Reklama
Reklama

Fujimori vraví: Sorry

Z vrcholnej schôdzky Fóra pre ázijskú a tichomorskú spoluprácu v Bruneji neodcestoval peruánsky prezident Alberto Fujimori naspäť do Peru, ba ani na iberoamerický summit do Panamy, ale do Japonska. Do krajiny vychádzajúceho slnka prišiel ako prezident s diplomatickým pasom, no odíde z nej (ak nepožiada o azyl) ako radový občan.
Počet zobrazení: 775

Z vrcholnej schôdzky Fóra pre ázijskú a tichomorskú spoluprácu v Bruneji neodcestoval peruánsky prezident Alberto Fujimori naspäť do Peru, ba ani na iberoamerický summit do Panamy, ale do Japonska. Do krajiny vychádzajúceho slnka prišiel ako prezident s diplomatickým pasom, no odíde z nej (ak nepožiada o azyl) ako radový občan.

Hoci už pri odlete do Bruneja sa šepkalo o tom, že Fujimori odcestoval s dvadsiatimi kuframi a zrejme sa už nemieni vrátiť, fámy sa stali reálnejšími, až keď samotný prezident z Japonska oznámil, že rezignuje na svoju funkciu. Fujimori zdôraznil, že neodchádza preto, aby uspokojil chúťky svojich odporcov, ale aby zabránil destabilizácii ekonomiky, ktorá sa vraj za predchádzajúcich desať rokov pozdvihla ako ekonomika máloktorej latinskoamerickej krajiny. Niet však pochýb, že tlak opozície na odchod prezidenta zohral svoju úlohu.

Pád Montesinosa Prechod najvyššej funkcie na jej súčasného vykonávateľa sa stretol s viacerými peripetiami. Na začiatku celej kauzy stojí postava bývalého prezidentovho poradcu a jeho pravej ruky, exšéfa tajnej služby Vladimira Montesinosa. Tento „peruánsky Rasputin“ ovplyvňoval rozhodovanie prezidenta Fujimoriho celých desať rokov. Najvyšší predstaviteľ Národnej informačnej služby (SIN), ktorá je smutne známa mučením a vraždením obyvateľstva s podporou vojenských kománd, si za ten čas vybudoval širokú základňu podporovateľov vo vojenských kruhoch. Armádne kruhy pritom obviňujú z porušovania ľudských práv, zvlášť počas dlhé roky trvajúceho boja proti maoistickým rebelom z organizácie Svetlý chodník.

Vzhľadom na prepojenie Fujimoriho s Montesinosom sa otriasla pozícia prezidenta po tom, čo tajne nakrútený videozáznam ukázal, ako si šéf tajnej služby chcel kúpiť poslušnosť opozičného poslanca za 15 000 dolárov. Skôr ako mohli Montesinosa zatknúť a obviniť ho z korupcie, odletel „peruánsky Rasputin“ do Panamy, kde neúspešne žiadal o politický azyl. Po návrate domov sa však už nemohol obracať na svojich priateľov v armáde. V Peru ho totiž stíhajú za korupciu, pranie špinavých peňazí a objednávanie vrážd. Zmrazené boli nielen jeho domáce účty, ale aj 48 miliónov dolárov, ktoré mal uložené vo Švajčiarsku. Navyše Fujimori bol donútený (pod nepriznaným tlakom USA) rozpustiť tajnú službu SIN a oznámiť prípravu nových parlamentných volieb, v ktorých sa tento najdlhšie vládnuci latinskoamerický prezident už vopred vzdal kandidatúry.

Nástup Paniaguu Po spomínaných krokoch sa pozícia opozície posilnila a keď Fujimoriho vláda oznámila, že prezidentské i parlamentné voľby by sa mohli uskutočniť, len ak peruánska vláda dostane amnestiu, búrka nevôle u obyvateľstva donútila kabinet prejsť do defenzívy. Opozičný vodca Alejandro Toledo oznámil, že amnestia nemôže byť podmienkou na vyhlásenie volieb a že „s gangstrami nevyjednáva“. Po tom, čo pre svoj nesúhlas s vládnym návrhom na amnestiu rezignoval prvý viceprezident Francisco Tudela (všeobecne považovaný za provládneho kandidáta v budúcoročných prezidentských voľbách), dostali udalosti jednoznačný spád. Rešpektovaný vládny ombudsman Jorge Santistevan osobne vyzval Fujimoriho, aby urýchlil proces vedúci k predčasným voľbám a aby sám ihneď rezignoval.

Pripravenosť dočasne prevziať právomoci hlavy štátu oznámil druhý viceprezident Ricardo Marquez, no jeho úzke prepojenie s Fujimorim spochybnilo úspešnosť takéhoto riešenia mocenskej krízy v krajine. Väčšie šance sa dávali umiernenému členovi opozície, 64-ročnému novému predsedovi parlamentu Valentinovi Paniaguovi. Už jeho zvolením do funkcie vlastne opozícia ovládla po desiatich rokoch zákonodarný zbor. Uznávaný právnik zo strany Ľudová akcia vystriedal vo vedení parlamentu Fujimoriho prívrženkyňu Marthu Hildebrandtovú a stal sa tak (po prezidentovi a jeho dvoch zástupcoch) štvrtou najsilnejšou politickou osobnosťou v krajine. Jeho postavenie sa ešte posilnilo, keď demisiu podal aj druhý viceprezident Márquez a Kongres ho až do zverejnenia výsledku aprílových volieb poveril vedením prezidentského úradu.

Očakávanie Toleda Po tom, čo Fujimori v Japonsku oznámil svoje odstúpenie, odvolávajúc sa na zmenené rozloženie síl v parlamente, podala demisiu celá vláda. Vytvorenie nového kabinetu netrvalo ani týždeň. Na jeho čelo bol vymenovaný vo svete dobre známy bývalý generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuellar. Nový premiér nestrácal čas a pustil sa do čistiek v armáde, ktorá predstavovala potenciálne najväčšiu hrozbu zabrzdenia snáh o mocenskú zmenu a demokratizáciu života v krajine. Počas uplynulého víkendu, bezprostredne po prísahe novej vlády, dal Pérez de Cuellar zosadiť 15 generálov podozrivých z úzkych kontaktov s bývalým šéfom tajnej polície Montesinosom. Minister obrany Walter Ledesma predovšetkým vymenil veliteľa pozemných vojsk Waltera Chacona. Nahradil ho Carlos Tafur, ktorého z armády v októbri vylúčili pre odpor proti Fujimorimu. Rehabilitovaní a reintegrovaní boli aj ďalší predtým vyhodení dôstojníci.

Fujimori zostal v Japonsku, na čo má právo, keďže je stále tamojším štátnym príslušníkom. Vládny úradník z prefektúry Kumamoto totiž potvrdil, že Fujimoriho rodičia zaznamenali jeho meno do rodokmeňa, aj keď do Peru emigrovali už začiatkom tridsiatych rokov. Hoci exprezident (údajne pre obavy, že sa ho Montesinos pokúsi zavraždiť) odkladal návrat do Peru, dnes tvrdí, že sa určite vráti a možno bude predsalen kandidovať aj v nasledujúcich prezidentských voľbách. Vo svojich prípadných ambíciach má však stále konkurenciu v osobe vodcu peruánskej opozície Alejandra Toleda. Ten už v polovici novembra počas návštevy Francúzska vyhlásil, že v najbližších prezidentských voľbách chce byť kandidátom „národnej jednoty“ a prinavrátiť svojej krajine dôveryhodnosť a demokraciu.

Hoci je do aprílových volieb ešte pomerne ďaleko, je takmer isté, že 28. júla 2001 zasadne na prezidentský stolec v Lime práve muž, ktorý sa nemohol ujať tohto úradu už skôr len pre volebné machinácie zo strany Fujimoriho prívržencov. Exprezident, ktorý sa azda domnieva, že jeho „sorry“ peruánskemu ľudu za krytie montesinovského vyčíňa, mu vráti akú-takú podporu obyvateľstva, stratildôveryhodnosť aj v očiach medzinárodnej verejnosti, vrátane (a to je nielen v daných končinách najdôležitejšie) Spojených štátov. K kontexte celkového juhoamerického smerovania môže výmena Fujimoriho za Toleda (v zálohe je i Paniagua) utlmiť ľudový radikalizmus, ktorý by prispel k destabilizácii na tomto kontinente.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama