Nastal čas na generálnu výmenu stráží
Anna Malíková
Narodila sa 8. augusta 1959 vo Vysokej nad Kysucou. Väčšinu detstva prežila v Kežmarku, kde pôsobil jej otec ako vojak ČSĽA. Štúdium matematiky a zemepisu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave skončila v roku 1983 s červeným diplomom. Takmer desať rokov učila na druhom stupni ZŠ v Čadci. Krátky čas pracovala vo funkcii riaditeľky tamojšieho obvodného úradu práce. V roku 1990 vstúpila do SNS, kde postupne pôsobila ako predsedníčka miestnej organizácie, okresnej rady v Čadci a ako členka ústrednej rady. Koncom roku 1993 sa stala ako predstaviteľka tzv. umierneného krídla podpredsedníčkou SNS, no keď po šiestich týždňoch J. Slota vystriedal na najvyššom straníckom poste Ľ. Černáka, odvolali ju. Ale ešte roku 1994 sa stala 1. podpredsedníčkou SNS. V parlamentných voľbách 1998 získala mandát NR SR. V decembri 1998 ju zvolili za primátorku Čadce. Na IX. sneme SNS (25.9. – 2.10.1999) sa stala predsedníčku strany. Je slobodná, bezdetná.
Okrem krátkej epizódy pôsobenia Zdenky Tóthovej na čele Strany zelených, ste dosiaľ jedinou predsedníčkou parlamentnej strany v histórii Slovenska. Naozaj, aké je to byť ženou medzi obrovskou prevahou mužov - politikov?
- Nie je to príjemný, ale ani nepríjemný pocit. Necítim sa ako rarita, veď na ženu v politike sa kladú najmenej také isté nároky ako na muža, ak nie väčšie. V politickom súboji určite neplatí galantné správanie. Nik vám neuvoľní stoličku alebo funkciu len pre to, že ste žena. To sa v politike nenosí. Viaceré ženy mi dajú za pravdu, že takto to nechodí ani v bežnom živote. Nechcem mužov uraziť, no galantní sú hádam iba jednu hodinu denne. V takmer každom zamestnaní ženy majú na to, aby sa prebili na určité pozície. Muži to vedia, a preto im nič nedarujú. Zároveň však musíme odstraňovať vžité falošné predstavy o tom, že ženy sú slabšou polovičkou ľudstva.
Vy ste dokonca aj primátorkou. Máte prehľad, koľko vás je na Slovensku?
- Nie. Priznám sa, nemám rada spolky funkcionárok. Stále mi to pripomína emancipačný boj. Mali by sme prestať žasnúť nad tým, ak vidíme ženu v určitom kresle. Radšej to berme ako normálny jav. Verím, že keď sa stretneme o desať rokov, tak sa vôbec nebudete čudovať, že aj v iných stranách budú ženy zastávať predsednícky post. Trochu ma uráža, keď ostatné politické subjekty schvaľujú, koľko percent žien má byť vo funkciách. Je to pokrytectvo. Ak by sa ženám vytvorili také podmienky, že by neboli priveľmi zaťažované starostlivosťou o rodinu a domácnosť, vedeli by sa presadiť samy bez toho, aby im ktosi vyčleňoval okienka, do ktorých ich treba dosadiť.
Po tom, ako ste ohlásili svoj úmysel uchádzať sa o predsednícke kreslo v strane, asi rok vás sprevádzali nie práve lichotivé poznámky z úst vášho predchodcu Jána Slotu, ale i Vladimíra Mečiara. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
- Ostrý zápas sa uskutočňuje v každej strane, ale v našej sa odohral pred zrakmi verejnosti. V iných stranách sa tvária pred kamerami veľmi priateľsky, ale pritom pod pokrievkou vedú boj ďaleko nevyberanejšími spôsobmi. To, čo sa vlani dialo v SNS, som brala tak, že ak niekto stráca argumenty, používa aj údery pod pás. Viem sa však nad to povzniesť, pretože v politike nezastávam svoju osobu, ale ciele, ktorým verím. Aj teraz sa stretávam so pseudoargumentmi našich nevoličov, že som žena a slobodná. Na to už ani nereagujem, ide o moju súkromnú vec. Zase je to dôkazom, že mi nemajú čo iné vyčítať. No zoberme si, koľko je v politike slobodných mužov, a nik im to nevyhadzuje na oči.
Teraz to trocha zľahčujete, ale predsa len viaceré Slotove výroky na vašu adresu až vyrážali dych. Aký máte dnes k nemu vzťah? Rozprávate sa vôbec?
- Nie som človek, ktorý by v sebe pestoval nejaké zlé pocity revanšu. Nakoniec, škodilo by to len mne. To, čo bolo, som mu odpustila. Beriem to ako prejav jeho emócií. Život ide ďalej. Myslím si, že tu nie sme pre to, aby sme si fúkali staré boľačky, ale pre robotu. A tej je dosť.
Akú úlohu podľa vás má v politike zohrávať racio a akú emócie?
- Navrch by malo mať racio. Ak by politici postupovali iba na základe emócií, tak by ich reakcie boli unáhlené. No nepatrím k tým, čo sú ako počítače. Sme ľudia, robíme politiku pre živých ľudí a niekedy, ak naozaj veríte tomu, čo robíte, tak sa dostane do situácie, kde aj emócie musia vyjsť navrch. Napríklad Václava Klausa všetci považujú za pragmatického politika, dokonca až politického robota. No viem sa vcítiť do jeho pocitov, keď vyhlásili výsledky druhého kola volieb do českého Senátu a on hodil o stenu mobilný telefón jedného z fotografov.
Jánovi Slotovi vyčítali vodcovský princíp v strane, keď presadil stanovy, podľa ktorých navrhoval svojich podpredsedov. Zmenilo sa to? Veď vy ste pred rokom deklarovali, že chcete SNS demokratizovať.
- V SNS je zaužívané, že podpredsedov navrhuje predseda. Musia ale byť zvolení nadpolovičnou väčšinou členov ústrednej rady. Tá sa schádza každé tri mesiace a má právo kedykoľvek zhodnotiť činnosť piatich podpredsedov a prípadne ich odvolať. Vôbec teda nejde o vodcovský princíp. Ani sa neobjavili tendencie členskej základne zmeniť tento spôsob voľby vrcholových funkcionárov. Najvyššiu zodpovednosť má predsa predseda strany. Ak by sme to prirovnali k výrobnému podniku, tak riaditeľ má právo obklopiť sa pracovníkmi, ktorým plne dôveruje a za ktorých zodpovedá. Ak by mi ktosi nanútil spolupracovníkov, na ktorých sa nemôžem spoľahnúť, tak by som nevedela natoľko ovplyvniť ich výkon.
Pripustili by ste v rámci demokratizácie SNS vznik názorovej platformy?
- Nie. Platformy vyjadrujú programové odlišnosti. Naše stanovy hovoria, že platí jeden program. S tým sa stotožňuje každý člen strany. Ak nie, musí sa jednoducho so stranou rozlúčiť. Pripúšťať nejaké platformy mi pripadá nielen kuriózne, ale aj ako luxus dnešnej doby, keď sa už pomaly nedá dopočítať, koľko je koaličných subjektov a koľko majú v rámci svojich strán platforiem. Vytvára sa tým absolútny zmätok možno aj pre tých politikov, ktorí sa na tom podieľajú. Ale najmä pre občana, ktorý sa nevie zorientovať, o čom tá strana vlastne je. Devízou SNS bola a aj pod mojím vedením zostane jednoznačnosť. My platformy nepotrebujeme.
Po vlaňajšom zjazde SNS sa vaši porazení oponenti dali počuť, že vytvoria vnútrostranícku opozíciu. Podarilo sa vám ich spacifikovať, keď je u vás tak tichučko?
- Tak tichučko zas nie je. A to je dobre. Som rada, že existuje určitá názorová opozícia, pretože aj konkurencia je hybnou pákou, ktorá každého núti pracovať na sebe. Ak prestáva jestvovať opozícia, signalizuje to zastavenie zdravého vývoja strany. Musí mať však určené pravidlá. Naše zasadania nevyzerajú tak ako pred jedenástimi rokmi, keď sa na povel dvíhali všetky ruky. Každý môže vyjadriť svoj názor. Na druhej strane vyžadujem rešpektovanie prijatých rozhodnutí. Preto sme hneď od začiatku vyvodili prísne disciplinárne opatrenia voči Marianovi Andelovi. Nešlo o jeho osobu, ale o princíp. Ak si prestaneme vážiť sami seba, svoje rozhodovanie, potom sa staneme spolkom záhradkárov.
Marian Andel „bol odídený“ zo strany v súvislosti s podpisom opozičnej dohody s HZDS-ĽS, keď ste stiahli všetkých svojich ľudí z vedúcich parlamentných pozícií...
- Pán Andel nebol odídený, ale sme ho vylúčili z SNS, pretože nerešpektoval rozhodnutie najvyššieho straníckeho orgánu. To, že tento krok bol opodstatnený, dokazujú aj jeho súčasné vyjadrenia. Dnes by nemohol byť členom našej strany, pretože podporuje vstup Slovenska do NATO, čo je v rozpore so stanoviskom SNS. Avšak postup bol iný, ako tvrdíte. Najskôr sme odišli z funkcií v Národnej rade. Nebolo to na nátlak HZDS. Jednoducho, prehodnotili sme svoje pôsobenie v opozícii. Pôvodne sme posty v parlamente prijali s úprimným úsilím zmeniť pomery v našej krajine. Ja som poslankyňou prvý raz, nie som postihnutá ako väčšina kolegov v poslaneckých laviciach túžbou po pomste. Keďže sme v SNS zistili, že máme iba vytvárať určitý imidž voči zahraničiu o tom, že terajšia vládna koalícia je demokratická, stiahli sme svojich ľudí. Až potom sme podpísali dohodu s HZDS.
Nepovažujete z vášho hľadiska za úder pod pás, keď sa šéf hnutia, s ktorým ste podpísali zmluvu o spolupráci, pred referendom o predčasných parlamentných voľbách nechá vo verejnoprávnej televízii počuť, že s vami do prípadnej koaličnej vlády nepôjde?
- Posledné vyjadrenia Vladimíra Mečiara sme kvalifikovali ako nešťastné. V referende totiž nešlo o mňa, ani o Mečiara, ale o päť miliónov obyvateľov tejto krajiny. Bol to dosť významný faktor, prečo bolo referendum neúspešné. Na Slovensku si nik nemôže maľovať ružovú budúcnosť. Opájať sa predstavou, že niekto vytvorí sám vládu, je nezmysel. SNS spolupracovať chce. Výroky pána Mečiara hodnotíme ako jeho osobné. Pre mňa nejde o vyjadrenie HZDS, lebo nie je podložené uznesením žiadneho straníckeho orgánu.
Rozprávali ste sa po referende o spomínaných Mečiarových výrokoch s poslancami za HZDS-ĽS ?
- Áno, ale nebolo by korektné, keby som hovorila, ako hodnotia vyjadrenia svojho predsedu. Jeho hlavným argumentom nespolupráce so SNS je náš negatívny postoj k začleneniu Slovenskej republiky do NATO. Pri dnešnej situácii je podľa nás vstup do Severoatlantickej aliancie druhoradá, ba dokonca až treťoradá záležitosť. Predovšetkým treba riešiť reálne problémy reálnych ľudí. Nemôžeme predsa na ich úkor vyzbrojovať armádu.
Neľutujete po tom všetkom, že ste podpísali s mečiarovcami opozičnú zmluvu? - Naším cieľom bolo zjednotenie opozičných síl. Dohoda s HZDS platí len do prvého dňa volebnej kampane. Naopak, uvítala by som podpísanie zmluvy aj so Smerom.
Sama ste po vyhlásení výsledkov referenda povedali, že opozícia neponúkla reálnu alternatívu k súčasnej vládnej koalícii. Naopak, preukázala svoju nejednotu. Asi sa zhodneme na tom, že to bol jeden z dôvodov neúspechu všeľudového hlasovania na svätého Martina.
- Nielen to. Dokonca zájdem ďalej a poviem, že opozícia neponúkla - no netýka sa to SNS - ani dostatočne dôveryhodných lídrov reálnej vízie Slovenska. Rozmenené na drobné - či Slovensko bude prosperujúca krajina, alebo či tu bude veľa nezamestnaných, nárast kriminality a či tu bude zdravie a vysokoškolské vzdelanie iba pre bohatých ľudí. Iná vízia budúcnosti musí existovať. Verejnosti ju musia podať dostatočne dôveryhodné osoby, ktoré dokážu podriadiť stranícky záujem tomu, čo chceme pre Slovensko urobiť. Chyby sa stali, ale nemalo by tomu tak byť, ak chceme uspieť v budúcich voľbách.
Kto podľa vás patrí medzi dôveryhodné osoby? - To ukáže budúcnosť. Podľa vyjadrení viacerých politických predstaviteľov má HZDS-ĽS momentálne nulový koaličný potenciál. Aký ho má SNS?
- Bez toho, aby som sa niekomu podliezala, vychádzajúc z nášho programu, tvrdím, že my máme najväčší koaličný potenciál. Naša základná idea je ochrana národnoštátnych záujmov. Tú musia mať vo svojom programe všetky strany, ktoré chcú v budúcnosti zostavovať vládu SR. Od toho sa odvíja moje tvrdenie o veľkosti nášho potenciálu. U nás by sa už nemali zostavovať vládne koalície podľa dobrých či zlých vzťahov tých-ktorých politikov, ale na základe politických programov tých-ktorých strán. Máme program, na ktorom by sa vedeli stretnúť všetky strany.
Považujete Roberta Fica za opozičného politika a za svojho potenciálneho koaličného partnera?
- Áno, beriem ho ako opozičného politika, pretože Smer vznikol jeho odchodom z SDĽ. To znamená, že sa rozlúčil s vládnou stranou a jeho vystúpenia sú opozičné. Smer je vhodným partnerom pre súčasnú spoluprácu aj preto, že má dobré odborné zázemie, elán, vie osloviť najmä mladých ľudí. Dokonca sme už absolvovali stretnutia, kde sme sa bavili o podpore Ficových zákonodarných iniciatív, vrátane novely ústavy.
S Ficom vás okrem toho ešte čosi spája - obaja hovoríte o nevyhnutnosti generačnej výmeny politikov. Ako sa vám to darí v radoch SNS?
- SNS bola jediná z politických strán, ktorá dokázala po desiatich rokoch od „nežnej“ zmeniť zásadným spôsobom svoje vedenie. Ostatné strany sú v takom stave, že ich špičky sú doslova uzavreté a nepripúšťajú nijakú novú krv. Určití funkcionári si pomaly už ako vo feudalizme uzurpovali doživotné právo zastávať svoje posty. Pre politickú stranu to nie je dobré, lebo nemá svoj vnútorný vývoj. Čo je lepšie, musí ísť dopredu. A to, čo sa opotrebovalo, musí ísť preč. Je veľa politikov, ktorí sa už premenili na takýto opotrebovaný materiál. Nastal čas na generálnu výmenu stráží.
Ako v tejto súvislosti hodnotíte zmeny na špici KDH?
- Generačná výmena to je, ale výmena stráží nie.
Osobné averzie medzi Slotom a Čarnogurským boli verejne známe. Vy si budete lepšie rozumieť s novým lídrom hnutia Pavlom Hrušovským?
- Ja dokážem mať dobré vzťahy aj s Jánom Čarnogurským. Ak ho kritizujem, tak prostredníctvom argumentov, a z jeho strany očakávam podobnú reakciu. Pokiaľ ide o Pavla Hrušovského, prajem mu v novej funkcii všetko najlepšie. Na slovenskej politickej scéne je potrebný subjekt, ktorý bude zdôrazňovať kresťanské idey. SNS je tak isto založená na kresťanských princípoch. O kresťanského voliča sa uchádza aj SDKÚ, no nestačí, keď si ktosi dá do názvu strany slovíčko kresťanský. Kresťanstvo treba aj presadzovať, inak ide o pokrytectvo. Napríklad jedným z podpredsedom SDKÚ je Eduard Kukan, ktorý sa verejne hlási k ateizmu. Bolo by neodpustiteľné, ak by táto nová strana používala kresťanstvo iba ako háčik na chytanie voličov.
Nedávno vláda hodnotila svoje dvojročné pôsobenie. Pôsobí v kabinete vôbec minister, s ktorým by bola SNS spokojná?
- Áno, dokonca dvaja. Pre istotu ich nebudem menovať, lebo určite by sa stali terčom kritiky z vlastných radov. Čas však ukáže, ktorí sú to.
Kto je to okrem ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša z SDĽ?
- Ak dovolíte, to vám teraz neprezradím.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martin Krno
