Vône vianočných trhov

Čo typickejšie pre toto obdobie môže bežný smrteľník navštíviť, ak nie vianočné trhy? Poväčšine sú prvým impulzom k tomu, aby sme si vedľa bežných radostí a starostí uvedomili, že sviatky pokoja a mieru prichádzajú - spolu so všetkými klišé o láske a šťastí, ktoré k nim oddávna patria.
Počet zobrazení: 1532

Čo typickejšie pre toto obdobie môže bežný smrteľník navštíviť, ak nie vianočné trhy? Poväčšine sú prvým impulzom k tomu, aby sme si vedľa bežných radostí a starostí uvedomili, že sviatky pokoja a mieru prichádzajú - spolu so všetkými klišé o láske a šťastí, ktoré k nim oddávna patria.


Odvážime sa dúfať, že väčšina z nás myslí vypovedané slová úprimne. A keď náhodou prechádzame okolo rozsvietených stánkov so všakovakými hračkami či figúrkami, spomenieme si na rozbité ozdoby zo stromčeka a vzápätí na priania tých, ktorých považujeme za blízkych. Iste nevynecháme príležitosť ochutnať punč, varené víno, či zemiakovú lokšu a stráviť tak príjemný večer podfarbený vôňou aromatických olejov a zapálených sviečok. Presne takúto atmosféru sme nasávali v dvoch hlavných mestách - v Prahe a Bratislave.

Zastavenie prvé: Praha Ak chcete vedieť a vidieť, ako vyzerajú vianočné trhy v českej metropole, na výber máte dolnú časť Václavského námestia pri stanici metra Můstek, Víťazné námestie v Dejviciach, alebo starobylé Staromestské námestie. Hoci sme sa ako cudzinci v Prahe vonkoncom necítili, práve „Staromák“ sme si vybrali za miesto prieskumu pražskej adventnej atmosféry. Nielen pre orloj či sochu Praotca Čecha, ale aj preto, lebo sme hľadali „čosi nekomerčné“ - ako podotkol náš sprievodca.

Postavili sme sa teda k jednému z piatich oficiálnych vchodov na trhy a prozaicky zdvihli oči k nebu. Transparent nad tribúnou hlásajúci, že práve tu ide o „pražské Vánoce“ sa nedal prehliadnuť. Celé pódium aj s nápisom malo trocha gýčovitý charakter - červené písmená, počas dňa zaliate lúčmi slnka a v noci osvetlené reflektormi. Hádam keby padal sneh, vyzeralo by to „echtovnejšie“.

Nájazdy turistov ani počas týchto dní neutíchajú, ba práve naopak, ich neúnavnosť sa zdá byť nekonečná. Akoby fotoaparátmi či kamerami chceli zachytiť každý kúsok námestia. Počujeme francúzštinu, nemčinu, ruštinu, angličtinu. Pravda, mnohí z cudzincov tu žijú dlhodobo. „Gde Valóďa?“ kričí staršia pani v kožuchu z nutrie. „Neznáju,“ odpovedá mladšia blondína, opretá o stánok so slamenými ozdobami. Naozaj nie je problém stratiť sa navzájom. Hľadanie bude jednoduchšie, ak má Valóďa mobilný telefón. Tak ako ten pán s vreckom gaštanov v ruke, telefonujúci ostošesť. Už len jedna SMS-ka a blahoželanie k Vianociam je v suchu. Doslova, lebo podľa predpovede nebude sneh padať ani o týždeň.

Zlatá ulička na Staromáku Ponuka v stánkoch je neopakovateľná a opakovateľná súčasne a platí do vypredania zásob. Nechýbajú tradičné vianočné ozdoby na stromček od výmyslu sveta: sklenené, slamené, krištáľové, dokonca háčkované... A voskové sviečky, vonné lampy so všakovakými aromatickými olejmi. Môžete si kúpiť prestieranie s vianočnými motívmi či maľovaný hrnček. Samozrejme, zhruba o polovicu drahšie ako v bežnom obchode. Pamätáte si na časy, keď boli spomínané aromatické lampy doslova hitom? V súčasnosti sa dopyt pokryl, hoci občas sa nejaká rozbije. „Chcete navštíviť Zlatú uličku?“ pýta sa sprievodca. „Tu? Čo si sa zbláznil?“ klepkáme si prstom po čele. Uškrnie sa a ukáže smerom k radu stánkov imitujúcich domčeky na Pražskom hrade. Nie sú síce natreté vkusnými farbami, no o to viac upútajú.

V polčase sme sa rozhodli vyskúšať varené víno a punč. Prvé stojí 30, druhé 35 korún. Až keď držím v ruke pohár s horúcim nápojom, zisťujem, že si ho nemám kam položiť. Buď to organizátori nedomysleli, alebo nechceli mať v okolí neporiadok, no na celom námestí neuvidíte jediný stolík, pri ktorom by sa dalo debatovať, jesť a piť. A tak stojíme, v jednej ruke víno, v druhej gaštany v papierovom vrecku, ktoré si nemáme ako olúpať. „Stále tu máte tak veľa ľudí?“ pýtam sa predavača vína. „Áno, a večer je to ešte horšie. Vtedy sem prichádzajú tí, čo cez deň pracujú.“ Trhy otvárajú ráno o deviatej a zatvárajú večer o ôsmej, ale stánky s alkoholickými nápojmi a jedlom ponúkajú tovar o tri hodiny dlhšie. Nielen domáci, no predovšetkým cudzinci tak vnímajú Prahu ešte lesklejšie.

Niekde tu sa končia typické vianočné trhy, teda tie nekomerčné, za ktorými sme sa vybrali, a začínajú tie, ktoré môžete na Staromáku navštíviť kedykoľvek. Živý kováč vám predá svietnik, či náradie do kozubu. Ako som začula, pred Vianocami ide ich predaj výrazne lepšie. Podobne ako v lete, aj teraz si môžete kúpiť menčestrový klobúk, drevený šperk či bižutériu. Alebo šálku, obrázok Prahy, tričko. Dokonca sa zdá, že nie Vianoce, ale Veľká noc je predo dvermi. Objavujeme totiž stánok plný maľovaných vajíčok. Zdá sa, že trh je tu orientovaný nie na dopyt, no na ponuku, a to v pravom slova zmysle. Títo predavači sa však v porovnaní s tými „vianočnými“ až tak nezvŕtajú.

V stánku pri východe z trhoviska stojí víno 25 korún - a rad pri ňom nie je práve najkratší. Cena je možno odmenou za to, že návštevníci udržali svoj smäd na uzde. Trh je trh, nevyhýba sa ani sviatkom kresťanskej lásky.

Zastavenie druhé: Bratislava Pri prechádzke Starým mestom prakticky žiaden chodec nemôže minúť vianočné trhy. Dnes nám už pripadajú ako samozrejmosť, ale ak sa obzrieme lepšie do minulosti, ešte v prvej polovici 90. rokov bola Bratislava, žiaľ, aj počas adventu ponuré, sivé mesto, čo ostro kontrastovalo s neďalekou Viedňou, kam sa nakupovaniachtiví Slováci húfne hrnuli. Určite nielen pre samotný tovar, no i pre nefalšovanú vianočnú atmosféru, ktorú bolo cítiť na každom kroku. Dnes je všetko inak. Centrum hlavného mesta SR sa zmenilo na nepoznanie. Výzdoba už takmer v ničom nezaostáva za západnými metropolami a my môžeme pokojne nakupovať v rozličných super- a hypermarketoch.

Staromestskí radní sa nechali inšpirovať trhmi pri viedenskej radnici, či zámku Schönbrunn. Stánky majú jednotný vzhľad, ťažko by ste v nich hľadali tovar podobný tomu, aký poznáme z trhovísk - lacné ázijské odevy a obuv. Predávajú sa tu výlučne veci, ktoré nejakým spôsobom súvisia s Vianocami. Samozrejme, nechýbajú ani stránky s občerstvením. Vône klobás a pečeného mäsa sa tu miesia s arómou vareného vína a sviečok. Rozvoniavajúce stánky sú v ostrom kontraste s predstavou o adventnom pôste, najmä ich blízkosť pri jezuitskom kostole pôsobí provokatívne. Nad tým si ale len málokto láme hlavu, keď chutnú lokšu zapíja vareným vínom... A toho sa tu teda vypije naozaj dosť. Ako nám povedala pani Helena, stihli si tu získať priazeň zopár „štamgastov“, ktorí sa tu každý podvečer radi pristavia cestou z roboty. Nie sú však jediní. „Chodia sem vo veľkom počte bezdomovci, ktorí otravujú ostatných ľudí, žobrú peniaze a potom sa za ne opíjajú.“ Ako sme boli o chvíľu sami svedkami, pani Helena mala pravdu. Zatiaľ čo sme popíjali punč, pri nás sa vystriedali takí traja. Jeden mal vypracovaný celý argumentačný aparát, prečo by sme mu mali prispieť na jeho Vianoce.

Pri stánkoch letmo porovnávame ceny. Tie pri nápojoch kolíšu o niekoľko korún, no napríklad pri cigánskej pečienke aj viac ako o desať. Predávaný sortiment je celkovo o niečo lacnejší než v Prahe, čo nás prekvapilo. No dôvod bude asi prostý - na trhoch stretávame o poznanie menej cudzincov, takže ceny sú „šité“ skôr pre našincov.

Už nielen my do Viedne, ale aj... Ocitáme sa pri jednom stole s hlúčikom turistov. Až na jeden pár z Viedne, celá partia si „odskočila“ z neďalekého Hainburgu. V Bratislave, ani na vianočných trhoch, nie sú prvý raz. Heinz sem chodí už pravidelne: „Viete po revolúcii som bol zvedavý, ako to tu vyzerá, pretože ste sa všetci hrnuli k nám. V zime 1989 som sa vybral prvýkrát na návštevu vášho hlavného mesta. Po chvíli som pochopil, prečo sú vaši ľudia ochotní čakať na hraniciach celé hodiny v zápche. Úprimne povedané, zdalo sa mi tu všetko dosť úbohé. Ale teraz je to už O.K.“ Heinzovi slovenské „wursty“ chutili a aj ostatní vyzerali spokojní. Márii sa atmosféra na trhoch páči, kúpila si na nich vianočné ozdoby. „Wunderschön und so billig!“ svieti jej spokojná tvár. „Je to tu naozaj veľmi pekné,“ prikyvuje Michael. Nuž, títo Rakúšania budú asi spomínať na Bratislavu v dobrom, ak im ale niekto medzičasom nestihol vykradnúť zaparkované auto...

Vydávame sa ďalej na putovanie po trhu. Sme zvedaví, ako ho vnímajú predavači spoza pultov. Našu pozornosť upúta stánok s vianočnou dekoráciou firmy ARB Design. Študent Tomáš v ňom pomáha už niekoľko rokov strýkovi: „Ide to dobre. Týždeň pred Vianocami je obrat najvyšší. Očakávame, že tak to bude aj tento rok.“ Na otázku, či badať zníženú kúpyschopnosť obyvateľstva, len pokrčí plecami: „Neviem to zatiaľ porovnať s predchádzajúcimi rokmi, ale ani nie.“ Zdá sa, že Slováci, hoci cez rok mnohí žijú skromnejšie, Vianoce chcú mať so všetkým, čo k nim patrí, a na peniaze natoľko nehľadia.

Pouličný predavač Milan ponúkajúci vlastnoručne vyrobenú keramiku má však iný názor: „Pôvodne som sa výrobou keramických ozdôb dokázal uživiť. Teraz to beriem len ako doplnkovú činnosť. Je to čoraz ťažšie, tento rok už nemám ani vlastný stánok. Ľudia nemajú peniaze, a preto si takéto zbytočnosti nemôžu dovoliť.“ Spomína na historku, keď ho dokonca jedna pani zo stánku s keramikou ako nežiaducu konkurenciu vyháňala z trhov. Milan si povzdychne: „Ja som keramiku vyštudoval, toto remeslo ma baví, nechcem robiť niečo, k čomu nemám vzťah.“ Ako napokon priznal, vo fachu zostane, aj keď sa trochu preorientuje - bude vyrábať klasické kachle. „Na druhej strane by ste sa čudovali, koľko existuje ľudí, čo na ne majú peniaze!“ Kúpime si od neho ešte hlinené prasiatko a zvonček a čaro vianočných trhov vymeníme za teplo dobre vyhriatej kaviarne.

Neskôr sa ešte ideme pozrieť na korčuľujúce sa deti oproti Carltonu. Tento rok je ľadová plocha podstatne väčšia ako minulý, a najmä stále zadarmo. Ktovie, ak dôsledne pôjdeme v šľapajach Viedne, zanedlho to tak nebude. Zatiaľ je všetko fajn, nekazme preto náladu sebe ani deťom. Šťastné a Veselé!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984