Prežijeme rok 2000?

Ľudské pokolenie je na pokraji nového desaťročia a nové storočie je za rohom. Sme priekopníkmi kráčajúcimi do novej technickej éry a naše deti vyrastú v novom svete, ktorý sa bude podivuhodne líšiť od toho, ktorý sme zažili my a naši predchodcovia.
Počet zobrazení: 1150

Ľudské pokolenie je na pokraji nového desaťročia a nové storočie je za rohom. Sme priekopníkmi kráčajúcimi do novej technickej éry a naše deti vyrastú v novom svete, ktorý sa bude podivuhodne líšiť od toho, ktorý sme zažili my a naši predchodcovia.

Futurológovia sú si však vedomí závažnosti problémov, ktoré stoja pred nami: preľudnenie, nedostatok zdrojov, inflácia, hlad a hrozba jadrovej skazy. Väčšina futurológov a vedcov, ktorých sa pýtali, aká bude podstata života po roku 2000, sa zhoduje v tom, že naše prežitie závisí na múdrosti našich rozhodnutí, ktorý vykonáme v budúcich 20 rokoch.

Hrozba preľudnenia Zdá sa, že najväčšiu starosť spôsobuje rast populácie. Terajší počet obyvateľstva na svete dosahuje okolo 4,5 miliardy ľudí. Do čias, keď dnešní novorodenci dosiahnú veku 21 rokov, však počet obyvateľstva na svete bude podľa predpokladov asi 6,2 miliardy ľudí. „To je zvýšenie o 43 percent. Znamená to v priebehu 21 rokov fenomenálny vzrast. Zatiaľ na svete nikdy toľko ľudí nebolo,“ hovorí Carl Haub, ktorý pracuje ako výskumník - demograf v úrade pre informácie o populácii vo Washingtone. „Obrovský počet týchto ľudí bude trpieť hladom, ak s tým niečo nezačneme robiť už teraz.“ Haub ďalej povedal: „Pokročilá technika im nijako nepomôže, ak budú od hladu takí zoslabnutí, že ju ani nebudú schopní využiť.“

Praotec futurológov Alvin Toffler je veľmi znepokojený obrovským rozdielom medzi tými, čo majú z techniky úžitok a tými, ktorí nie sú schopní ju využiť. Správa, ktorú začiatkom tohto roku uverejnila Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, predpovedala, že do roku 2000 bude žiť podľa odhadu 600 miliónov ľudí v „absolútnej chudobe“ a že viac ako polovica svetového obyvateľstva bude žiť v mestských oblastiach. Správa ďalej uviedla, že rast veľkých miest v treťom svete a v rozvojových krajinách sa bude zvyšovať tempom tri až štyrikrát väčším ako v priemyselne vyspelejších krajinách. Prezident spomínanej banky, Robert S. McNamara, vo svojej správe uviedol, že rozvojovým krajinám môže veľmi pomôcť zlepšený prístup na trhy priemyselne vyspelejších štátov a štedrejší príliv pomoci od nich vo forme rôznych koncesií a ústupkov.

Čakajú nás katastrofy Niektorí futurológovia sa domnievajú, že rozvojové krajiny môžu mať proti tým priemyselne vyspelým v ruke zbraň, keby došlo na otázky energie, a že budú schopné využiť tieto zdroje energie ako licitačný prostriedok pri získavaní technických znalostí z vyspelých krajín. Prezident Svetovej futurologickej spoločnosti Edward Cornish zdôraznil: „Myslím, že osemdesiate a deväťdesiate roky budú svedkom strašných technických katastrof, ak budeme pokračovať v našej terajšej ceste. Ak budeme naďalej rozširovať jadrové elektrárne a umiestňovať ich na geologicky nevhodných miestach alebo blízko sopiek, alebo ak budeme odkladať rádioaktívny odpad do morí a zakopávať do zeme, dôjde niekde na tejto ceste napriek akýmkoľvek najmodernejším modelom počítačov a napriek hocijakému uisťovaniu odborníkmi k radu neočakávaných ľudských omylov.“

Cornish je znepokojený špecializáciou, ktorá sprevádza rozvinutú techniku. Myslí si, že zložitá technika je pre jednotlivca príliš náročná, než aby sa mohol prispôsobiť, a terajšiu spoločnosť pokladá za „príliš zraniteľnú rôznymi rušivými vplyvmi“. Cornish pritom použil príklad vozu ťahaného volským záprahom a nadzvukového lietadla, aby ilustroval, ako to myslí. „Voz so záprahom sa dá rozbiť na kusy a jeden človek ho dá opäť dohromady. To však nemôže urobiť s nadzvukovým prúdovým lietadlom. Je to niečo také zložité, že treba celú armádu ľudí, aby dala také lietadlo opäť dokopy.“

Optimisti a pesimisti Niektorí ľudia sa dnes pokúšajú zjednodušiť si život tým, že sa vyhýbajú zložitej technike, ktorá vniesla do ich života zmätok. Niektorí z nich odchádzajú žiť do hôr, ďaleko od všetkých technických vymožeností mestského života. Cornish uvádza: „Zatiaľ čo niektorí futurológovia veria, že sa ľudský život v budúcich rokoch zlepší, iní sú presvedčení, že kvalita života sa bude zhoršovať. Pesimisti zdôrazňujú nežiaduce vedľajšie účinky techniky, ktoré spôsobili zamorenie ovzdušia, vyčerpanie prírodných zdrojov a hrozivý vzostup počtu obyvateľstva na tejto planéte. Optimisti pripúšťajú, že technika má niektoré nepriaznivé účinky, ale veria, že tieto účinky je možné kontrolovať a že zlepšená technika poskytne zúboženým miliónom ľudí na svete možnosť slušného života.“

Riaditeľ Hudsonského ústavu, futurológ Herman Kahn, ktorý študuje dlhodobé trendy globálnej civilizácie, povedal v nedávnom interview pre časopis U.S. News and World Report, že budúcich desať rokov bude zrejme dekádou neustáleho ohrozenia americkej životnej úrovne, keď americká vláda bude konať pomaly a nebude prijímať včas protiopatrenia. „Naša reakcia je v prípade vzniku krízy pomalšia, naši politici majú tendenciu váhať. Zmätená dezorganizovaná odpoveď na energetickú situáciu je toho klasickým príkladom,“ pripomenul. Kahn predpovedal, že technický pokrok pomôže zvýšiť životnú úroveň väčšiny Američanov, nie však o toľko, ako v minulých 25 rokoch. „Obdobie medzi dneškom a rokom 2000 je obzvlášť zaujímavé a dôležité v ľudskej histórii. Prvou úlohou je zvládnuť a naučiť sa ovládať problémy celosvetového superindustriálneho hospodárstva,“ napísal Kahn začiatkom tohto roku v článku pre futurologický časopis. „Druhá počítačová revolúcia by mala mať ďalekosiahle účinky. Nepretržité vzdelávanie, turistika, aktivita vo voľnom čase i rôzne druhy priemyslu a služieb, sa môžu rýchlo rozvíjať novými smermi,“ konštatoval Kahn.

Pomôže nám technika To však neznamená, že ak budeme postupovať k novým spoločenským a technickým obzorom, budeme sa nechtiac približovať k civilizácii, v ktorej bude náš život kontrolovať technika, namiesto toho, aby sme my kontrolovali techniku? Niektorí futurológovia sa domnievajú, že to tak bude. Riaditeľ poradenskej firmy v Kalifornii David Goodman povedal, že západný svet môže byť oveľa bližšie, ako si väčšina ľudí uvedomuje, tomu, že prežije „hrozný sen totalitného života“. Goodman, bývalý predseda odbočky svetovej futurologickej spoločnosti v Los Angeles, zdôraznil, že technický pokrok je taký rozšírený, že by sa mohol dostať do zlých rúk. „Jedným z úkazov takéhoto vývoja by bol náhly vznik teroristických skupín vyzbrojených atómovými zbraňami,“ dodal Goodman.

„Jadrový terorizmus už nieje vzdialenou možnosťou,“ napísal Goodman vo futurologickom časopise. „Vyrobenie bomby nie je ťažké. Minimálne v dvoch samostatných prípadoch skonštruoval vysokoškolský študent atómovú bombu, na čo použil len dostupné informácie a materiály, ktoré sa dnes rozširujú po celom svete.“ Navyše, ako povedal, jadrový terorizmus nie je iba „spúšťou“, ktorá by prinútila ľudí žiadať viac vládnej kontroly. Ďalším nebezpečenstvom je ekologická katastrofa, masový hladomor, alebo obmedzená jadrová vojna medzi superveľmocami. Podľa technického prehľadu, zostaveného vlani organizáciou McGraw Hill Publications, bude koncom storočia široko rozšírené používanie drog, ktoré budú trvalo zvyšovať úroveň inteligencie a chemicky kontrolovať proces starnutia. Počítače doma i v práci dovolia (podľa viac ako dvesto opýtaných zástupcov priemyselných firiem a vládnych i súkromných výskumníkov) rýchlejšie šírenie informácií.

Podľa tohoto prehľadu, vypracúvaného každé štyri roky, bude môcť letecká technika zabezpečiť tichšie lietadlá, ktoré spotrebujú menej energie, ako aj spoľahlivé tridsaťdenné predpovede počasia. Automobily a iné formy masovej dopravy pomocou vozidiel môžu byť do istej miery nahradené pohyblivými chodníkmi. V oblasti medicíny prehľad predpovedá zavedenie umelého zraku pre slepcov do roku 1990 a prielom v liečbe rakoviny do toho istého roku. Aby si priemerný človek lepšie poradil s technicky náročnejším životom, bude musieť byť dôkladnejšie vzdelaný v užívaní počítačov a elektronických prístrojov. Nedávny výskum vytvorený pre Národný ústav školstva v amerických základných a verejných školách zistil, že tento trend už existuje. Asi 28 percent škôl, v ktorých sa výskum uskutočnil, už poskytuje voliteľné vzdelanie v elektronickom spracovaní údajov a programovanie pre počítače.

United Press International, november 1979 -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984