Zišli by ste sa nám

V roku 1941 otriasla americkým Austinom tragédia. Školský autobus vypovedal službu na železničnom priecestí práve v okamihu, keď tadiaľ prechádzal nákladný vlak. Desať žiakov zahynulo. Obyvatelia mesta pomenovali po každej obeti jednu z ulíc. I keď sa menili generácie občanov i úradníkov samosprávy, tradícia ostala neporušená, ba prerástla na dojímavú legendu. Na Slovensku sme po nežnom prevrate premenovávali ulice vari päťkrát, podľa (svoj)vôle, aktuálnej politickej a ideologickej zostavy vládneho establišmentu.

Ak dnes náhodou zlyhá osobné motorové vozidlo tesne pred, či nebodaj rovno na inkriminovanom austinskom prejazde, akási tajomná sila vraj auto vždy dotlačí mimo nebezpečenstva. Reportérka britskej televízie posypala karosériu svojej limuzíny bielym práškom, zastavila tesne pred koľajnicami. V absolútnom pokoji vyčkala, čo sa bude diať. Jej auto sa pohlo do mierneho stúpania, dostalo sa na druhú stranu. Objektív kamery zachytil stopy ponášajúce sa na odtlačky detských dlaní.

Isteže sa dá pochybovať, možno uvažovať o mystifikácii vybudovanej na silnej tradícii udržiavanej skôr citom a srdcom, než prísnou, kritickou racionálnou úvahou. Austinská legenda sa zaraďuje k nevysvetliteľným úkazom medzi nebom a zemou, pri ktorých sa človeka zmocňuje rešpekt voči nepoznanému.

Škoda, že podobných tajomných ochrancov nemajú slovenskí vodiči vystavovaní denno-denne riziku kolíznych stretov s pirátmi našich ciest. Každý, kto sa vydáva na dlhšiu alebo kratšiu trasu autom, si aspoň podvedome musí pripomínať biblické: "... lebo neviete dňa ani hodiny." Nikto ani netuší, či jeho sviecu nezhasí agresívny pologramotný megaloman vytešujúci sa z najnovšieho hitu daktorého autosalónu.

Dosť pozostalých sa márne dovoláva spravodlivého trestu pre hazardérov, ktorí, opantaní koňmi pod kapotou, spôsobili nenapraviteľné škody. Záhadne miznú výsledky rozborov krvi očividne podgurážených vodičov, relácie o príčinách havárií zavádzajú neskutočným spôsobom, advokáti dokážu z arogantného zazobanca vyfabrikovať dobre že nie poľutovaniahodnú obeť tragédie, ktorú však podľa zjavných dôkazov práve tento bezohľadný dravec zavinil. Obete už svoje svedectvo nevyslovia, smútiace príbuzenstvo s trpkosťou v duši rezignuje a myslí si svoje o našom "právnom štáte".

Zišli by ste sa nám, maličkí, vysnívaní, austinskí dobrodinci - ani netušíte ako.