Reklama
Reklama

Diskusia iba vnútri štruktúr

Odlišnosť názorov v politických stranách nie je ničím výnimočným. Napriek tomu si zachovávajú vnútornú i vonkajšiu súdržnosť a pri dodržaní často neformálnych pravidiel môžu byť i prínosom
Počet zobrazení: 1278

Odlišnosť názorov v politických stranách nie je ničím výnimočným. Napriek tomu si zachovávajú vnútornú i vonkajšiu súdržnosť a pri dodržaní často neformálnych pravidiel môžu byť i prínosom.

Názorové odchýlky v stranách sa terminologicky vyjadrujú rozlične, avšak zriedkakedy majú názov platformy. Skôr sa používa označenie prúd, názorová tendencia, či krídlo. Platforma už svojím názvom pôsobí ako formalizovaná štruktúra, ktorá psychologicky prezrádza určitú možnosť frakčnej činnosti.

Diskusia iba v rámci subjektov Pri názorových odlišnostiach socialistických a sociálnodemokratických strán sa zriedkakedy stretneme s formalizovanou štruktúrou zakotvenou v organizačných poriadkoch či stanovách. Tie len povoľujú možnosť predkladať iné alternatívy riešení v podobe dokumentov, aby si mohli získať potrebnú podporu v straníckych štruktúrach či fórach. Zvýšená aktivita týchto neformálnych zoskupení sa prirodzene prejavuje v predzjazdovom období, keď je priestor na súťaž myšlienok. Strany sa usilujú názory vydiskutovať vo vnútri. Ak sa predsa len prezentujú názory navonok, tak zriedkakedy vo forme osobných útokov, ktoré by politický subjekt a ich lídrov logicky oslabovali vo verejnej mienke. Politická kultúra západných strán sa zameriava najmä na vnútornú súdržnosť.

Nie je výnimkou, keď niektoré strany vznikali zlúčením dvoch ľavicových subjektov s jemne rozdielnou ideologickou profiláciou. To sa jasne prejavilo i na vývoji strany ako takej. Zároveň v nich niekedy pôsobia výrazne silné osobnosti, a tak sa určitá časť členov hlási k ich odkazu. Naopak, názorová odchýlka môže byť aj výsledkom jedného historického momentu, keď sa strana myšlienkovo rozštiepila na dve presne definované časti, ktoré následne vyvíjali svoju činnosť kontinuálne s prvotným impulzom.

Najdôležitejším momentom, keď sa v socialistických stranách vynárajú rozpory, ktoré následne spôsobia zárodok prúdov, sú zlomové ekonomické reformy. V 80. a 90. rokoch išlo napr. o privatizáciu podnikov a infraštuktúr. Dnes to môže byť názor na globalizáciu či Európsku integráciu. Z historického hľadiska je zaujímavé, že boli úspešné len tie strany, ktoré takýto rozpor vedeli využiť ako podnet na veľké vnútrostranícke diskusie, ale zároveň navonok pôsobili jednotne. Existovali aj strany, ktoré najmä v 70. rokoch v dôsledku veľkých vnútorných rozporov takmer alebo úplne zanikli pre osobnú neznášanlivosť a následne pre stratu dôvery voličov. Jednoznačne rozhádaná strana nemôže byť úspešná pri správe veci verejných. A ako to vyzerá v súčasnosti v niektorých ľavicových stranách?

Labour party (Veľká Británia) Labouristická strana bola historicky veľmi rozštiepená. Mali v nej silné a formalizované zastúpenie odbory, intelektuáli združení vo Fabiánskej spoločnosti, ako aj individuálni členovia. Takéto členenie predpokladalo veľmi presne definovateľné odlišné názory. Strana sa najmä v 80. a v prvej polovici 90. rokoch ocitla vo veľkých vnútorných rozporoch, ktoré jej spôsobovali neustále volebné prehry na všetkých úrovniach. Vyspelý britský volič uprednostňuje jednotnú stranu pred rozhádaným nejednoznačným subjektom. Tri krídla - ultraľavicové, sociálnodemokratické a stredové boli v otvorenej vojne i na verejnosti. To sa prejavilo aj na búrlivých zjazdoch, ktoré prakticky veľmi málo vyriešili, keďže sa na nich predkladali často tri odlišné dokumenty.

V rokoch 1979 až 1997 Labour party (LP) ani raz nevyhrala voľby. Nástupom Tonyho Blaira na jej čelo sa zmenila vnútorná organizačná štruktúra, oslabila sa pozícia odborov a zmenil sa spôsob prijímania politických dokumentov. Vytvorili Národné programové fórum, ktoré reprezentuje všetky zložky LP a v dvojročných cykloch pracuje na programových otázkach. Na zjazdoch pred verejnosťou sa robia už len drobné korekcie, ktoré imidžu strany nepoškodia. Týmto sa vlastne formalizované frakcie zrušili v mene akcieschopnosti. Teraz v LP panuje značná disciplína, ktorá rešpektuje zvoleného lídra a netoleruje verejnú oponentúru. Príkladom môže byť vylúčenie terajšieho starostu Londýna, ktorý otvorene kritizoval oficiálnu líniu strany a kandidoval vo voľbách proti oficiálnemu kandidátovi strany.

Socialistická strana (Francúzsko) Politickú kultúru krajiny galského kohúta poznamenávajú rozsiahle debaty, do ktorých sa zapájajú široké vrstvy obyvateľov. Ani vplyvná Socialistická strana (PS) nie je v tomto prípade výnimkou. V dnešnej podobe existuje od roku 1971, keď Francois Mitterrand zlúčil takmer všetky nekomunistické ľavicové sily pod dnešnú hlavičku. Tým sa vytvoril aj predpoklad na frakčnú činnosť, avšak tá sa neprejavila deštrukčne. Tamojší prezidentský systém predpokladá silného lídra a teda i kandidáta na funkciu prezidenta, hoci ostáva v zálohe kandidát na predsedu vlády. Ten je väčšinou prvým tajomníkom PS, ktorý sa však nikdy nevyhol vnútornej kritike. Dnes je napr. lídrom vnútorného prúdu bývalý neúspešný kandidát na premiéra, ktorý prehral pre svoju silnú ideologickú profiláciu. Navonok však stranu a Jospinovu vládu nekritizuje a na zjazdy predkladá alternatívu vízie budúceho Francúzska.

Činnosť názorových prúdov v PS sa prejavuje najmä v predzjazdovom období, keď sa môžu predkladať tematické príspevky, napr. regionálny rozvoj, EÚ, ako i programové materiály, ktoré majú ambíciu stať sa oficiálnym straníckym dokumentom. Aby sa zabránilo predkladaniu nerelevantných dokumentov, musí ich podpísať určitý počet funkcionárov. Tie publikujú v brožúrach a predstavitelia prúdov, ktoré ich pred zjazdom predkladajú, ich v regiónoch obhajujú. Na zjazd v Grenobli sa napr. predkladali tri základné dokumenty. Súťaž sa však nikdy nenesie v personálnej rovine, resp. kandidáti na seba neútočia, ale si argumentujú.

Na zjazde sa nevolia orgány podľa jednotlivých kandidátov, ale delegáti hlasujú za určitý predkladaný dokument, podpísaný určitým počtom signatárov. Celoštátne stranícke orgány sa potom konštituujú podľa toho, aké percentuálne vyjadrenie ten-ktorý program získal. Následne si prúd definovaný signatármi jednotlivých dokumentov vyberie, koho bude do straníckych orgánov nominovať. Materiál, ktorý má najväčšiu podporu, sa stáva oficiálnym programovým dokumentom. Prvý tajomník sa však volí v celostraníckom hlasovaní. Je však skoro pravidlom, že sa ním stáva ten, kto je prekladateľom "väčšinového dokumentu". V orgánoch PS majú iné ako väčšinové prúdy zastúpenie podľa percentuálnej sily. Diskusia má vyslovene myšlienkový charakter. Vyžaduje teda najmä intelektuálnu aktivitu a presne stanovený cieľ. Španielska socialistická a robotnícka strana má podobný vnútorný mechanizmus ako francúzski socialisti.

Sociálnodemokratická strana Nemecka SPD je jednou z najvyprofilovanejších socialistických strán na svete, preto je jej pôsobenie v určitom zmysle zabehané. Napriek tomu sa nevyhla nedávnemu ideologickému rozporu medzi súčasným predsedom strany Gerhardom Schröderom a jeho predchodcom Oskarom Lafontainom. Tento konflikt sa týkal najmä ideológie, ale i osobnej popularity obidvoch lídrov. Prvý bol populárnejší vo verejnosti, druhý v strane.

V súčasnosti fungujú v SPD dve platformy - menšiu, stredopravú a tradičnú ľavicu (Demokratische Linke), ktorá prešla v poslednom čase vnútornou reformou. Hoci sú na verejnosti obe známe, v strane nie sú formalizované. Na tvorbe programu a iných politických dokumentov sa podieľajú oba prúdy, ktoré v štádiu prípravy prichádzajú s vlastnými alternatívami. Vo všeobecnosti sa však schvaľuje jeden dokument s pripomienkami oboch účastníkov diskusie. Navonok pôsobí SPD jednotne, avšak vo viacerých závažných otázkach sa názory rozchádzajú a hovorcovia platforiem to prezentujú na verejnosti. Pokiaľ ide o personálne zastúpenie vo vrcholných orgánoch strany, jednotlivé posty sa rozdeľujú na základe konsenzu medzi oboma krídlami dosiahnutom ešte pred zjazdom, alebo podľa rotačného princípu. Toto delenie odráža reálnu silu vnútri SPD.

Socialistická strana (Belgicko) Socialistická strana Valónska má takisto dlhú tradíciu. V stanovách si zakotvila možnosť názorovej odchýlky. Na všetkých úrovniach sa dá prezentovať i menšinový názor, ktorý dosiahne určitú podporu. Názorové prúdy nie sú celoplošne organizované, hoci môže existovať akási neformálna skupinová ideologická súdržnosť. Vyjadrením viac ako pätiny členov jednotlivých orgánov má menšinový názor právo byť prezentovaný ako neprijatý názor v písomnej podobe. To znamená, že má šancu sa v písomnej podobe uchádzať o podporu tých členov, ktorým je daný orgán zodpovedný. Na celoštátnej úrovni sa tento mechanizmus prejavuje tak, že ak sa najmenej pätina orgánu, ktorý predkladá materiály na zjazd, rozhodne predložiť inú alternatívu, môže tak urobiť.

Tento mechanizmus neformalizuje platformu, no umožňuje predložiť i menšinový názor vyjadrený skupinou ľudí usilujúcich sa o priazeň delegátov v rámci vnútrostraníckej demokracie. Ten sa, prirodzene, chápe ako názor, ktorý bojuje o vplyv vnútri strany, a nie na verejnosti. Po prijatí uznesenia orgánu sú jeho predstavitelia viazaní uznesením orgánu, aj keď môže byť teoreticky opačné ako ich postoj. Takýto systém prijímania rozhodnutí umožňuje v regionálnych štruktúrach prezentovať rozporné názory, ktoré vôbec nemusia súvisieť s hlavným, resp. celoštátnym ideovým rozporom, pretože regióny môžu mať úplne iné prolémy.

Maďarská socialistická strana MSS je jedinou známou stranou, kde sa v organizačnom poriadku otvorene rieši problém platforiem. Vyplýva to z historického kontextu vývoja tejto veľkej a vplyvnej strany s masovou podporou. Na založenie platformy treba 200 členov, no jej ďalšou podmienkou je, aby sa niesla v duchu ideológie demokratického socializmu. Každá platforma má zvolené vedenie a predsedu. Nemajú právnu subjektivitu, ani samostatné finančné hospodárenie. Na kongres vysielajú po jednom delegátovi a programové dokumenty pripomienkuje každá osobitne. Na verejnosti vystupujú platformy osobitne, avšak nemajú formálne zastúpenie vo vedení strany. V súčasnosti existujú v MSS tri: socialistická (vedie ju Sándor Nagy), sociálnodemokratická (skôr liberálna - Iván Vitányi) a ľavicová (Tamás Krausz).

Autori (1977 a 1975) sú členovia Mladej demokratickej ľavice

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama