Prijímaním nového nepotláčajme tradície
V živote každého z nás sú dni vyznačujúce sa osobitou spoločenskou atmosférou. Dni plné symbolov, neopakovateľných chvíľ, nekaždodenných činností. Sú väčšinou späté s rôznorodými obradmi a oslavami, či už reálnej alebo ideovej podoby. A je to práve oslava, ktorá ich výnimočnosť vyzdvihne a umocní. V posledných desiatich rokoch nastala v našom kultúrnom priestore explózia tzv. moderných sviatkov a ich často okázalých osláv. Ich bujnenie je prirodzenou reakciou na strnulosť socialistických čias. Nepribudli iba do kalendára na našom stole ako pamätné dni či štátne sviatky. Mnohé - neformálne si však našli miesto v nás samotných. A tak oslavujeme Valentína - deň zamilovaných, deň otcov, deň matiek. Podľa vzoru anglosaskej kultúry sa na Halloween pohrávame so svietiacimi tekvicami, na svätého Patrika vysedávame v irishpuboch. Nevynecháme ani pozvanie amerických priateľov na oslavu Dňa vďakyvzdania, či priaznivcov švédskej kultúry, keď sa tradične schádzajú na Luciu 13. decembra.
Rovnako ako historicko-kultúrna mapa Európy, jej regiónov a krajín nebola nikdy jednoznačná, aj Slovensko bolo a je všeobecne známe svojím multietnickým a multikultúrnym charakterom. Táto diferencovanosť, najmä strednej Európy, sa odzrkadľovala vo viacjazyčnosti obyvateľov, v bohatej kultúrnej odlišnosti, ako i v tom, že tu existovali, a naďalej existujú tri monoteistické náboženstvá - kresťanstvo, judaizmus a islam v najrozličnejších podobách. Pevne sa pritom viažu na svoje teritoriálne a štátoprávne tradície. Je síce pravdou, že táto mnohonásobná pluralitná situácia so sebou niesla možnosť neviazaných interakcií, no na druhej strane však zahŕňala aj stálu prítomnosť odlišností a následných protikladností. A tie len čakali na vhodnú chvíľu, aby dali voľný priechod rôznym obmedzeniam, xenofóbiám, odkiaľ je naozaj len kúsok ku vzniku a prejavu nacionalizmov rozličnej intenzity.
Nehovorím o minulosti. Otázky komunikácie, etnických stereotypov a predsudkov sú i v súčasnosti doslova horúco aktuálne. Príkladom je malé Slovensko, ako súčasť komplikovanej sociálnej a politickej reality centrálnej Európy. Rovnako aj jeho samotní obyvatelia sú svedectvom o logike či nelogike našej histórie.
Takéto procesy kultúrnej výmeny však neprinášali so sebou iba javy s prívlastkom negatívne. Mnohorakosť oblastí dala priestor a čas na vytvorenie množstva takých kultúrnych kódov, ktorým ich obyvatelia navzájom rozumeli. Vzájomné ovplyvňovanie a napodobňovanie len svedčí o ochote prijať cudzie a podeliť sa o to svoje. To, že Európa dokáže byť tolerantná, už veľakrát dokázala. A nielen voči sebe samej, ale aj voči iným kontinentom. Dokáže však byť i ľahko ovplyvniteľná, často na úkor potlačenia vlastnej identity a tradície. Rovnako je to so spomínanými, pre nás novými a modernými sviatkami. Nezabudnime si však vyčistiť čižmy a dať ich do okna. Ten Mikuláš, Santa Klaus, či Dedo Mráz chodia totiž všade. Aspoň to tak doteraz bolo.
