Colin Powell - tieňový prezident USA?

Vymenovanie penzionovaného generála Colina Powella za budúceho ministra zahraničných vecí USA sa všeobecne hodnotí ako významný krok vedúci k zjednoteniu Ameriky rozhádanej a rozdelenej nedávnymi voľbami. Zároveň sa ale objavujú úvahy, či toto rozhodnutie nie je súčasťou rozsiahlejšieho plánu
Počet zobrazení: 867

Vymenovanie penzionovaného generála Colina Powella za budúceho ministra zahraničných vecí USA sa všeobecne hodnotí ako významný krok vedúci k zjednoteniu Ameriky rozhádanej a rozdelenej nedávnymi voľbami. Zároveň sa ale objavujú úvahy, či toto rozhodnutie nie je súčasťou rozsiahlejšieho plánu.

Tieto úvahy najnovšie oživil senátor Harry Reid z Nevady, podľa ktorého skutočným prezidentom nebude George W. Bush, ale Colin Powell. "Myslím si, že sa chystáme mať tieňového prezidenta. Tým tieňom je generál Colin Powell," konštatoval nedávno senátor v rozhovore pre televíziu CBS. Jeho názor, spolu s niektorými ďalšími úvahami o skutočnom postavení nového šéfa americkej diplomacie sa zakladajú na niekoľkých faktoroch.

Bush je Prezident W.
Prvým z nich je štatistika. Colin Powell má v súčasnosti na svojej strane sympatie 81 percent Američanov, čím konkuruje popularite známych rockových hviezd a politici môžu o nej iba snívať. Druhým faktorom je jeho znalosť sveta chýbajúca budúcemu prezidentovi Bushovi. Napokon, jeho medzery z geografie, histórie a svetovej politiky sa už stali za hranicami USA terčom mnohých uštipačných poznámok. Tretím faktorom sú samotné výsledky prezidentských i kongresových volieb. Neposkytujú prezidentovi záruku, že bude môcť rázne siahnuť po plnení svojich predvolebných sľubov, skôr ho to bude nútiť, aby s demokratmi hľadal kompromisy a dožadoval sa pomoci osobností populárnych v oboch politických táboroch. Powell je prvý konkrétny príklad.

Niektorí komentátori pridávajú k slabostiam nového prezidenta aj jeho pôvod. Najlepšie to vystihuje prezývka "prezident W." čím naznačujú, že jeho stredné meno (Walker) je jediné, čo ho odlišuje od vplyvného otecka, bývalého prezidenta. Toto jeho postavenie v tieni otca už preniklo aj do čínštiny, kde sa ujala prezývka "Siao Bu-ši", teda "Malý Bush". Powell by teda podľa prvých reakcií mal byť vplyvnou osobnosťou Bushovej administratívy. Oveľa dôležitejšie je, ktorým smerom sa bude pod jeho taktovkou uberať americká zahraničná politika.

V popredí zdržanlivosť
Tí, čo poznajú Powella z predchádzajúcej činnosti v Pentagone alebo v Bielom dome, poukazujú predovšetkým na jeho opatrníctvo. Napokon, charakterizuje ho aj citát gréckeho historika Thukydidesa, ktorý má údajne aj pod sklom svojho pracovného stola: "Zo všetkých demonštrácií sily človek najviac zapôsobí zdržanlivosťou." Tejto filozofie sa Powell držal počas vojny v Perzskom zálive, keď nesúhlasil s vojenskou intervenciou proti Iraku. Rovnako sa odmietavo staval proti americkej vojenskej angažovanosti v Bosne a Kosove vychádzajúc pritom z filozofie, že vojna je až konečným riešením. Z toho vyplýva, že úloha trpezlivého diplomata by mu mala vyhovovať lepšie, ako funkcia hlavného veliteľa. Vojenská sila v pozadí by v takomto prípade mala tvoriť iba páku na dosiahnutie lepších výsledkov v rozhovoroch.

Generál Colin Powell (po Alexandrovi Haigovi druhý generál v histórii USA vo funkcii ministra zahraničných vecí) by teda mal byť dominujúcou postavou v americkej zahraničnej politike. Otázkou je, nakoľko sa táto jeho politika bude zhodovať s predstavami prezidenta Georga Busha. Ten bude mať priamo v Bielom dome, druhú osobu zodpovednú za chod zahraničnej politiky. Je ňou poradkyňa pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová, ktorá počas predvolebnej kampane bola šéfkou Bushovho tímu Vulkán zaoberajúceho sa zahraničnou politikou. Jej výsledkom je pravdepodobne fakt, že v televíznej debate venovanej zahraničnej politike bol Bush oveľa presvedčivejší, ako jeho protivník Al Gore, pre ktorého mala byť táto téma silnou doménou. Možné je však aj to, že Riceovej môže Bush ďakovať i za niektoré prešľapy. Napríklad vtedy, keď hovoril o odchode amerických vojakov z Kosova vychádzajúc z mylnej predstavy, že mierové sily KFOR tvoria iba Američania.

Expertka na Európu
Niektorí tvrdia, že húževnatá, 46-ročná slobodná Afroameričanka Condoleezza Riceová je vychádzajúcou hviezdou na poli Bushovej svetovej politiky, čo by mohlo tvoriť zárodok budúcich sporov s Powellom kvôli kompetenciám. Rodné meno tejto vnučky chudobného pestovateľa bavlny v Alabame je vlastne skomoleninou talianskeho hudobného výrazu "con dolcezza" (sladko). Vyštudovala politické vedy a istý čas bol jej profesorom aj Josef Korbel, otec súčasnej ministerky zahraničia Madeleine Albrightovej. To zrejme rozhodlo o tom, že sa zamerala na oblasť, ktorá je v súčasnosti už minulosťou - Sovietsky zväz a ozbrojené sily krajín východnej Európy, so špecializáciou na Československo. Sama seba označuje za expertku na Európu, ale jej faux pas s Kosovom a vyhlásenia o znížení americkej angažovanosti v mierových operáciách nesvedčia o schopnosti postrehnúť nálady európskych spojencov.

Možno predpokladať, že prvou skúškou novej americkej diplomacie bude rozhodnutie o osude projektu národnej protiraketovej obrany (NMD). Projekt narazil na námietky nielen Ruska a Číny, ale aj amerických spojencov v NATO, pretože jeho realizácia by znamenala porušenie existujúcej zmluvy o protiraketovej obrane (ABM), a tým aj hrozbu nového kola zbrojenia. Prezident Bill Clinton, v snahe vyhnúť sa sporom, prenechal rozhodnutie o NMD na budúceho prezidenta. Ak bude George Bush chcieť realizovať tento projekt tak, ako to sľuboval pred voľbami, vystaví sa nebezpečenstvu zhoršenia vzťahov nielen s Ruskom a Čínou, ale aj s členmi atlantickej aliancie.

Začne sa školstvom
Predpokladá sa, že v prvých mesiacoch účinkovania novej administratívy bude v domácej politike dominovať reforma školstva a problematika sociálneho zabezpečenia a lekárskej starostlivosti. To všetko sa bude odohrávať v atmosfére spomaľovania rastu ekonomiky USA. V takejto situácii prezident Bush do funkcie ministra financií vymenoval Paula OúNeilla, proti ktorému sa postavilo pravé krídlo republikánskej strany nesúhlasiace s jeho názormi na problematiku energetiky a daní. V tejto súvislosti hodno poznamenať, že aj Powell patrí svojimi názormi skôr na ľavé krídlo republikánskej strany. Známe sú jeho liberálne názory na problematiku interrupcií a je prívržencom pozitívnej diskriminácie menšín.

Nominácia Powella, ako aj OúNeilla naznačujú, že budúci prezident, povedané futbalovou terminológiou, sa rozhodol preniesť svoju politickú hru z pravého krídla do stredu, kde nájde viac možností, ako aj pochopenia. Prvé opatrenia nového prezidenta a jeho administratívy budú pravdepodobne ústretovými krokmi motivovanými snahou získať pre svoju politiku dostatočnú podporu Kongresu. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, už v prvých mesiacoch bude jasné, či Colin Powell je iba šéfom diplomacie, alebo či je jeho vplyv natoľko silný, že pomenovanie "tieňový prezident" je na mieste.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984