Protivníkom chudoba a korupcia
Na slávnostnú inauguráciu nového mexického prezidenta Vicenta Foxa dostala prezidentská kancelária k dispozícii sedem miliónov pesos, čo je v prepočte asi 737 000 dolárov. Fox ako pravý manažér (pred vstupom do politiky bol generálnym riaditeľom Coca-Coly pre Mexiko a Strednú Ameriku) sa snažil hneď zoškrtať zbytočné výdavky a zohnať sponzorov, ktorí by ušetrili štátnej pokladnici nejaké to peso. Pozvaní hostia si teda pripíjali na zdravie vínom značky Monte Chalik a presúvali sa autami s logom združenia ANDA.
Najvyšší mexický predstaviteľ, ktorý prišiel do funkcie po 71-ročnej vláde predstaviteľov korupciou prerastenej Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI), si takýmto krokom od svojho nástupu do úradu získal sympatie nielen domácej, ale i svetovej verejnosti a vyslal tak signál, že mieni dodržiavať deklarované úsilie o posilnenie zahraničnopolitického postavenia krajiny, no tiež potláčanie chudoby a korupcie.
Indiáni a drogy V deň svojej inaugurácie urobil Fox ešte jedno významné gesto - nariadil začať sťahovanie vojenských jednotiek z južnej provincie Chiapas, kontrolovanej povstalcami zo Zapatistickej armády národného oslobodenia (EZLN). Odsunom jednotiek sa vytvoril priestor na mierové rokovania so spomínaným hnutím mexických Indiánov, ktorí od roku 1994 bojujú za lepšie životné podmienky pôvodných obyvateľov. Vyriešenie problému s Indiáni, ktorí tvoria viac ako desatinu mexického obyvateľstva, by jednak značne napravilo zlú povesť krajiny v oblasti dodržiavania ľudských práv a eliminovalo by aj postavenie armády, v ktorej viacerí predstavitelia využívali vojenské nasadenie na juhu na rôzne nekalé činnosti, vrátane obchodu s drogami.
Drogy sa spájajú s armádou predovšetkým kvôli afére s generálom Rebollom. Generála, ktorý bol známy ako popredný bojovník proti obchodu s narkotikami, zatkli a uväznili pred tromi rokmi, po tom, čo mu dokázali spoluprácu s kartelom drogového baróna Juaréza. Rebollo však nebol jediný hriešnik. Koncom augusta zatkli pre odôvodnené podozrenie zo spolupráce s Juarézovým drogovým kartelom penzionovaných brigádnych generálov Chaparra a Hermosilla. Začiatkom novembra rozšírila armáda s políciou zbierku zatknutých o jedného z najznámejších priekupníkov drog Huga Medinu, ktorý stojí vo vedení známeho kartelu pašujúceho kokaín cez východné mexické pobrežie z Kolumbie do USA.
Drogy a úplatky zasiahli svojho času aj kruhy blízke prezidentskému úradu. Vo februári 1995, tri mesiace po skončení funkčného obdobia vtedajšieho prezidenta Carlosa Salinasa, zatkla polícia jeho staršieho brata Raúla. Úrady ho obvinili z objednania vraždy niekdajšieho generálneho tajomníka vládnucej PRI Josého Massieua, no neskôr tiež z obchodovania s drogami a prania špinavých peňazí získaných z tejto nekalej činnosti. Viacero svedkov ho usvedčilo z inkasovania súm, ktoré na jeho účet odvádzali kolumbijské a mexické kartely v rokoch 1988 až 1994 ako odmenu za ochranu veľkých drogových transportov.
Dornbuschov recept Nový mexický prezident nastúpil do úradu bez pochybných rodinných zväzkov a s najlepšími referenciami. Počas pôsobenia vo funkcii guvernéra štátu Guanajuato sa Foxovi podarilo dosiahnuť najnižšiu nezamestnanosť v celom Mexiku a dobré výsledky dosahoval aj v predchádzajúcej podnikateľskej kariére. Všeobecne sa považuje za pragmatického politika a sám sa označuje za blairovského prívrženca „tretej cesty“, pričom presadzuje trhovú ekonomiku s uplatňovaním nezanedbateľnej úlohy štátu. Výber ministrov do jeho vlády potvrdil, že sľubované reformy myslí vážne - ministrom zahraničných vecí sa stal uznávaný politológ, ľavicový intelektuál Jorge Castaneda, významný post v armáde zaujal generál Gerard Vega, ďalší intelektuál, ktorý sa pričinil o transparentnejšie vystupovanie mexickej armády a pod.
Hoci má dlhé roky vládnuca PRI naďalej v parlamente väčšinu a vládne v 19 z 31 federálnych štátov, jej poslanci a politici by nemali byť vážnejšou prekážkou v úsilí o ďalšiu demokratizáciu a ekonomickú transformáciu krajiny. Napriek predchádzajúcej zlej povesti Mexika zaujmú zrejme aj zahraniční investori pragmatickejší postoj a využijú tento štát v snahe o prienik na trhy v Kanade a USA, ktoré sú spolu s Mexikom členmi združenia voľného obchodu NAFTA. Fox presadzujúci zmluvu o voľnom obchode medzi Mexikom a Európskou úniou myslí aj na druhú stránku severoamerického prepojenia. Chcel by totiž kapitálový a tovarový trh troch krajín rozšíriť aj o trh práce, čo by mohlo čiastočne eliminovať nelegálnu migráciu z Mexika do USA.
Niektorí experti, ako napríklad bývalý hlavný ekonomický poradca pre Svetovú banku a MMF Rudi Dornbusch, odporúčajú Mexiku zaviesť menovú radu, či dokonca úplnú dolarizáciu mexického hospodárstva, ktorá by údajne skoncovala s menovou nestabilitou krajiny. Zrušenie mexickej centrálnej banky a pridruženie pesa k doláru by malo viesť k zásadnému zníženiu mexických úrokových sadzieb a posunulo by krajinu k podstatne vyššiemu strednodobému rastu. Dornbuschom odporúčaná úplná finančná a obchodná integrácia s USA má však i svoje tienisté stránky, z ktorých najvýraznejšou je hroziaca strata mexickej identity. Prezident Fox by mal pragmaticky, no s prihliadnutím na národné záujmy Mexika sám rozhodnúť, čo bude pre budúcnosť jeho krajiny najvýhodnejšie.
