Sinologička
Keď v 70. rokoch tzv. banda štyroch - Mao Ce-tungovi nástupcovia na čele s jeho vdovou, začali veľké propagandistické ťaženie proti čínskemu filozofovi Konfuciovi, u nás príslušné miesta rozhodli, že by bolo vhodné vydať slovenský preklad jeho diela, aby sa dokázalo, že si u nás, na rozdiel od maoistickej Číny, tohto filozofa ctíme. Lenže pri realizácii tohto pokynu z najvyšších miest vznikol problém typický pre obdobie normalizácie. Konfucia na Slovensku dokázal preložiť iba jeden človek, ba dokonca preklad už existoval, no prekladateľka patrila medzi osoby, ktoré na základe rozhodnutia normalizátorov nesmeli vykonávať svoje povolanie. Dôvod zákazu bol rovnako absurdný ako iné podobné zákazy - bola dcérou známeho politika z obdobia vojnového slovenského štátu.
Našťastie v čase odmäku v 60. rokoch mohla Marína Čarnogurská študovať odbor, ktorému chcela zasvätiť svoj život. Jedna z ťažkostí čínštiny je zrejmá na prvý pohľad - komplikované znakové písmo. Na to, aby ste porozumeli článkom v novinách, treba ovládať aspoň 2 500 znakov. No ak chce ktosi rozumieť klasickej čínskej literatúre, musí sa ich naučiť desiatky tisíc. Už preto si čínština vyžaduje mimoriadnu usilovnosť. Navyše má ďalšie komplikácie, nositeľmi významu sú okrem hlások aj tóny. Ešte väčšie úsilie a talent si vyžaduje štúdium starej čínskej literatúry a filozofie. Tu si nestačí osvojiť komplikované obrázkové hieroglyfické písmo a jazyk, ktorý sa svojimi princípmi úplne odlišuje nielen od indoeurópskych, ale i od semitských či ugrofínskych jazykov. To si vyžaduje čosi viac - umenie vcítiť sa do spôsobu myslenia a do svetonázoru inej, odlišnej civilizácie. Vyžaduje si to nielen usilovnosť a talent, no aj silné citové zaujatie, ktoré by sa dalo bez preháňania nazvať láskou.
Marína Čarnogurská pochádza zo známej, nábožensky orientovanej rodiny. Hoci ju vychovali v katolíckej viera a sama bola silne veriacou katolíčkou, pod vplyvom štúdia čínskej filozofie si vytvorila vlastný svetonázor. Treba tu však zdôrazniť inú okolnosť - o súčasnej Číne rozpráva s nadšením a obdivom. Môže nám prísť na um analógia, že s podobným nadšením rozprávali pred 2. svetovou vojnou mnohí intelektuáli o Sovietskom zväze. Lenže človek, ktorý žil v bývalom režime a dokonca na svojej koži poriadne zakúsil jeho príkoria, rozozná poťomkinovské dediny, hoci by boli aj v čínskom štýle. Naviac, napriek obdivu Marína Čarnogurská nezatajuje tiene súčasnej čínskej reality, najmä život prostých ľudí je neuveriteľne ťažký. Lenže Čína sa rozvíja takým tempom, že sa v nastávajúcom storočí stane superveľmocou, ktorá bude spolurozhodovať o osudoch našej planéty. Preto by sinológia nemala byť okrajovým odborom a i na Slovensku by sa jej malo venovať podstatne viac ľudí. Číňania majú s ostatnými národmi spoločné aj to, že vedia oceniť úsilie tých, čo sa úprimne zaujímajú o ich krajinu a kultúru. Veľmi dobre im padne, ak cudzinec ovláda ich jazyk a sprostredkúva hodnoty ich kultúry svojím krajanom.
