Reklama
Reklama

Kult majora Zemana

Hystéria, ktorú spôsobilo odvysielanie prvej časti vari najpopulárnejšieho seriálu česko - slovenskej proveniencie Tridsať prípadov majora Zemana, do istej miery vysvetľuje, prečo sa KSČM prediera v preferenciách na prvé miesto, zanechávajúc za sebou aj donedávna suverénnu ODS. Český volič totiž nezahorel náhlou láskou ku komunistickej ideológii, ale je už doslova otrávený z nechutnej antikomunistickej atmosféry, ktorá vyrába nových vlastníkov pravdy.
Počet zobrazení: 568

Hystéria, ktorú spôsobilo odvysielanie prvej časti vari najpopulárnejšieho seriálu česko - slovenskej proveniencie Tridsať prípadov majora Zemana, do istej miery vysvetľuje, prečo sa KSČM prediera v preferenciách na prvé miesto, zanechávajúc za sebou aj donedávna suverénnu ODS. Český volič totiž nezahorel náhlou láskou ku komunistickej ideológii, ale je už doslova otrávený z nechutnej antikomunistickej atmosféry, ktorá vyrába nových vlastníkov pravdy.

Naivný príbeh Jana Zemana, ktorý sa po skončení vojny vracia z koncentračného tábora domov, sledovalo (len v Českej republike) dva a pol milióna divákov. Následný dokument sa stal najsledovanejšou publicistickou reláciou v dejinách Českej televízie. Napriek tomu, že major Zeman láme všetky divácke rekordy, našli sa horlivci, ktorí chcú tento seriál zakázať. Dokonca hrozí, že jeho odysielanie spôsobí pád Rady Českej televízie. Za stiahnutie majora Zemana z obrazoviek sa prihovoril aj „demokrat“ Václav Havel. A Konfederácia politických väzňov podala na Českú televíziu žalobu za propagáciu komunizmu.

Každý, kto videl, ako predseda vyššie uvedenej organizácie hystericky vrieskal v televíznej diskusii na všetkých, ktorí sa odmietajú stotožňovať s čierno-bielym pohľadom na uvedenie spomínanej relácie, každý, kto na vlastné uši počul, ako obviňujú herečku, že hrala v „zločineckom seriáli“, musel mať minimálne pocit, že to „trochu“ prehnali. Nemecká ARD nedávno vysielala seriál s podobným ideologickým pozadím, ktorý kedysi vysielali aj u nás ako Neviditeľný priezor a nikomu to neprekážalo, dokonca sa to obišlo aj bez sprievodného komentára. Nemci zrejme viac dôverujú úsudku diváka, čo je aj prejavom zrelosti demokracie. Zakazovať niečo z dôvodu „negatívneho vplývania na myslenie ľudí“ je totiž ten najprimitívnejší spôsob cenzúry, aký vynašla ešte katolícka cirkev v stredoveku. Ktože sa to bojí démona majora Zemana? Ktože to chce kontrolovať myslenie ľudí podľa svojho obrazu?

Je zrejmé, že Tridsať prípadov majora Zemana vzniklo na stranícku objednávku, že toto pseudodielo ma silný propagandistický podtón, zabudovaný do deja veľmi šikovne. Rovnako musí byť každému jasné, že umelecká hodnota tohto seriálu je takmer nulová, že je to kultúrny gýč, ktorý chvíľami namiesto napätia vyvoláva skôr úsmev. Rozvláčny dej, naivné dialógy, ale aj podpriemerný výkon režiéra by za normálnych okolností vytvárali všetky predpoklady na to, aby seriál upadol do zabudnutia. Lenže major Zeman nie je iba umelecky nevydarený seriál. Major Zeman bol pre mnohých divákov sedemdesiatych a osemdesiatych rokov kultovou postavou, s ktorou sa niektorí dokonca aj stotožňovali (označenie „český Winnetou“ je pomerne presné). A to napriek tomu, že dnes sa za to hanbia. Koľkí z dnešných novodobých inkvizítorov pripravených niesť kotúče s kontroverzným seriálom na hranicu si priznajú, že svojho času majora Zemana pravidelne sledovali, dokonca sa na jeho pokračovanie tešili? Napokon, všimnite si, ako vedia síce rozhorčene, ale predsa len presne memorovať celé pasáže jednotlivých scén.

Niet normálneho človeka, ktorý by veril vykresleniu reality zobrazenej v tomto seriáli. Major Zeman nemôže ublížiť nikomu, kto si je vo svojom zdravom úsudku a životnom presvedčení istý sám sebou. Strach majú z neho len tí, čo sa boja pozrieť do zrkadla. Lebo major Zeman nám v plnej nahote ukazuje, akí sme boli, čomu sme verili a čoho sme boli schopní. Je to svedectvo doby, ktorú dnes potierame s rovnakou húževnatosťou, s akou sme ju spoluvytvárali.

Major Zeman je dnes pre mňa predovšetkým spomienkou. Spomienkou na moje chlapčenské roky. Hudba tohto seriálu vo mne vyvoláva zvláštne dojmy kultového charakteru. Preto je to spomienka milá. Kto sa nedokáže pozerať na majora Zemana týmto spôsobom, kto ho berie príliš vážne, trpí nejakým komplexom, ktorý odkrýva poruchu osobnosti. Ak by sme sa ustavične triasli od strachu, že nám major Zeman nahlodá demokratické cítenie, potom v nás asi nie je veľmi pevné. Kto upodozrieva divákov, že podľahnú ideologickým „zvodom“ tohto seriálu, zrejme im veľmi neverí a má chuť kontrolovať ich vkus. Ale takto sa vlastne začínali dejiny cenzúry…

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama