Robí sa to vydieraním
Ak by parlament neprijal novelu ústavy, lebo by za ňu poslanci za Stranu maďarskej koalície nehlasovali, hlavnú zodpovednosť by za to niesla SDĽ. Tak sa to aspoň tvrdí v politickom vyhlásení Republikovej rady SMK a mnohí novinári to prehltli i s navijakom.
Zaujímavá logika. Ľavicoví demokrati si údajne majú spytovať svedomie za sústavné spochybňovanie priorít politiky SMK a tým aj za rozklad vládnej koalície, destabilizáciu situácie na Slovensku a ohrozenie jeho integračných ambícií. Jedna, priam brilantná, veta zo spomínaného vyhlásenia šokuje svojou úprimnosťou: "SMK sa rozhodla použiť podporu svojich poslancov návrhu novely ústavy ako politický prostriedok na splnenie priorít vlády." Po preložení do zrozumiteľného jazyka to znamená, že SMK zneužije svojich poslancov na vydieranie koaličných partnerov. Kým tí nebudú súhlasiť s ich požiadavkami, novela najvyššieho zákona štátu neuzrie svetlo sveta. A to sa dá naťahovať pekne dlho. Pritom vzhľadom na tempo predkladania nových a nových podmienok je možné, že k tým súčasným pribudne do konca volebného obdobia ešte pekná kôpka ďalších.
SMK žiada vytvoriť na nitrianskej univerzite samostatnú fakultu pre výučbu (v maďarčine) maďarských pedagógov, prevod pôdy neznámych vlastníkov zo správu štátu do správy obcí (takmer spolovice za národnostne zmiešanom južnom území SR, o bonite pôdy ani nehovoriac), osobitný regionálny celok (známy ako Komárňanská župa) s prevahou občanov maďarskej národnosti a prijatie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. O tomto dokumente už existovala z 12. decembra 2000 politická dohoda, ale minulý týždeň na rokovaní vlády zástupca SMK - povedané diplomaticky - nepoužíval pravdivé argumenty a k odhaleniu tohto zavádzania napomohli osobné zápisky premiéra.
Pohár trpezlivosti pretiekol, keď na dôvažok vicepremiér Pál Csáky vetriac blamáž požadoval, aby sa o celej záležitosti vyjadroval na verejnosti iba predseda vlády. Na zasadaní kabinetu potom padli slová o tom, že SMK zbastardila štvormesačnú prácu a že ženie vládnu koalíciu do záhuby. A to nevyšlo - inak celkom oprávnene - z úst prítomných ministrov za SDĽ, ale podstatne vyššie postaveného ústavneho činiteľa - Mikuláša Dzurindu. Znovu to potvrdilo, že je nesprávne zužovať konflikt, vyvolávaný stupňujúcimi požiadavkami predstaviteľov maďarskej menšiny, na zostrené vzťahy medzi SMK a SDĽ, či na samotnú SDĽ. Pravda, ľavicoví demokrati niekedy až priochotne prijímajú úlohu fackovacieho panáka za údajne nacionalistické postoje voči Maďarom. Pritom často vyjadrujú stanoviská predstaviteľov aj ostatných koaličných strán, ktorí sa však zatiaľ voči SMK tvrdšie vyjadrujú len na uzavretých rokovaniach.
K faktu, že sa toto volebné obdobie nebezpečne kráti, sa SMK stavia rozporne. Obáva sa, že sa historická šanca prevzatia časti vládnej zodpovednosti nemusí v budúcnosti tak ľahko zopakovať. Preto sa silou-mocou snaží naplniť čím skôr svoje priority. Vydieračskými metódami však vyvoláva voči sebe alergiu u ostatných koaličných partnerov a súčasne znižuje svoj budúci koaličný potenciál. Veď ak už teraz stráca dôvery hodnosť, ako sa k nej budú stavať ostatné - opozičné strany, ktoré sú voči politike SMK podstatne podozrievavejšie? Aj to by mohli vysvetliť voličom na južnom Slovensku. K preťatiu tohto začarovaného kruhu by na prvý pohľad zrejme prispela malá studená sprcha vo forme politickej skúsenosti, že by sa novela Ústavy SR prijala s podporou časti opozície bez SMK. Lenže, na čo potom existuje súčasná vládna ústavná väčšina?
