Typológia nevery
Z viacerých strán počúvame varovné konštatovania, že základ spoločnosti - rodina - je v najväčšej kríze od morálneho úpadku z konca Rímskej ríše. Aj symptómy sú približne rovnaké. K oslabeniu rodiny najviac prispieva promiskuitný spôsob života a - nevera.
Naozaj, čo je to nevera? Je to „povyrazenie“ nespokojných, nudiacich sa, potreba promiskuitných, šport dobrodružných alebo sociálnopatologický, či dokonca psychopatologický stav? Vysoký počet rozvodov u nás bezmála uzákonil zvláštny druh postupnej polygamie. Opotrebované manželstvá sa rozpadávajú, deti sa prispôsobujú novým strýčkom a tetám. Dôvody sú rozličné a nie je problém si ich vymyslieť. Ale najdôležitejšiu rolu tu zrejme zohráva typ osobnosti.
Ak je skutočne pravda, že každý z nás je neopakovateľným originálom, tak potom všetky osobnostné typológie sú hrubým zjednodušením skutočnosti. Ale je potrebná, bez nej by sme sa v bezbrehej rozľahlosti ľudských pováh sotva vyznali. Hádam preto od nepamäti zaznamenávame potrebu ľudí vyznať sa v iných ľuďoch a hľadania určitého kľúča, podľa ktorého by ich mohli správne zatriediť.
Z antiky sme zdedili hipokratovsko-galénovskú typológiu, ktorá zľudovela (sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik). K množstvu podobných triedení treba pridať ešte jednu. Tak ako v biológii sledujeme kauzálny vzťah vyjadrený zvratom, že ontogenéza je opakovaním fylogenézy, tak akoby sa aj v spôsobe utvárania ľudských typov prejavovali pamäťové stopy rodu. Historicky mal homo sapiens tri vývojové poddruhy podľa spôsobu života. Na počiatku to bol človek - zberateľ, potom človek - lovec a napokon človek -hospodár.
Aj v súčasnosti medzi sebou rozoznávame zberateľov. Sú neustále v strehu, hľadajú a nachádzajú. U lovcov nie je toto „pozornostné“ nadstavenie permanentné. Svoju aktivitu koncentrujú na „lov“, ale pri sýtom žalúdku vedia slastne lenivieť. Hospodár sa už nespolieha na náhodu ako zberateľ, ani na jednorazový výkon ako lovec. Pokojne a cieľavedome speje k svojim métam. Voči promiskuite a nevere je práve tento typ človeka najimúnnejší. Problematickejšie sú zvyšné dva typy. Pokúsme sa - hádam trocha úsmevne - vytvoriť typológiu nevery.
ZBERAČ. Býva osobnostne nadstavený prijať, čo nájde, k čomu príde hoci ako slepé kura k zrnu. Všetko sa hodí, obyčajne nepreberá. Neovláda umenie dvorenia a keď sa o to pokúša, dostáva sa do rozpakov. Býva obyčajne dosť atraktívny, a tak sa stáva pokojnou a ochotnou „obeťou“ lovcov. Krátke ľúbostné vzťahy hlbšie neprežíva. Rozluky ho výraznejšie nefrustrujú. Ľahko získal, ľahko stratil. Vnímame ich ako ľudí, ktorí nevedia povedať „nie“. Pri odhalení nevery nepriznávajú svoju zodpovednosť. Tvária sa ako obete.
LOVEC. Ide do akcie cieľavedome a obyčajne na vyhliadnutý „kus“. V spôsobe lovu sa odlišujú ženy, ktoré nastavujú oká. Krásne to vystihol G. B. Shaw: „Kto to kedy videl, aby si žena nahovárala muža. To ako keby pasca naháňala myš.“ Ulovení sa samozrejme triedia. Mužský typ lovca ide priamo na vec. Usiluje sa rozpoznať slabiny obete a podľa toho volí stratégiu. Pre dvorenie, či uštvanie obete je schopný vyvinúť nadľudské úsilie. Potom však vo svojej aktivite ochabuje, kým ho sexuálny hlad, či potreba dobrodružstva opäť neaktivuje.
RISKANTNÝ HRÁČ. Je lovec trofejí. Počtom úspechov si zvyšuje pocit vlastnej hodnoty. Vyhľadáva krátkodobé známosti bez väčšieho výberu. Kus ako kus. Na vlastného partnera však žiarli aj vtedy, keď nie je dôvod. Je chválenkár, svoje úspechy ešte riadne prifarbí a okorení. Ak hrozí rozvod, sám vyhľadáva manželskú poradňu, vyhráža sa samovraždou, žobroní. Žena tohto typu je frigidná hysterka, ktorá večne hľadá uspokojenie. V takýchto rodinách sa objavujú cykly správania sa: nevera - odhalenie - trest - odpustenie -nevera atď.
SOLÍDNY HRÁČ. Je pravdepodobne jedinec biologicky promiskuitný. Mimomanželský vzťah nadväzuje často v zmysle „alternatívneho manželstva“. Neveru zväčša úspešne tají. Volí si partnerov, ktorým to vyhovuje. Manželské a rodičovské povinnosti si pritom plní zodpovedne. Sexualita je pre ňho koníčkom, ale pokiaľ ide o čas a prostriedky, venuje sa jej iba do určitej miery. Je imúnny voči milostnému po - blázneniu. Ženy očakávajúce nekonečnú lásku bývajú pri ňom sklamané.
HĽADAČI ŠŤASTA. Tento typ je častejší u žien. Ide o osobnosti nesamostatné a neproduktívne. Rodinu chápu ako zabezpečujúcu jednotku, no domáce práce nemilujú. Do manželstva si zvolia serióznych partnerov (hospodárov) a ženú ich k finančnej úspešnosti. Sex používajú ako odmenu a trest. Rodina má veľkú stabilitu počas budovania ekonomického postavenia a detstva potomkov. Len čo deti prestanú byť na matke závislé, hľadačka šťastia sa začne nudiť. Žiada manžela, aby jej poskytol životnú náplň, ale on, chudák, nevie, čo od neho chce. V tomto štádiu sa obyčajne spustí. Neveru však zakrátko okázalo priznáva a za vinníka označuje manžela. Vyžíva sa v dlhých nočných diskusiách, v ktorých zabieha do nepodstatných maličkostí. Neverou potom vydiera manžela, ale aj milenca. Ten (najčastejšie je to zberač) sa obyčajne rýchlo zorientuje a opustí bojové pole.
ZVEDENÝ A OPUSTENÝ. Obyčajne ide o náhodnú známosť. Aktér nemá úmysel udržovať mimomanželský vzťah. Jediné, čo chce, je z nevery dôstojne vycúvať. Má tendenciu neveru utajiť a po morálnom sebatrýznení svoj vzťah k manželke a rodine obyčajne skvalitní. Problémy vznikajú vtedy, keď lovkyňa nemieni chytenú obeť len tak ľahko pustiť. Sama sa postará o to, aby nevera bola odhalená. Nedosiahne však vytúžený cieľ. Hriešnikovi sa uľaví a po odpustení sa manželský vzťah často ešte upevní.
NOVÝ ŽIVOT. Poznáte to, profesionálne úspešný päťdesiatnik mení rovnako starú ženu za „kočku“, aj o niekoľko desaťročí mladšiu. Manželský pomer chápe ako pracovný vzťah na určitej úrovni. Na pracovisku postúpil do reprezentatívnej funkcie, preto si k nej zadováži aj rovnako reprezentatívnu manželku. Často opustí vernú životnú družku, ktorá sa na jeho životnom úspechu významne podieľala. Pocit viny potom potláča „kupovaním si“ detí z prvého manželstva rozličnými darčekmi a výhodami.
DOMOVNÍČKA - VÄZNITEĽ. Únava z manželského vzťahu s upadnutým citovým životom môže viesť k „povyrazeniu“. Nevera sa stáva príjemným oživením manželskej nudy. Postihnutý partner - v tomto prípade obyčajne žena - potom rozpúta hotové inferno. Zahanbí svojho manžela pred rodinou, deťmi, pred priateľmi. Často žiada, aby ho potrestali v práci. Trest by mal byť tak exemplárny, že by už nikdy ani nepozrel na inú ženu. Do rodinného tribunálu deleguje aj nedospelé deti. Svoje však nedosiahne. Takto muža často donúti k úteku a k legalizácii mimomanželského vzťahu.
Tieto typy alebo vzorce správania môžu byť aj v praxi rôzne kombinované. Jeden z nich však je vždy dominantný. Pozorujte, porovnávajte, prípadne sa aj - bavte!
