátor by si mal udržať nadhľad, usilovať sa vystupovať čo najobjektívnejšie, nenadŕžať okato jednej strane (nemám na mysli politickú) a neútočiť na stranu, ktorá mu nie je po chuti. Hostia by mali byť známymi osobnosťami so zmyslom pre humor, schopnosťou pohotovo reagovať na moderátorove podnety a neurážať sa ani pri ostrejšej otázke. A diváci (najmä v Štúdiu S) by mali mať aspoň základný prehľad o súčasnom spoločensko-politickom dianí, aby vedeli, o čom sa vlastne hovorí, zmysel pre tento druh zábavnej relácie a toleranciu k odlišným názorom.

Vtipná priamočiarosť

M. Markovič pozorne sleduje všetko, čo sa na Slovensku, ale aj u našich najbližších susedov a vo svete deje, vyberajúc si z množstva udalostí témy, ktoré najsilnejšie rezonujú vo verejnosti. Je to pohotový, zväčša vtipný človek s vlastným názorom a schopnosťou jenoznačne ho vyjadriť. Za roky pôsobenia v show biznise si vypracoval svojský štylistický a jazykový prejav, ktorým napriek nedokončeným vetám, opakovaniu slov, pauzám a jachtaniu urputne sleduje hlavnú myšlienku. Diváci v Štúdiu S ho zrejme prijímajú bez výhrad (napokon, v obecenstve sa niektoré tváre objavujú pravidelne, napr. prof. Pavol Traubner), diváci verejnoprávnej televízie nie sú jednotní v názore na tohto humoristu, čo je pri jeho politickej vyhranenosti a rozpoltenosti našej spoločnosti pochopiteľné. Najväčším problém Markoviča, podľa môjho názoru, je nedostatočný odstup od témy i hostí, neochota nezdôrazňovať vlastnú politickú orientáciu, čo znižuje kvalitu jeho výkonu. Naposledy sa to prejavilo v augustovej premiére, keď boli hosťami ministri Ján Čarnogurský a Milan Ftáčnik. Prvému sa moderátor nevhodne podlizoval, na druhého neodôvodnene útočil. Napokon, nelásku k ľavici dáva najavo aj v českej relácii Na rovinu - naposledy pri hosťoch Karlovi Kuhnlovi a Stanislavovi Grossovi. Dôkazom, ako sa úroveň celej relácie zodvihne, ak si Markovič udrží humorný nadhľad, bola ostatná premiéra, v ktorej protihráčom ministra Ladislava Pittnera bol po dlhom čase predstaviteľ terajšej opozície - podpredseda HZDS Rudolf Žiak.

Rovnocenní partneri

Zdá sa, že studnica námetov, ktoré sa priam núkajú peru satirika, je na Slovensku nevyčerpateľná. Žiaľ, neplatí to o osobnostiach, ktoré by dokázali spĺňať vyššie naznačené kritériá hostí tejto politickej talk show. Možno by bolo načase poobzerať sa po mladšej garnitúre politikov, po ľuďoch, ktorí ešte neuverili vo svoju neomylnosť a nepostrádateľnosť, aj keď je tu riziko, že takí nie sú vo verejnosti dostatočne známi. Mnohí z doterajších hostí neboli Markovičovi rovnocennými partnermi. Na to, aby vynikol, mu vtedy stačil i polovičný výkon, no potom aj kvalita celej relácie klesla.

Vidí sa mi, že najsilnejším hnacím motorom Markoviča bol kedysi jeho javiskový partner, hudobník a publicista Peter Breiner. Spoluprácou s pánmi bratmi Puškárom a Niňajom sa Milan Markovič akoby vracia do oných čias. Občas sa to medzi nimi troma sympaticky zaiskrí, no rovnocennými oponentmi mu ešte nie sú. Ich hudobné čísla s textami Jána Štrassera však patria neraz medzi najvydarenejšie časti relácie. Tak to bolo aj v piatok 17. septembra, keď najväčší potlesk zožala pieseň zosmiešňujúca súťaž na deblokácie „Daj nám, tender, minister“, využívajúca všeobecnú popularitu Presleyho songu Love me tender.

Autorka je publicistka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama