Reklama
Reklama

Tancujeme na Titanicu

Na služobnej ceste v obci Hul pri Šuranoch sme začiatkom decembra debatovali s miestnou starostkou o tom, ako sa u nich žije. Keďže chodím kupovať základné potraviny do obchodov i na trh a poznám ceny, šokovala ma jej informácia (potvrdená bločkom), že jedno vajíčko u nich v obchode stojí 4,70 Sk.
Počet zobrazení: 525

Na služobnej ceste v obci Hul pri Šuranoch sme začiatkom decembra debatovali s miestnou starostkou o tom, ako sa u nich žije. Keďže chodím kupovať základné potraviny do obchodov i na trh a poznám ceny, šokovala ma jej informácia (potvrdená bločkom), že jedno vajíčko u nich v obchode stojí 4,70 Sk. Predavač totiž nemá konkurenciu a nezaujíma ho termín „primeraný zisk“, takže uplatnil voľnú tvorbu cien. Ide o výdobytok kapitalizmu, ktorý v našich končinách zaviedli zhodou okolností pred desiatimi rokmi - 1. januára 1991.

Takto symbolicky sa začal rok, ktorý odštartoval naplno náš variant trhového mechanizmu. Ešte koncom januára sa začalo prvými aukciami rozpredávanie štátneho majetku v rámci malej privatizácie, vo februári prijalo Federálne zhromaždenie zákon o veľkej privatizácii a reštitučný zákon. Do konca roka schválilo aj zákon o bankrote, transformačný zákon o družstvách, a začala sa kupónová privatizácia. Viaceré továrne prestali vyrábať, čím ešte viac klesol podiel nášho zahraničného obchodu na svetových trhoch, začali sa rozpadávať roľnícke družstvá, stúpať nezamestnanosť. Tvoril sa náš dnešok.

Divoký kapitalizmus, ktorý tu zavládol, odkryl mnohé charaktery. Za minulého režimu tiež existovalo rozkrádanie, no v uplynulom desaťročí dosiahlo kolosálne rozmery za trestuhodnej benevolencie. Navyše sa stala sprievodným javom ruinovania republiky aj masová nezamestnanosť. Zatiaľ čo predchádzajúci systém mal smerovať k beztriednej spoločnosti, dnes sa sociálne rozdiely natoľko prehĺbili, že sa opäť vytvárajú podmienky na triedne konflikty, o ktorých sa u nás desaťročie mlčalo. Na horných palubách Titanicu sa stále tancuje, no loď pláva bez kormidla v ústrety ľadovcom. Američan Edward Luttwak z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone nazval nastupujúce obdobie turbokapitalizmom, ktorý charakterizuje totálna globalizácia, privatizácia a deregulácia. Istý Rus na prelome minulého storočia to očakával a označil ako najvyššie štádium zahnívajúceho systému...

Najistejšia pomocná ruka je vždy na konci vlastného ramena a každý z nás je strojcom vlastného šťastia. Nezabúdajme však v ťažkých chvíľach na sociálnu solidaritu, ktorá pomáha prežiť a brániť sa tlaku mocných, nezabúdajme na našu zodpovednosť nielen voči sebe samému, rodine a blízkym, ale aj voči ďalším generáciám, voči prírode a ľudstvu. Vyliahnime sa z auta a nazrime i do podpalubia spoločnosti. Mestá netvoria len bulváre s výkladnými skriňami a Slovensko nie je iba Bratislava.

Posledné desaťročie uplynulého tisícročia je za nami a jednotkou na konci začíname odpočítavať desaťročie nové, prvé v novom miléniu. Zahľadení do seba rozmýšľame, či nám prinesie viac spokojnosti, šťastia. Hádam tento zlom tisícročia prinesie aj zlom v myslení ľudí: bohatým viac pokory, chudobným viac odvahy a všetkým viac ochoty načúvať druhým, hľadať riešenia prinášajúce nie zárodky ďalších konfliktov, ale upevňovanie spoločných hodnôt, humanizmu a sociálnej spravodlivosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama