Nestačí mať iba ambície
Spájanie ľavice na Slovensku bolo donedávna prioritnou témou. Mnohí nechápali iniciatívu lídra SOP Pavla Hamžíka spojiť sa s SDSS Jaroslava Volfa. V tejto podobe by totiž hamžíkovci boli len akýmsi rebríkom pre sociálnych demokratov, ktorých preferencie sa blížia k nule.
Zdá sa teda, že z avizovanej fúzie nič nebude. Predstavitelia SOP totiž asi pochopili, že týmto krokom nič nezískajú. Pravdaže, okrem troch poslancov v parlamente. Líder SDSS je týmto rozhodnutím prekvapený. Pre neho to totiž znamená, že si zase bude musieť nájsť iného "ťahača".
Volfovci sa nevzdávajú Posledné vyjadrenia P. Hamžíka dokazujú, že nakoniec bolo spájanie s SDSS predsa len premysleným krokom jej vedúcich činiteľov. Mala im totiž pomôcť prebojovať sa do Socialistickej internacionály. Keďže až teraz líder SOP prišiel na to, že bude potrebovať aj súhlas SDĽ, kontakty s volfovcami prerušil. "Tým rokovania o fúzii so sociálnymi demokratmi strácajú zmysel," informoval Hamžík v denníku Práca. Zdá sa, že aj hamžíkovci chceli volfovcov len využiť. Nebolo to teda iba naopak.
J. Volf a spol. sa však svojej ambície sedieť i v budúcom volebnom období v parlamente nevzdávajú a podľa slov šéfa SDSS chcú pokračovať v integrácii ľavice. Niektorí si teda ešte stále myslia, že v slovenskej politike stačí mať iba ambície. V každom prípade volfovci nemajú veľké spektrum záujemcov o spájanie s nimi a čo je asi najdôležitejšie, svojim partnerom ani nemajú čo ponúknuť. Predovšetkým nie prílev nových voličov.
S problémami ale bojuje aj samotná SOP. Po rapídnom poklese jej preferencií oproti voľbám v roku 1998 sa začínajú ozývať kritické hlasy zvnútra strany. Veď takmer z ôsmich percent klesli až na priemernú hodnotu troch percent v roku 2000. Zaujímavé je, že sa ozývajú najmä tí poslanci, ktorým k poslaneckému mandátu pomohla práve SOP.
Malchárek za lepším? Automobilový pretekár Jirko Malchárek sa pri pohľade na klesajúce sympatie voličov pozerá po lepšom postavení. Vraj sa mu ponúkla SDKÚ. Dokonca jej lídra si veľmi váži. Aj on len potvrdzuje fakt, že v slovenskej politike ide iba o osobné ambície jednotlivcov. Na druhej strane má však J. Malchárek vraj i inú alternatívu - neexistujúcu stranu spolumajiteľa televízie Markíza Pavla Ruska. Ten mu akú-takú medializáciu poskytuje už teraz - napríklad spolu s moderátorom Rasťom Dutkom komentuje preteky F1. A ak by sa potom ešte dostal do jeho strany - zvýšenú popularizáciu svojej osoby má istú.
Malchárkove vyjadrenia prekvapili aj jeho straníckeho šéfa. "Dostal dôveru strany a mal možnosť sa v nej profilovať a pomáhať jej. Sú ľudia, ktorí si hľadajú ľahšiu cestu, a preto musíme svoju politiku modifikovať s tými, čo to so stranou myslia úprimne. Politika nepotrebuje naivných ľudí, ale takých, čo sa dokážu pobiť za ciele, s ktorými išli do SOP," vyjadril sa na jeho adresu P. Hamžík. Kriticky sa začína na SOP pozerať i najmladšia poslankyňa NR SR Diana Dubovská. Vraj tiež zdieľa názor kolegu Malchárka, že strana sa odklonila od svojich programových cieľov. A to ešte nedávno tvrdila, že z SOP sa nechystá odísť, lebo je jej blízka. Niektorých azda zarazila aj jej úprimnosť, keď v relácii Dereš ako prvý slovenský zákonodarca v tomto volebnom období úprimne priznala, že hlasuje na základe rozhodnutia koaličnej strany. V prípade takéhoto typu poslanca s takýmto spôsobom hlasovania je teda naozaj jedno, či sedí v NR SR za SOP, SDĽ či SDK.
Spájanie ľavice na Slovensku sa teda načas zastavilo. I keď, zdá sa, že ľavicové strany si už ani nehľadajú svojich potencionálnych partnerov v tom istom politickom spektre. Veď aj generálna manažérka Smeru Monika Beňová v istom rozhovore priznala, že slušným koaličným partnerom by pre nich bol Ivan Mikloš. A tomu ľavicovosť naozaj nie je blízka.
Nakoniec teda odsunutú SDSS prichýli najsilnejší ľavicový subjekt SDĽ. Týmto krokom sa chcú totiž migašovci stať lídrom ľavice na Slovensku. A ešte k tomu aj získajú až troch poslancov.
