Musíme sa vedieť predať
Roman Šipoš, štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR
Narodil sa 2. apríla 1963 v Spišskej Sobote, dnes súčasť Popradu. V roku 1986 ukončil štúdium na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, po ňom nastúpil ako majster a neskôr ako stavbyvedúci v Pozemných stavbách Prešov. Na Mestskom úrade v Starej Ľubovni začal pracovať v roku 1992, o dva roky neskôr sa stal jeho prednostom. Absolvoval manažérsky kurz pre oblasť územného plánu a stavebného poriadku v NSR, okrem toho navštevoval špecializované štúdium medzinárodného práva a vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1998 vykonáva funkciu štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Je ženatý, má tri deti.
Sú Národný plán regionálneho rozvoja, resp. Integrovaný plán regionálneho rozvoja, v súčasnosti zverejnené na internete ako podnet na diskusiu, prvými svojho druhu?
- Na internete je návrh Národného plánu regionálneho rozvoja, ktorého východisko bolo v spracovaní Integrovaného plánu národného a sociálneho rozvoja ako predbežnej štúdie pre regionálny rozvoj SR.
Vychádzali ste z programov predchádzajúcej vlády?
- Regionálna politika je oblasťou, ktorá nie je viazaná na terajšiu alebo predchádzajúcu vládu. V našej spoločnosti má svoje miesto už niekoľko období, a to, že sa zanedbávala, prinieslo obrovskú disparitu regiónov v stupni ich ekonomického vývoja.
Viete pomenovať konkrétne výsledky v tejto oblasti politiky?
- Nedajú sa očakávať iba od národnej úrovne. Musia byť výsledkom vízie, predstáv a cieľov príslušných regiónov. To, že u nás sa o regionálnej politike iba hovorí a len málo ľudí pre ňu niečo robí, je dôsledkom aj toho, že sa neuskutočnila reforma verejnej správy ako jeden z rozhodujúcich podkladov pre dobrú regionálnu politiku na Slovensku.
Máme v tejto oblasti vzory v Európe?
- Každá členská krajina EÚ, ale aj jej asociované krajiny, prispôsobujú svoje ekonomiky možnostiam, ktoré im dávajú regionálna politika a rozvoj.
Takže - ktorá krajina je k nám najbližšie?
- Ťažko hovoriť o vzoroch, lebo každý štát má svoje podmienky a zvláštnosti a rozličné využívanie komparatívnych výhod. Ak by som mohol použiť jeden z európskych príkladov, ktorý viedol k dobrým výsledkom v regionálnej politike, iste to bude Írsko.
Prečo?
- Už niekoľkokrát som hovoril o tom, že Írsko sa z najchudobnejšej členskej krajiny EÚ stalo jednou z najbohatších a svoj úspech postavilo na štyroch pilieroch: členstvo v EÚ, spoločenské partnerstvo inštitúcií, zahraničné investície a vzdelanie. Všetky tieto aspekty sa využívajú v súčinnosti s regionálnou politikou a využitím agrárnej, teda zelenej krajiny Írska, z ktorého sa stala krajina s najväčším výrobcom softvéru na svete.
V našej situácii sa však koaliční partneri napríklad pri presadzovaní cieľov agrárnej politiky nie vždy zhodnú...
- O tom, že problematika poľnohospodárstva je veľmi zložitá, svedčí i stav členských krajín EÚ v tejto oblasti a je to jedna z najťažších a najhorúcejších kapitol negociačných pozícií pre vstup do EÚ. Aj Poľsko, ktoré je v úsilí o vstup do EÚ trocha ďalej ako my, bude mať obrovské problémy najmä v oblasti poľnohospodárstva. V rámci našich koncepčných a strategických dokumentov sa poľnohospodárstvu z hľadiska regionálneho rozvoja venuje jedna z rozhodujúcich strategických priorít, kde sa v hlavných, vyššie spomenutých dokumentoch hovorí o podpore rozvoja vidieka a multifunkčného poľnohospodárstva.
Keďže o podobe reformy verejnej správy sa ešte len diskutuje, znamená to, že sa nič v tejto oblasti nedeje?
- To sa absolútne nedá takto interpretovať. Aj keď nie sú ustanovené vyššie samosprávne územné celky, ktorých rozhodujúca kompetencia bude práve v politike regionálneho rozvoja istého územia, nemôžeme čakať na ich ustanovenie zákonom a nič nerobiť. Fungovanie regiónov sme zatiaľ upravili zásadami o regionálnej politike, ktoré budú podkladom pre zákon o podpore regionálneho rozvoja a ten sa na základe politických rozhodnutí prijme až po rozhodnutiach o reforme verejnej správy.
Reforma verejnej správy znie ako zázračné zaklínadlo k úspechu. Očakávate od nej predovšetkým efektívnejšie fungovanie regiónov?
- Určite.
V ktorej oblasti do nich vkladáte najväčšie nádeje?
- Nevkladám do nich nádeje, ale zodpovednosť. Dlhé obdobie som pôsobil v komunálnej politike a veľmi dobre viem, čo znamená zodpovednosť k ľuďom a k občanom. Celá politika by mala byť postavená v prvom rade na zodpovednosti.
Nie na efektivite? - Nie. Ak ste zodpovedná, aj vaša práca je efektívna - mám na mysli efektivitu pre ostatných, nie pre seba.
Neuvažujete napríklad o tom, že aj na regionálnej úrovni sa môže vyskytovať problém korupcie?
- Takúto otázku som nečakal.
Hovorili ste o štyroch základných pilieroch írskej regionálnej politiky. O aké piliere sa opierame my?
- V Národnom pláne je vymedzených sedem sektorových operačných programov postavených na ochrane životného prostredia, rozvoji a podpore multifunkčného poľnohospodárstva, rozvoji cestovného ruchu, technickej infraštruktúry a bývania. Tieto by mali pôsobiť v regiónoch a pomôcť zlepšiť ich ekonomickú situáciu. Rozvoj ľudských zdrojov je v tejto oblasti jedným z rozhodujúcich aspektov, ktorý pôsobí celoplošne. Zdroje, ktoré som predtým spomínal, nebudú fungovať v každom regióne rovnako, naproti tomu ľudské zdroje sú spoločným menovateľom pre všetky regióny. Úspech regionálneho rozvoja je postavený na tom, aby sme vedeli efektívne stanoviť možnosť pôsobenia týchto sektorových operačných programov na území a využiť predpoklady, ktoré dávajú regióny, na ich úspešné aplikovanie.
Súhlasíte s tým, že celkový vývoj v regiónoch závisí od ich ekonomickej situácie, a prioritu majú teda ekonomické programy?
- Áno.
Zlepšila sa - z pohľadu regiónov - situácia v rozvoji malého a stredného podnikania?
- Spracovaním programu pre podporu hospodársky zaostalých okresov sme prinajmenšom vytvorili priestor pre malých a stredných podnikateľov na tvorbu pracovných miest v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Jej objem nebol vysoký - zhruba 130 mil. Sk na rok 2000 - ale pomohol. Financie smerovali len do okresov prioritne označených ako zaostalé.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová v rozhovore pre SLOVO konštatovala, že podmienky malých a stredných podnikateľov sa zlepšili najmä v podobe reštrukturalizovaného finančného sektora. Súhlasíte?
- V súvislosti s regionálnou politikou sa pre prístup k malým a stredným podnikateľom stanovili v rôznych regiónoch rôzne podmienky, čo je správne. V predchádzajúcom období sa napríklad vymedzovali pre vybrané regióny rozličné daňové zaťaženia.
Ste toho názoru napriek faktu, že najväčší počet živností odovzdali podnikatelia práve z regiónov východného Slovenska?
- To nesúvisí s podmienkami na možnosť vykonávania živnosti, ale s následnými ekonomickými podmienkami, teda, že živnostník nemá šance na rozvoj v regióne. Celá ekonomika tohto zamerania je vo vyspelých krajinách postavená práve na využívaní takýchto foriem podnikania. Nie je možné, aby v každom malom regióne pôsobili veľké priemyselné fabriky a parky zamestnávajúce 1500 ľudí. Máme približne 2800 obcí a tam by mali pôsobiť živnostníci - tí však musia mať na to podmienky, fungujúcu technickú a sociálnu infraštruktúru. Problém celej regionálnej politiky je v stabilizácii podnikateľov a ich rodín v tých regiónoch, kde majú záujem zostať.
Ak som dobre rozumela, oddeľujete veci, ktoré spolu úzko súvisia - východiskové podmienky živnostníka a podnikateľské prostredie, v ktorom pôsobí...
- Hovorím, že živnostníci napriek svojmu entuziazmu nemali možnosť ďalšieho rozvoja, hoci chceli podnikať v oblasti typickej pre Slovensko. Zoberme si príklad z Írska: dokázali predať to, čo je podľa môjho názoru nepredateľné. Každý na svete dnes vie, čo je Irish Pub. Musíme nájsť niečo, čo nás identifikuje, cestu, ako to predať. Viete si predstaviť, že by sme začali v Londýne predávať naše pivo, pričom by úroveň pohostinstva vyzerala tak ako väčšina našich pohostinstiev?
Asi by sme ich veľa nepredali.
- Vidíte. Nemáme taký potenciál vlastného slovenského zahraničného kapitálu, ako majú Íri.
Teda chcete povedať, že nemáme slovenský kapitál?
- Nie. Hovorím o zahraničnom kapitáli slovenského pôvodu, ktorého vlastníkmi sú zahraniční Slováci. Aj v Írsku pochádzala rozhodujúca časť zahraničných investícií zo zahraničného kapitálu írskeho pôvodu. Všetci tí, ktorých podmienky rodnej krajiny nútili emigrovať do USA, sa hrdo hlásia k Írsku a investujú do neho obrovské finančné prostriedky.
Ale u nás už nie je možné na tomto stavať. Aké máte s tým skúsenosti?
- Nesúhlasím, že na tom nemôžeme stavať. Nemáme skúsenosti, pretože sa tým nikto nezaoberá. Musíme nájsť cestu k našim zahraničným Slovákom. Typickým príkladom je Poľsko, ktoré je úrovňou technickej infraštruktúry ďaleko za nami. Lobizmus ich krajanov v zahraničí im však vytvára dobré podmienky na to, aby boli tam, kde sú.
Neviem si predstaviť, ako by sa to dalo zrealizovať.
- Treba ich osloviť, pracovať s nimi a nenechať ich „rozbiť sa“ v zahraničí.
Má ich osloviť štát alebo jednotlivci?
- Štát. Nie však iba v podobe deklarácie. Treba vytvoriť podmienky na návrat mladých ľudí do vlasti.
Veľmi často sa hovorí o rozvoji cestovného ruchu a agroturistiky. Napokon, spomínajú sa aj v Národnom pláne regionálneho rozvoja. Kde sú konkrétne výsledky?
- Zasa ide o podmienky. Podmienky na agroturistku u nás sa nedajú porovnať s Rakúskom či Švajčiarskom. Úroveň poskytovania služieb v oblasti agroturistiky je u nás mizerná.
Tu je však problém v ľuďoch, a nie v technickej či inej základni...
- Áno, máte pravdu. Iné podmienky sú na juhu a iné na východe Slovenska. Musíme ich vytvárať také, aby sa úroveň poskytovaných služieb v cestovnom ruchu dostala aspoň na porovnateľnú úroveň. Potom budú ľudia „robiť“ cestovný ruch sami. Také niečo sa nemôže robiť pre jedného náhodného turistu. Ľudia sa musia vracať na miesta, kde boli spokojní.
Prečo ale niekto dokáže vytvoriť príjemné prostredie a iný nie?
- Kúpna sila ľudí na východnom Slovensku je taká slabá, že aj keby sa niekto rozhodol založiť si reštauráciu, nevyžije celý rok iba z príjmov zahraničných a domácich návštevníkov. Nejde totiž len o tých zahraničných - podnikateľ musí žiť aj z domácich.
Pri rozvoji CR sa predpokladá pomoc EÚ, konkrétne prostredníctvom projektov ISPA, SAPARD a PHARE.
- Všetci vidia spásu iba vo fondoch EÚ. Štrukturálne fondy a predvstupové nástroje ISPA, SAPARD a PHARE sú dodatkovými formami ekonomickej pomoci pre SR. Najprv si musíme usporiadať vzťahy u nás doma - aj pomocou reformy verejnej správy - a potom hovoriť o možnostiach využívania týchto dodatkových foriem, ktoré predstavujú len predpoklad pomoci.
Ako je to so vznikom regionálnych rozvojových agentúr (RRA), ktoré majú koordinovať rozvoj jednotlivých regiónov?
- Sú vyčlenené finančné prostriedky na ich vznik a fungovanie. Podľa môjho názoru by v každom vyššom územnom samosprávnom celku mala vzniknúť jedna RRA podporovaná štátom. Ak vznikne ďalších desať, ktoré budú podporovať súkromní podnikatelia alebo ich združenia, je to výsledok ekonomickej sily a schopnosti regiónu.
Preferujete diferencovaný prístup k regiónom. Myslíte si, že RRA bude potrebná povedzme v Bratislave?
- Urobili by sme veľmi zlý krok, ak by sme podporovali rozvoj zaostalých častí a nechali zastaviť vývoj v rozvinutejších. Musíme vytvoriť podmienky na ich vyrovnanie. Je chybou robiť regionálnu politiku výlučne pre zaostalé regióny.
Takže - aký je váš návrh na zlepšenie situácie v regiónoch Slovenska?
- Prevziať model regionálneho usporiadania z Českej republiky, pretože sú ďalej ako my. Existuje tam ministerstvo pre miestny rozvoj zaoberajúce sa koordináciou regionálnej politiky a pre regióny vytvára podmienky. Naše ministerstvo je inštitúciou, ktorá sa tým musí zaoberať komplexne, predtým však musíme usporiadať kompetenčné vzťahy v oblasti územného plánu, stavebného poriadku, cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce. Ak budeme regionálny rozvoj robiť nekoordinovane a zapájať do toho veľké množstvo separátnych inštitúcií, z ktorých každá má svoje právomoci, nemáme šancu na lepšie vyhliadky.
S hosťom SLOVA sa zhovárala Lýdia Kokavcová
