Česko-kubánska aféra
Keď v Českej republike vyhlásili stav legislatívnej núdze pre situáciu v televízii, nik nevedel, kde sa momentálne nachádza poslanec za Úniu Slobody Ivan Pilip. V posledných dňoch sme sa mali možnosť dozvedieť, čo sa s ním stalo - spolu s bývalým študentským vodcom Janom Bubeníkom sa nachádza v kubánskom väzení. Podrobnejšie o celej záležitosti informoval denník Granma: zadržaní Česi sa ako "americkí agenti" kontaktovali s predstaviteľmi kubánskej opozície, ktorým vraj priniesli peniaze a inštrukcie. Kubánske obvinenie je rovnako absurdné ako hrozivé - "príprava ozbrojeného povstania".
Hoci sa o tejto záležitosti veľa popísalo, má niekoľko aspektov, o ktorých sa nehovorí. I. Pilip nie je súkromná osoba ale ako poslanec oficiálny predstaviteľ krajiny. Ním neprestáva byť ani vtedy, ak si náhodou do cudziny nevezme diplomatický pas. Z hľadiska medzinárodného práva platí zásada, že každý cudzinec musí rešpektovať zákony krajiny, na území ktorej sa nachádza, hoci s nimi nesúhlasí. Pre predstaviteľa štátu platí táto povinnosť dvojnásobne. Ďalej je mimoriadne zaujímavé, že keď vrcholila kríza v Českej televízii, predstaviteľom KSČM i celej strane doslova nevedeli prísť na meno a hovorilo sa len o demokratických stranách, ktoré sa majú dohodnúť o riešení situácie, hoci ČT financujú i voliči "nedemokratických" komunistov. Keď sa prevalila kauza so zadržanými Čechmi, zrazu si médiá spomenuli, že by bolo vhodné, aby komunisti intervenovali na Kube. Do tejto krajiny sa chystá delegácia piatich parlamentných strán, teda aj komunistickej, ktorú má viesť podpredsedníčka parlamentu Petra Buzková.. Predstavitelia KSČM na Kube intervenovali. Upozornili, že zmierlivé vyriešenie kauzy je v obojstrannom záujme, pretože táto záležitosť môže odštartovať medzinárodnú protikubánsku kampaň s neodhadnuteľnými dôsledkami.
České médiá v súvislosti s touto kauzou spomínajú, že ČSSR bola na Kube veľmi obľúbená. Akosi však pozabudli, že Československo pred rokom 1990 zastupovalo v USA záujmy Havany. Zrieknutie sa tejto úlohy chápu Kubánci ako zradu. V roku 1990 iniciovali zrušenie kultúrnych stredísk. Možno dokonca tvrdiť, že úsilie nejako toto eliminovať v očiach USA ovplyvnilo česko-kubánske vzťahy, ktoré nie sú najlepšie. Slovensko Kubánci chápu ako nový štát a vzájomné vzťahy táto spomienka nezaťažuje. Navyše naša slovenská diplomacia je ochotná v tejto afére Česku pomôcť. Zaujímavé je, že dodnes nik nezrušil zmluvu o právnej pomoci v občianskoprávnych i trestných veciach, ktorú ešte v roku 1982 uzavrela s Kubou vtedajšia ČSSR. Ideálnym riešením celej kauzy by bolo, ak by sa postupovalo podľa tejto dodnes platnej medzinárodnej dohody. Podľa všetkého je to však iba zbožné želanie.
