O insite vôbec

S blížiacim sa záverom 20. storočia treba povedať, že nové myslenie vo výtvarnom umení, ktoré toto storočie prinieslo, uvoľnilo dovtedy prísne zaužívanú akademickú maľbu a dalo možnosť rozvinúť a vyniknúť aj iným, „hravejším“ umeleckým smerom, akými sú napríklad dadaizmus, surrealizmus, fauvizmus.
Počet zobrazení: 1162

S blížiacim sa záverom 20. storočia treba povedať, že nové myslenie vo výtvarnom umení, ktoré toto storočie prinieslo, uvoľnilo dovtedy prísne zaužívanú akademickú maľbu a dalo možnosť rozvinúť a vyniknúť aj iným, „hravejším“ umeleckým smerom, akými sú napríklad dadaizmus, surrealizmus, fauvizmus.

Predstaviteľov modernej avantgardy zaujal spontánny a neškolený výtvarný prejav. Všimli si obrázky colníka - maliara na francúzsko-belgickej hranici Henri Rousseua. Objavili v nich slobodu, voľnosť, neobmedzenú tvorcovu moc namaľovať všetko, čo chce a ako sa mu páči. Jeho obrázky však ponúkali aj rozhodujúci - dôležitý moment, ktorý má umelecké dielo prinášať: radosť a potešenie. Tvorbe Henri Russoua a jeho podobným sa preto vytvoril na výtvarnej scéne priestor pod názvom NAIVNÉ, neskôr INSITNÉ UMENIE (neškolené umenie).

Šesťdesiate roky boli rozmachom insitného umenia aj na Slovensku. Žiaľ, nešťastný šesťdesiaty ôsmy rok na určité obdobie zmrazil jeho expanziu. Postupne sa však tomuto umeniu opäť uvoľnila cesta, lebo INSITA presvedčila, že je ľudstvu nesmierne potrebná svojou úprimnosťou, teplom, ktoré prináša. Pomáha dávať zmysel životu, lebo otvára sa každému, kto pociťuje radosť z maľovania, každému, kto našiel odvahu vyjadriť sa o ľudskom čase - prežitom i neprežitom.

Topoľčianska tradícia Obrovská tradícia v insitnom maľovaní bola a je v bývalej i terajšej Juhoslávii. Svetové úspechy zaznamenali členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, založenej už pred 50 rokmi potomkami slovenských presídlencov. V súčasnosti sú členmi kovačickej galérie nielen Slováci, ale aj príslušníci iných národností žijúcich v Juhoslávii.

Peknú tradíciu zaviedli v topoľčianskej Galérií na námestí Peter a Dagmar Jurkovičovci, kde sa už po piaty krát uskutočňuje výstava Insitné Vianoce. V predvianočnom čase už tradične prichádzajú do Topoľčian so svojimi obrazmi skutoční, nefalšovaní insitní maliari, príslušníci povestnej a vynikajúcej Kovačickej maliarskej školy, žijúci v slovenských dedinách Banátskej roviny v Kovačici a Padine.

Na vernisáži mohli Topoľčanci stretnúť kovačicko-padinskú maliarsku elitu, členov Galérie insitného umenia v Kovačici - Alžbetu Čížikovú, Evu Husárikovú, Jána Bačúra, Pavla Hajku, Jána Glózika, Martina Markova, Pavla Cicku.

Dve sestry Alžbeta Čížiková už ako dievča maľovala a vystavovala spolu s prvými kovačickými maliarmi. Navštevovala výtvarný krúžok, ktorý viedol nestor kovačickej maľby Martin Jonáš. Maľbe sa venuje štyridsať rokov - pedantne a poeticky, uctieva proporciu a perspektívu obrazu. Jej figurálne kompozície sú často umiestnené v idylickej krajine, no „stojí i vrastená v zemi“ a podľa skutočnosti a svojich spomienok zachytáva štetcom kovačickú históriu práce na poli a okolo domu. Maliarsku i etnografickú hodnotu jej diela ocenili aj Cenou za celkovú umeleckú tvorbu na IX. medzinárodnom bienále insitného umenia, ktorého organizátorom je Múzeum insitného umenia Jagodina v Juhoslávii.

Alžbeta Čížikova bola v určitom období inšpiratívnou i pre svoju mladšiu sestru, dnes vynikajúcu a svetovými odborníkmi uznávanú insitnú maliarku Evu Husárikovú. Tá minulý rok oslávila tridsiate výročie svojej tvorby. No pri sledovaní jej vývoja máte pocit, že ten skutočný vrchol Evy Husárikovej ešte len príde a so svojimi obrázkami bude veľmi žiaduca. Tie sa spolu s obrázkami Zuzany Chalupovej, najznámejšej kovačickej maliarky, považujú za najradostnejšie. Čo je v insite vzácne, Eve Husárikovej nechýba vtip, ani jemný a pritom nápaditý humor. I etnografi jej budú vďační za dokonalé, autenticky stvárnené kovačické kroje na jej namaľovaných postavičkách. Kovačický kroj, ktorý na plátne vyšperkuváva, je špecifický. Okrem slovenských krojových prvkov, ktoré ich predkovia priniesli zo Slovenska, sa dajú na ňom rozpoznať i znaky iných ľudových kultúr, s ktorými sa slovenskí presídlenci počas svojej 250-ročnej životnej púte stretli a navzájom ovplyvňovali.

Spolu so sestrou Alžbetou zostali verné prostrediu ich detstva a sústavne v ňom nachádzajú i sprostredkúvajú jeho krásu.

Maľované dokumenty doby Do rovnakej skupiny maliarov, zobrazujúcich skutočnosť, patrí aj Ján Bačúr. Vo svojej tvorbe nezaprie bývalú profesiu padinského kronikára a matrikára. Jeho obrazy sú a budú vždy vzácnym dokumentom doby. I keď mu niektorí kritici vyčítajú málo maliarskej fantázie, pre milovníkov realistického zobrazenia zostane žiadaným. Z jeho obrazov vidieť a cítiť, že ich maľuje s nesmiernou trpezlivosťou, poctivo a dôkladne. Nedávno sa predstavil v Kovačickej galérií svojou v poradí už dvadsiatou ôsmou samostatnou výstavou. Stovkou obrazov, ktorá predstavovala prierez jeho tvorby za posledných sedemnásť rokov, potvrdil a presvedčil, že mu patrí obdiv, úcta a sláva a natrvalo sa tak zaradil medzi popredných členov svetom uznanej galérie.

Nová generácia Pavel Hajko, Ján Glózik, Martin Markov, Pavel Cicka patria do druhej skupiny kovačických maliarov. Sú o niečo mladší a ich výtvarné cítenie a myslenie je iné. Niektoré ich práce sú až veľmi blízke tomu, čomu sa zvykne hovoriť moderné umenie a pre odborníkov insity, ktorí sú zvyknutí na pôvodnú kovačickú tvorbu, sú predmetom diskusie. Samotní maliari však odmietajú, čo je logické, maľovať a vyjadrovať sa tak, ako ich predchodcovia. Chcú byť sami sebou, každý z nich má vytýčený cieľ a smerovanie. Sústavne dotvárajú svoj vybudovaný štýl a pomaličky, isto kráčajú do výtvarnej histórie.

Na výstave v topoľčianskej Galérii na námestí sú okrem spomenutých obrazov zaradené i práce na Slovensku menej známych juhoslovanských insitných maliarok, a to Anny Kotvášovej z Padiny a Rozálie Markovej, maliarky maďarskej národnosti. Prezentáciu dotvára aj tvorba tohto roku zosnulého predstaviteľa slovenskej insity Juraja Lauku ml., oslovujúceho svojou milou neohrabanosťou, ktorá je v insite taká príznačná, dokonca v niektorých kruhoch vítaná a žiadaná.
Výstava sa koná od 8. decembra 2000 do konca januára 2001

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984