Našský imidž politika
Veru, v našej zamerikanizovanej politike je imidž politika i politikára výsostne dôležitá vec. A má pravdu Michal Šemrák, keď v článku Aj ministri v boji o imidž (SLOVO č. 46/2000) upozornil, že už i ministri za SDĽ venujú tejto veci, popri výstavbe svojich víl, značnú pozornosť. Ide to na úkor starostlivosti o pridelený rezort, pretože ten boj sa občas podobá na kocúrkovský.
Veruže si ten našský pán minister zaslúžene odrába svoj plat, keď si musí sadnúť - chvalabohu, že nie ľahnúť! - aj na dereš v humornej televíznej relácii. Nečudo, že sa ta poponáhľal aj predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, aby si „zaslúžil“ dvadsať miliónov odškodného od štátu. Týmto si u divákov nijakovsky nešplhol, sotva zaňho niekto slzu vyroní. A takto občas pochodia aj páni ministri, či už na Dereši, alebo v relácii Na telo. Darmo sa utešujú, že získajú sympatie aspoň vidieckych ženičiek. Tie si určite nepovedia: „Ľaľa, aký je milý, aký ľudový!“
O imidž bojujú dnešní politici všelijako, isteže aj zapojením ženského publika, v čom vynikol najmä Vladimír Mečiar - zmedializovaním svojich pletiek či zámerne vymyslených avantúr. Najnovšie uchmatol jeho metódu, údajne na radu vlastnej generálnej poradkyne pre všetko, Robert Fico. Vraj ho vydierali pre nafotografované mimomanželské odskočenie. Pravdaže to nepomohlo, aj jeho Veľký Vzor len mávol rukou. Kdeže sa taký Fico naňho hrabe, kdeže sa ten finančne zmôže na nemeckú sexbombu, topmodelku Claudiu, ktorá v predvolebnej kampani za vysoký honorár priletela obchodne objať predsedu HZDS a popriať mu víťazstvo vo voľbách. Čo na tom, že novinári i novinárky napadli Mečiara za taký vraj neférový imidž.
Čo na tom, že sa vystatovanie s honorovaným objímaním s topmodelkou nezaľúbilo ani superideológovi hnutia, ktorý vraj poradil svojmu predsedovi objaviť sa v predreferendovej kampani po boku skôr toppoetky než sexbomby. Pán predseda sa dal vyfotografovať s dvoma dámami, poetkou i novinárkou, obrázok uverejnili v literárnom časopise. Oznámil, že s obidvoma spísal svoju najnovšiu knihu. Aj na jej krste mu tie dámy z intelektuálskych kruhov sedeli po boku a... pomohlo to? Čerta starého! Kdeže sa našská spisovateľka môže rovnať s božskou Claudiou? Líder HZDS v referende, ktorému venoval toľko síl, energie a peňazí, prehral. Dvadsať percent! Vari sa rozpŕchli kohorty jeho ctiteliek, že neprišli k urnám?
A tak sa naostatok Mečiar utiahol do Elektry a s hlavou v dlaniach dumá ako vybŕdnuť z konopí. Nie je sám z politikov, čo si takto láme hlavu. Ako sa píše v SLOVE č. 41/2000, tento problém sužuje i Pavla Hamžíka, Jaroslava Volfa, Jána Langoša, menej už Jozefa Migaša a najmenej Mikuláša Dzurindu, ktorý si našiel čas založiť vlastnú stranu. Jeden z jeho podriadených akosi predčasne zatúžil po župansky sa pochvastať a dal si zakúpiť za štátne peniaze trojmiliónové luxusné auto.
Pracovitý líder HZDS hľadí stále do prázdna, chytí do rúk aj noviny, napokon má na to vrtkého mladého podpredsedu, čo mu predkladá vhodné výstrižky z tlače. Toť mu podal glosu Čo je v pozadí referenda (SLOVO č. 45/2000) s červeno podčiarknutou vetou: „Je otázne, čo majú v talóne mečiarovci... ich predvolebné reči by sa museli podobať na zázrak, aby uspeli.“ Heuréka! To je ono! Že mu to pred referendom nedošlo! Ale nič nie je stratené. Zázrak bude! Zjaví sa mu Panenka? To bude imidž na našský spôsob! A k Elektre poputujú zástupy! Topmodelky, herečky, poradkyne! Môže si to dovoliť, ak mu pomôžu všetci svätí...
Ján Šipka-Révaj, Bratislava
OPRAVA: V rubrike Slovo o SLOVE sme v príspevku Aj ministri v boji o imidž (č. 46/2000) pri prepisovaní listu čitateľa v súvislosti s finančne náročnou výstabou vily nedopatrením uviedli meno ministra Pavla Koncoša. Malo ísť o Pavla Kanisa a jeho úradníkov, ako to napokon vyplývalo i z predchádzajúceho textu o ministrovi obrany. Ministrovi Koncošovi a čitateľom sa ospravedlňujeme.
Redakcia
