Kvapka radosti pre ľudí
Presne na konci novembra, teda trocha skôr ako v čase, keď zvykneme kupovať vianočného kapra či zháňať stromček, sa v sále Domu kultúry na Vajnorskej ulici rozdávali darčeky. Vraj za to, že všetky deti z detských domovov, pre ktoré sa koncert konal, boli po celý rok dobré.
Či už to tak bolo alebo nie, toľko šťastia pohromade sa vidí zriedka. S výnimkou predvianočného času, keď nás atmosféra doslova núti spomaliť krok a urobiť čosi pre svojich blízkych. Prinajmenšom kúpiť drobnosť pod stromček. Niektorí tak robia z úprimného srdca, iní si len nasadia falošnú masku dobročinnosti. To asi nezmeníme. Ale môžeme sa tešiť z každej radosti, ktorú sa nám podarí vliať do malých detských duší. Lebo ich radosť je naozajstná.
Nápad, za ktorý platí ten, kto chce 4 People môžete čítať ako four people alebo for people. Teda „štyria ľudia“ alebo „pre ľudí“. Pri zrode tejto nadácie naozaj stáli štyria ľudia a zmyslom ich činnosti bolo pracovať pre ľudí. Aby sme však boli konkrétni: rozhodli sa, že budú pomáhať deťom v detských domovoch, či už finančne, alebo organizovaním pomoci.
Výkonná riaditeľka nadácie Hana Blažičková, v súčasnosti jedna - hoci nie jediná - z osôb starajúcich sa o jej funkčnosť, nám priblížila svoju predstavu a poskytla know-how: „Zmyslom našich aktivít je hľadať sponzorov a zdroje financií, ktoré budú smerovať do stredných odborných učilíšť so zameraním na výrobu ošatenia alebo rôznych detských učebných pomôcok. Veci, ktoré učni zo získaných peňazí ušijú alebo vyrobia, pôjdu do detských domovov v danom regióne.“ Teda povinná prax, ktorú musí každý učeň absolvovať, ak chce školu úspešne ukončiť, bude spojená s úžitkom. Je teda predpoklad, že väčšina výrobkov sa spotrebuje a nezostanú pohodené niekde v školskom sklade.
Podľa slov Hany Blažičkovej nejde len o samotnú produkciu. „Medzi detskými domovmi a školami sa tak môžu vytvárať pevné zväzky, ktoré budú mať sociálny rozmer. Deti sa budú navzájom poznať a starší učni ich môžu aj uviesť do reálneho sveta.“ Znamená to, že aj problémy s dospievaním by sa azda mohli riešiť z prvej ruky, ale samozrejme, správnou cestou. Povedzme to takto: Nadácii 4 People ide predovšetkým o vzájomné poznanie spojené s materiálnym úžitkom.
Prišla aj kúzelníčka Všetko sa začalo bubnovaním, fanfárami a keď všetko stíchlo, bolo počuť len zvuk padajúcich kvapiek. Čľup, čľup, čľup… Bez kvapky vody nevyrastie rastlinka, kvapka krvi je nevyhnutná pre život zvierat a ľudí. Každý, kto v ten večer na koncerte Deti deťom vystupoval ako účinkujúci, si tú „svoju“ pripevnil na jednu velikánsku kvapku radosti umiestnenú na pódiu. Ako symbol toho, že tu bol a chcel niečo zanechať. Zámer bol, aby deti z detských domovov vystupovali pre deti z detských domovov. Napríklad tanečníci a tanečnice folklórnych súborov nám pripomenuli ľudové tradície, členovia súboru moderného tanca sa zasa šikovne zvŕtali v rytmoch súčasných diskoték. A hoci tomu málokto veril, prišla aj teta kúzelníčka. Obratne narábala s obručami a vedela vykúzliť množstvo všakovakých kvetín či stužiek. Svojou kvapkou prispela aj vizážistka Janka, ktorá počas predstavenia maľovala deťom na tvár zvieratko, ktorým by chceli byť. Zuzka sa rozhodla byť kravičkou a Lenka levom. Keď boli namaľované, kamaráti sediaci v hľadisku ich takmer nespoznali…
Hodina koncertu ubehla oveľa rýchlejšie ako napríklad hodina skúšania z prírodovedy. Deti z Podunajských Biskupíc, Klčova a Holíča sa ani nenazdali a už z pódia začuli výzvu, aby si prišli zobrať darčeky. Pravdu povediac, poškuľovali po nich celý čas, veď škatule poukladané na pódiu sa nedali prehliadnuť. Len tety vychovávateľky ich svojimi napomínaniami brzdili - inak by sa všetci rozutekali ozlomkrky k pódiu. Pohľad na priestor pod ním mohol nezasvätenému pripadať chaoticky: zástupy čakajúcich na darčeky, diváci tancujúci s účinkujúcimi... Aha, tancujúca pani Blažičková či minister školstva Milan Ftáčnik. Alebo švajčiarski priatelia, o ktorých bude reč o chvíľu. Aspoň sa ukázalo, kto si mladosť užíval a nesedel „za pecou“.
Polka a švajčiarski hostia Akokoľvek by sme boli plní lásky či ochoty, bez peňazí nič nezorganizujeme. Vďaka kancelárii komerčného právnika Karola Kučeru, ktorý bol tiež jedným z divákov koncertu, sa do kultúrneho domu na Vajnorskej dostali aj zástupcovia švajčiarskej firmy Stadler, vyrábajúcej vagóny a električky. A vďaka nim zasa dostalo každé z tristo detí darček so svojím menom. Vzácni hostia však tiež neobišli naprázdno: každý z nich dostal vyšívaný obrázok, háčkovaný zvonček, či vymodelovanú figúrku. Alebo všetky veci naraz.
Pani Jeneltenová, manželka spolumajiteľa firmy, sa po skončení koncertu netajila nadšením. „Keď pristúpil ku mne ten chlapec v kroji, nevedela som, čo chce. Až keď ma chytil za ruky a takmer vytiahol zo sedadla, pochopila som, že budeme tancovať,“ rozprávala s rozžiarenou tvárou. Ktovie, či sa aj vo Švajčiarsku tancuje polka, ale jej išla výborne.
Nemenej prekvapení boli muži, hoci, ako vieme, nie často ukazujú svoje emócie. „Prosím vás, tieto deti vystupujú aj profesionálne, alebo sem prišli len kvôli nám?“ opýtal sa ďalší z hostí, Peter Spihler, podpredseda švajčiarskeho parlamentu. „Nóó, teraz prišli kvôli vám, ale inak vystupujú aj inde,“ šalamúnsky mu odpovedala pani Hana Blažičková. A my veríme, že deti budú mať ešte veľa príležitostí ukázať, čo vedia. A nielen v predvianočnom čase.
