Najlepšia investícia - do vzdelania

Sú názory, podľa ktorých má štát dávať školstvu vzhľadom na jeho rastúce potreby z roka na rok viac peňazí. Iné tvrdia, že školstvo musí čoraz viac šetriť, a tak mu má stačiť stále menší prídel
Počet zobrazení: 1202

Sú názory, podľa ktorých má štát dávať školstvu vzhľadom na jeho rastúce potreby z roka na rok viac peňazí. Iné tvrdia, že školstvo musí čoraz viac šetriť, a tak mu má stačiť stále menší prídel.

Medzi týmto "buď alebo" by sa dalo elegantne preplávať, povedzme, neutrálnym vyhlásením, že peniaze nie sú všetko. Mnohým by sa však zdalo od ministra školstva hriešne také čosi čo len nadškrtnúť, hoci túto skúsenosť prízvukujú múdrosti predkov. Radšej teda tvrdím, že pravda medzi týmito dvoma tábormi môže byť niekde uprostred.

Zásluha ministerky a poslancov Treba však hneď upresniť, že váhy pri nadeľovaní peňazí školám k nám boli štedrejšie ako po minulé roky. Aj preto, že v ministerstve financií, vo vláde a najmä v parlamente sa našlo viac zástancov hesla "pridávať" ako "uberať". Dnes má teda školský rezort k dispozícii dokopy o vyše 2,25 miliardy korún viac, ako mal o takomto čase vlani. A to už nie je zanedbateľná suma. Stalo sa tak najprv pričinením ministerky financií Brigity Schmögnerovej a ďalších členov vlády, vďaka ktorým sa do rozpočtu dostali rozvojové projekty vysokých škôl. Značná časť nárastu prostriedkov pre školy je premietnutím mzdových úprav z roku 2000 do roku 2001. Ale najviac boli ochotní osvojiť si naše argumenty poslanci NR SR za SDĽ.

Spolu 560 miliónov korún pridal parlament k výdavkom na školstvo navrhovaným v rozpočte vládou. V tom je o 176 miliónov viac na projekt Infovek, s ktorým vyšla a ktorý politicky podporuje SDĽ. V praxi to znamená, že na internet môžeme pripojiť ďalších 300 škôl. Krajom pripadlo naviac 157 miliónov Sk. Tri rozpočtovo najchudobnejšie - Prešovský, Košický a Banskobystrický získali spolu 97 miliónov, čím sme pokročili v odstraňovaní historického nerovnomerného rozdeľovania finančných prostriedkov medzi jednotlivé oblasti. Neštátnym školám v krajských kapitolách pridali poslanci 60 miliónov. To umožní poskytnúť v roku 2001 cirkevným školám štátny príspevok na rovnakej úrovni ako štátnym, súkromným školám na polovičnej úrovni toho, čo dostanú štátne školy.

Oddlžené zariadenia, učitelia s prémiou Vysoké školy dostali od poslancov ďalších 227 miliónov korún. Ak pripočítame k tomu 641 miliónov, ktoré im pridala vláda, vyjde nám, že spolu budú môcť minúť oproti vlaňajšku o 868 miliónov viac. Teda len o máločo menej ako v koncepcii vysokoškolského vzdelávania ministerstvom školstva i akademickou obcou žiadaný každoročný rast výdavkov - o desatinu percenta HDP (900 miliónov Sk).

Bez zveličovania poviem, že poslanci Ľubomír Andrassy a Stanislav Bartoš ukázali, ako treba osobne a konkrétne chápať program SDĽ o vzdelaní mladej generácie ako o základe napredovania spoločnosti. Svojimi návrhmi rozpočet smerom hore upravili aj poslanci za SDK Milan Hort, Peter Osuský a Rudolf Suchár. Na začiatku úsilia o väčší rozpočet pre školstvo, najmä na strane výdavkov, bolo ministerstvo školstva a jeho úradníci, neraz nelichotivo nazývaní byrokratmi, ktorí poslancom pripravili potrebné podklady.

Pritom okrem samotného zvýšenia prostriedkov pre školstvo pokladám za dôležité to, že poslanci pozmeňovacími návrhmi podporili reformné kroky nášho ministerstva. To, samozrejme, dáva dobrý základ na ich úspešné uskutočňovanie v tomto roku tak v oblasti základného a stredného, ako aj vysokého školstva. Rozpočet obsahuje, odhliadnuc od iniciatívy poslancov, zdroje na ďalšie zvyšovanie platov v školstve. Naviac školy vstúpili do nového roku oddlžené a učitelia v priemere s tisíckou odmeny vo vrecku.

Reforma neznamená iba úspory Ostaňme však triezvi. Ani tento rok nebude pre školstvo výnimočne štedrý. Nemôžeme byť spokojní. Rád by som však spomenul jedno svoje vyhlásenie. Po prijatí štátneho rozpočtu na rok 2000 som vyjadril očakávanie, že po roku armády (tá vtedy dostala o dve miliardy naviac) by mal byť rok 2001 rokom vzdelávania. A ukázalo sa, že najmä zásluhou poslancov za SDĽ sa v tomto smere čosi urobilo. Nebude to stačiť na všetko, lebo ani pridané prostriedky nevyriešia všetky problémy prevádzky škôl, ale bude sa im dýchať ľahšie ako vlani.

Sú vo vláde i na iných postoch ľudia, ktorí tvrdia, že školstvo spotrebúva priveľa zdrojov, a preto si vyžaduje z večera do rána ušité reformy zamerané najmä na šetrenie. Školstvo sa však ani pri najrevolučnejších reformných snahách nezmení z rezortu spotrebujúceho na rezort produkujúci zdroje. Autorom podobných názorov by som odporúčal, aby sa radšej poobzerali po prameňoch, z ktorých by do školstva mali prichádzať financie automaticky, bez každoročného zápasu nášho ministerstva. Na rozdiel od nich sa nedomnievam, že reforma znamená len úspory, ale skôr kroky k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a ich postupnému zvyšovaniu.

Radšej zostanem realistom. To znamená bez extrémov, bez prehnaných nádejí, no i bez zúfalstva rozumne vysvetľovať, trpezlivo presviedčať a rázne presadzovať, že nie pre SDĽ, ale pre Slovensko niet správnejšej cesty ako vzdelanie. Niet výhodnejšej investície, ako tej do vzdelania mladej generácie. Takáto cestá sa zdá byť podľa posledných skúseností nielen nevyhnutnou, ale i schodnou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984