Silentium universae

Pred vyše 36 rokmi vyšla práca medzinárodne uznávaného ruského astronóma Josifa Šklovského Vesmír, život a rozum (český preklad mal mimoriadne optimistický názov Milióny cizích světů). Vedecké práce na tému existencie kozmických civilizácií sa dovtedy iba sporadicky uverejňovali v odborných časopisoch.
Počet zobrazení: 1051

Pred vyše 36 rokmi vyšla práca medzinárodne uznávaného ruského astronóma Josifa Šklovského Vesmír, život a rozum (český preklad mal mimoriadne optimistický názov Milióny cizích světů). Vedecké práce na tému existencie kozmických civilizácií sa dovtedy iba sporadicky uverejňovali v odborných časopisoch. Šklovskému sa podarilo zhrnúť a zrozumiteľne vysvetliť výsledky, ku ktorým došli von Horner, Dyson, či Bracewell.

Slnko sa v kategorizácii zaraďuje medzi priemerné hviezdy. Jeho priemernosť je takpovediac univerzálna. Nejde iba o priemerný typ hviezdy, ale aj priemernú veľkosť, priemerný vek a nachádza sa na takom mieste našej Galaxie, ktoré nie je ani v jej strede, ani na jej okraji. Núkal by sa záver, že aj my sme vo vesmíre čímsi priemerným...

Occamova britva Veľký teológ a logik William Occam v 14. storočí sformuloval zásadu entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem. To by sme mohli pretlmočiť asi tak, že ak vysvetľujeme skutočnosť, nesmieme východiskové pojmy rozmnožovať nad naozaj nevyhnutnú mieru. Tento princíp dnes automaticky rešpektuje každá veda. Nový pojem sa dá zaviesť do teoretického modelu skutočnosti iba za výnimočných okolností, ak by boli inak ohrozené východiskové tézy, ktoré tvoria základ našich znalostí. Occamova britva je teda princíp úspornosti myslenia, ktorý žiada, aby sa vedec usiloval objasniť každý novoobjavený jav čo najjednoduchšie, bez zavádzania takých hypotéz, ktorých vytvorenie naozaj nie je nevyhnutné.

Astronómia vie vysvetliť väčšinu javov pozorovaných vo vesmíre odkazom na určité teoretické modely. Existujú však i neobjasnené javy. V spektrách viacerých hviezd sa napr. objavila existencia prvku technécium, ktorý má polčas rozpadu iba okolo 40 rokov, z jadra galaxií dochádza k mohutným výronom medzihviezdneho vodíka, niektoré mimogalaktické hmloviny vydávajú silné rádiové žiarenie a pod. Ak by nejaký astronóm pripustil, že takéto nevysvetlené javy sú výsledkom činnosti rozumných bytostí, bolo by to veľmi nebezpečné. Veda by rezignovala na ich prirodzené vysvetlenie a vzdala by sa vlastne svojho ďalšieho vývoja. Preto aj tie najčudesnejšie javy vo vesmíre bude vedec považovať za prejav činnosti prírody, a nie kozmických civilizácií.

Hlavný hriech sci-fi Princíp Occamovej britvy sa, samozrejme, uplatňuje aj pri vysvetlení vzniku života na našej planéte, či premeny istého typu ľudoopov na mysliace bytosti. O Dänikenových názoroch sa už na Slovensku viedla svojho času diskusia. Najzávažnejšia výčitka vedcov voči jeho názorom by bola, že vedome nerešpektuje princíp Occamovej britvy. Toto bol vlastne aj hlavný hriech science-fiction - produkovala hypotézy, bez ktorých sa veda dokázala zaobísť.

Výsledok logickej analýzy je jednoznačný: možno aj astronómovia vidia vo vesmíre výsledky činnosti kozmických civilizácií, no nemôžu ich vyhodnotiť ako výsledok aktivít nejakej vyspelej kozmickej civilizácie práve pre Occamovu britvu. Týka sa to napokon aj vzniku života na našej planéte, či premeny našich živočíšnych predkov na mysliace bytosti. Nedá sa ani vylúčiť, že život na modrej planéte vôbec alebo mysliace bytosti vznikli zásahom mimozemskej civilizácie, lenže neexistujú ani vedecky presvedčivé argumenty, aby sme sa domnievali, že sa to mohlo stať aspoň s najväčšou pravdepodobnosťou.

V prípade planéty Mars viacerí astronómovia porušili Occamove pravidlo. Bolo to v prípade údajných kanálov, údajnej umelej družice a naposledy údajnej sfingy na Marse. Vo všetkých prípadoch sa ukázalo, že išlo o omyl.

Antropický princíp Sedemnásteho februára 1600 bol na rímskom Námestí kvetov upálený veľký mysliteľ Giordano Bruno. Ten z poopravil Koperníkov názor, že v strede vesmíru je Slnko. Tvrdil, že vesmír je nekonečný, hviezdy sú vlastne slnká a že okolo nich krúžia planéty obývané mysliacimi bytosťami. Tieto názory v druhej polovici 17. storočia prijala značná časť vedcov a prevládali aj v 18. storočí. Takí vedci, filozofi či spisovatelia, ako Cyrano de Bergerac, Fontenelle, Voltaire, Swedenborg, Kant, Huyghens, Herschel, či Lomonosov prijímali tézu, že vo vesmíre existuje veľa obývaných svetov. Napísali o tom mnoho kníh, ktoré obsahovali zaujímavé a vtipné, no, žiaľ, i špekulatívne myšlienky.

V roku 1853 britský astronóm Whewell uverejnil knihu, v ktorej dokazuje, že život nemôže byť na každom nebeskom telese. Nemôže byť na takých planétach, ako je Jupiter a Saturn, pretože sa skladajú iba z plynov. Rovnako neexistuje ani na planétach, ktoré sú veľmi blízko Slnka, pretože sa na nich neudrží voda v tekutom skupenstve. Whewell tiež ukázal, prečo nemôže byť život na Mesiaci. Nie je tam nielen tekutá voda, ale ani vzduch.

Whewellov súčasník Flammarion uverejňuje o niekoľko desaťročí mimoriadne populárnu knihu O mnohosti obývaných svetov. Hoci urobila na jeho súčasníkov silný dojem, dnes jej argumentácia pôsobí skôr komicky. Na otázky: „Či je vari pravdepodobné, aby Európa bola osídlená a iné svetadiely nie? Môže byť jeden ostrov obývaný a iné pusté?“ sa dá odpovedať otázkou: ,,A či vari neexistujú nielen neobývané ostrovy, ale trvalých obyvateľov nemá ani Antarktída?“

Žijeme na povrchu planéty Whewelove myšlienky boli prehĺbené do tzv. antropického princípu. Vo svojej najpoužiteľnejšej podobe nám umožňuje pomerne prijateľne vysvetliť určité nápadné zhody či dômyselné usporiadanie vecí, ktoré podľa všetkého existujú v prírode, tým, že tieto zhody jestvujú v súvislosti s nami ako pozorovateľmi vesmíru. Určitú predstavu, o čo ide, nám ukazuje najtriviálnejšie použitie antropického princípu, ktoré sa týka miesta vo vesmíre, kde žijeme. Ľudstvo sa rozvíja na povrchu planéty, čo je netypické miesto, pretože vesmír zväčša tvorí takmer prázdny priestor. Lenže inde by ľudia nemohli žiť. Vôbec nie je náhodné, že bývame na povrchu planéty, ktorá môže poskytnúť priaznivé podmienky na existenciu života.

Lenže v prípade nášho miesta v čase ide vzhľadom na dejiny vesmíru o úvahu, ktorá nie je taká triviálna. Už v 30. rokoch si všimli fyzici Eddigton a Dirac, že vek vesmíru vyjadrený v tzv. atómových jednotkách sa nápadne blíži hodnote pomeru intenzít elektromagnetickej a gravitačnej sily v atómoch. V oboch prípadoch ide o hodnotu okolo 1040. Vek vesmíru zodpovedá epoche, v ktorej žijeme. To je však obdobie, keď už existujú prvky ťažšie ako vodík, ktoré môžu vznikať iba v jadrách hviezd. Teda život sa môže zjaviť až po niekoľkých cykloch existencie hviezd. Práve na základe analýzy nášho miesta v priestore a čase vyplýva možnosť, že život na našej planéte je jedným z prvých prípadov v dejinách vesmíru.

Inak povedané, naša existencia síce dokazuje, že život vo vesmíre je možný, ale na základe dnešných znalostí sa nedá povedať, nakoľko je vo vesmíre typický. Môžeme však tvrdiť, že na odhad početnosti planét, na ktorých sa vyskytuje život, bude mať vplyv dodnes nezodpovedaná otázka, či bol niekedy život na Marse. Na snímkach z kozmických sond vidno, že na tejto planéte sú vyschnuté korytá riek, takže tam kedysi mohla byť tečúca voda. Odpoveď na dosiaľ ešte nezodpovedanú otázku o existencii života na Marse by nám mala pomôcť pri odhadoch, koľko môže byť vo vesmíre planét so životom a prípadne aj s rozumnými bytosťami. Zatiaľ nie je vylúčené, že sme jediní v našej Galaxii, ako i to, že sú v nej milióny civilizácií.

Tri príčiny mlčania vesmíru Zakazuje princíp Occamovej britvy úvahy o iných kozmických civilizáciách, alebo si môžeme na základe našich vlastných skúseností dovoliť urobiť aspoň niektoré závery? Ak by sa kozmické civilizácie rozvíjali takým tempom, ako naša, mali by sme byť svedkami kozmických zázrakov. Narážame však na mlčanie vesmíru - silentium universae. Čo môže byť jeho príčinou?

- Civilizácie síce vo vesmíre vznikajú veľmi výnimočne, ale trvajú dlho. Možno ich je v jednej galaxii iba niekoľko či dokonca len jedna. Pre ich zriedkavosť sú medzi nimi vzdialenosti rádove státisíce svetelných rokov, takže nie je veľmi viditeľná ani ich astroinžinierska činnosť.
- Civilizácie vo vesmíre síce vznikajú pomerne často, no trvajú veľmi krátko. K ich deštrukcii dochádza buď v dôsledku celoplanetárnej vojny s použitím zbraní hromadného ničenia, alebo technický vývoj civilizácie vedie k devastácii životného prostredia, resp. pôsobia tu aj iné, nám neznáme deštrukčné faktory.
- Civilizácie síce sú vo vesmíre pomerne časté, majú dlhé trvanie, no každá sa vyvíja podľa špecifických zákonitostí. Ostatne, i na Zemi je celkom možné, že keď sa vyčerpajú zdroje fosílnych palív a uránu, nastúpi iná, netechnická forma civilizácie.

Vezmú nás do Veľkého okruhu? K tomuto poslednému bodu treba dodať, že určité náznaky nachádzame aj v dejinách našej planéty. Už spoločenstvá na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti sa ostro líšia a líšili sa i najstaršie civilizácie. Každá musí prejsť viacerými krízami. Existuje tu možnosť zániku civilizácie, ba dokonca aj života na planéte, no existuje i šanca nájsť riešenie krízy. Tieto riešenia sa musia vzájomne líšiť, ako sa musí líšiť samotný počet kríz. Vo vesmíre sa teda civilizácie musia navzájom odlišovať. Je tu však iný problém. Ak by bolo možné spojenie medzi civilizáciami v kozme, informácie o spôsoboch, ako dokázali prekonať osudové krízy, by boli veľmi cenné práve pre tie civilizácie, ktoré ich musia riešiť.

Ruský spisovateľ Ivan Jefremov vyslovil myšlienku Veľkého okruhu spoločenstva civilizácií, ktoré si navzájom vymieňajú užitočné informácie. Existuje takýto Veľký okruh a ak áno, príjmu raz doň i našu pozemskú civilizáciu? Do Veľkého okruhu bude zrejme prijatá iba taká civilizácia, ktorá splní dva predpoklady: obyvatelia planéty sa dokážu zjednotiť do jedného celku a civilizácia bude musieť dosiahnuť primeranú kultúrnu a mravnú úroveň.

Na sklonku 60. rokov Švajčiar Erich Däniken napísal knihu Spomienky na budúcnosť, kde tvrdil, že predstava bohov vznikla u ľudí ako dôsledok návštevy mimozemšťanov. Český autor Ludvík Souček ho doplnil názorom, že mimozemšťania mohli svojím správaním na našej planéte vyvolať aj predstavu o existencii zlých a krutých bohov, skrátka diablov. Ukázalo sa však, že pravda je asi niekde inde. Predstavy mimozemšťanov napomohli vzniku novej mytológie. Napríklad malí zelení mužíci z lietajúcich tanierov chytajú ľudí a uskutočňujú na nich drastické experimenty...

Mytológia dnešnej doby Žijeme v čase veľkých kríz, s ktorými si vyspelé vesmírne civilizácie dokázali poradiť. Nepochybne, informácia, ako sa im to podarilo, by ľudstvu pomohla. Lenže mnohí ľudia čakajú nielen pomoc starších múdrejších bratov, ale aj zázraky. Tie dokážu robiť iba nadprirodzené bytosti.

Je tu však iný problém. Dejiny ľudstva ukazujú, že ak sa stretla vyspelejšia civilizácia s menej vyspelou, vždy sa to skončilo katastrofou. Ak náhodou tí „vyspelejší“ tých „nižších“ nevyhubili, alebo nezotročili, ostal tu problém spolunažívania rozdielnych kultúr. Ak sú hypotetickí mimozemšťania nielen technicky, ale aj eticky vyspelejší, nebudú vstupovať do kontaktu s menej vyspelejšou civilizáciou, pretože by za jej ďalšie osudy museli prevziať plnú zodpovednosť. Predstavme si, že by napríklad mimozemšťania s nami nadviazali kontakt počas studenej vojny. Práve oni by museli jednoznačne rozhodnúť v spore medzi USA a ZSSR. Lenže, ak by tak aj urobili, tá druhá časť ľudstva by ich znenávidela. Mimozemšťania by sa ocitli v úlohe okupantov, ktorí vďaka vyššej technickej vyspelosti násilne vnucujú svoje poriadky.

V súčasnosti sa uskutočňuje rozsiahly projekt hľadania rádiových signálov, ktoré by pochádzali od mimozemských civilizácií. Nedá sa vylúčiť alternatíva, že sa taký signál zachytí. Bude to znamenať nielen to, že máme vo vesmíre bratov, ale aj to, že títo bratia dokázali prejsť takými krízami, ktoré nám hrozia záhubou. Je však veľmi pochybné, že by vysielali špeciálne rozhlasové či televízne programy pre menej vyspelé civilizácie.

Prihlášku do Veľkého okruhu dostane ľudstvo až vtedy, keď zvládne všetky súčasné krízy, ba vari až potom, keď dokáže prekonávať vzdialenosti medzi hviezdami. Zatiaľ vesmír mlčí. Je však mlčanlivým iba pre tie civilizácie, ktoré sa nachádzajú v stave detstva alebo puberty. Ozve sa až dospelým.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984