Reklama
Reklama

Schwizer Tütsch a tí druhí

V poslednom desaťročí uplynulého tisícročia Európu napadol vírus rozpadu. Skúšku demokracie nevydržali mnohé umelo vytvorené štátne útvary. Rozpadla sa Juhoslávia, Sovietsky zväz, rozdelilo sa Česko-Slovensko. Len najstaršia demokracia v Európe Confederation Helvetia (CH), teda Švajčiarsko zostalo celistvé. Vôbec nie preto, že by bolo národne homogénne. Skôr naopak
Počet zobrazení: 831

V poslednom desaťročí uplynulého tisícročia Európu napadol vírus rozpadu. Skúšku demokracie nevydržali mnohé umelo vytvorené štátne útvary. Rozpadla sa Juhoslávia, Sovietsky zväz, rozdelilo sa Česko-Slovensko. Len najstaršia demokracia v Európe Confederation Helvetia (CH), teda Švajčiarsko zostalo celistvé. Vôbec nie preto, že by bolo národne homogénne. Skôr naopak.

Relatívne malé územie obývajú štyri etnické národy, tvoriace jeden politický národ. Odstredivé tendencie podobného druhu ako u nás majú niektorí na Slovensku žijúci Maďari tam zatiaľ nebadať. Táto pevnosť, zomknutosť má prevažne utilitárny charakter. Švajčiarsky červený pas niečo vo svete znamená. Švajčiarskemu Francúzovi sa stále žije lepšie ako rovnakohovoriacemu obyvateľovi Francúzska. To isté platí aj o "švajčiarskych Nemcoch" a taliansky sa dorozumievajúcich Švajčiaroch. Malá skupina Rétorománcov by sa svojou rečou nemala ku komu priradiť. Každé z týchto etník má svoje práva. Švajčiarsko má štyri úradné reči. Okrem nemčiny, francúzštiny a taliančiny aj rétorománštinu. Napriek tomu tu absolútna rovnosť nie je. Taliani a Rétorománci sa môžu vzdelávať v materčine len do určitej miery. Vysokoškolské štúdium v týchto rečiach nie je k dispozícii, a tak Švajčiar, ktorého materinským jazykom je taliančina, sa môže cítiť ako v cudzej krajine. Musí sa naučiť po nemecky alebo francúzsky, aby sa mohol zapísať na vysokoškolské štúdium, ale oplatí sa mu to. V Taliansku by musel ako cudzinec (a ešte k tomu Švajčiar) za svoje štúdium platiť. Vo Švajčiarsku je vysokoškolské štúdium zadarmo. Ak si vyberie francúzštinu, má šťastie. Vo frankofónnych kantónoch sa rozpráva pomerne čistou francúzštinou a odchýlky od spisovnej normy sú minimálne. Horšie je to v nemeckej časti. Tam sú často aj cudzinci, vedomí si toho, že vo Švajčiarsku sa hovorí po nemecky, dosť nemilo prekvapení. Švajčiarskej nemčine len ťažko môžu porozumieť.

Schwizer tütsch - tak nejako znie v Berne či v Zürichu "švajčiarsky Nemec", či "švajčiarska nemčina". Podľa toho, či druhé slovo tejto skomoleniny je napísané veľkým, či malým písmenom. Sociológovia zaznamenávajú zaujímavý sociálny jav. V prevažnej väčšine štátov vo svete je dialekt vytlačený do periférie a spisovnú normu ovládajú intelektuáli, vyššie vrstvy spoločnosti. Pre nich dokonca hovoriť dialektom, resp. nárečím je dehonestujúce. Je to známka nevzdelanosti a nekultúrnosti. Vo Švajčiarsku je to však inak. Napriek tomu, že sa na škole učia aj spisovnú normu (švajčiarski spisovatelia Max Frisch a Friedrich Dürrenmatt písali čistou nemčinou a v povojnovej ére predstavovali v nemeckej literatúre "čistý prúd" tak či onak nezaťažený nacizmom), v hovorovej reči sa čoraz viac uplatňuje schwizer tütsch. Touto rečou sa začína prednášať na školách a toto nárečie využívajú aj švajčiarske filmy. Stáva sa, že "nemecký" Švajčiar už vlastne spisovnú normu ani neovláda a vôbec to u neho nie je prejav nevzdelanosti či nekultúrnosti. Objavujú sa tendencie kodifikovať schwizer tütsch za spisovnú reč. Na svojho Bernoláka či Štúra ešte len čakajú. Vo frankofónnych kantonoch sa dokonca už objavili kurzy schwizer tütsch. Prijímajú to tam nemilo a dokonca u frankofónnych románskych Švajčiarov sa objavujú tendencie neučiť sa ako prvú povinnú reč nemčinu, ale angličtinu. Švajčiarski "Nemci" na to reagujú dotknuto, no "Francúzi" argumentujú tým, že načo im je spisovná nemčina, keď sa s ňou v nemeckých kantonoch nedorozumejú.

Švajčiarski Taliani a Rétorománci sa na toto pnutie uprostred najstaršej demokracie prizerajú z odstupu. Hŕstka Rétorománcov je bez problémov štvorjazyčná. Zdá sa, že majú talent na cudzie reči. Jedna Rétorománka mi vysvetľovala, že pre ňu tri ďalšie švajčiarske reči neboli úplne cudzie, ale príbuzné. Schwizer tütsch je však aj pre nich problémom. Čoskoro sa môže stať problémom celej Švajčiarskej konfederácie.

Naposledy sa s týmto problémom mohli stretnúť diváci pri televíznom prenose z voľby Miss Švajčiarska. Samozrejme, že boli zastúpené dievčatá zo všetkých štyroch oblastí. Vyhrala frankofónna Švajčiarka, v ktorej evidentne prúdila polovica novozélandskej krvi. Program moderovala Lolita Morena, exmanželka vynikajúceho futbalistu Lothara Matthäusa, bývalá Miss Švajčiarska. Dievčatá z nemeckej časti opakovane upozorňovali na to, aby sa vyjadrovali spisovne, no väčšina z nich sa horko-ťažko zmohla na jednu vetu a aj to s čudnou fonetikou.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že schwizer tütsch nie je jedna. Presne tak ako na Slovensku je množstvo nárečí, vo Švajčiarsku je tiež takmer v každej doline iná reč. Návrat ku ktorejkoľvek z nich by mohol viesť k rivalite. Keby chceli vytvoriť "švajčiarsku reč", bolo by treba uprednostniť jeden dialekt, ktorý by bol najbližší k všetkým ostatným. Analógiu by mali "odkukať" z dejín slovenčiny. Ale zotrvávanie na dnešnej realite je anachronizmom s rôznymi regresnými dopadmi. Málo sa o tom hovorí, ale Švajčiarsko lepšie komunikuje so zahraničím ako jednotlivé časti Švajčiarska medzi sebou. Je to nesporne dezorganizujúci moment ich doterajšej hrdej zomknutosti. Vírus rozpadu je už aj v tomto organizme. Budú mať dosť "antibiotík" na jeho potlačenie?

Autor (1942) je klinický psychológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama