O cenzúre v redakcii
Ako stály čitateľ týždenníka SLOVO chcem aj touto cestou poďakovať redakcii za objektívnosť, možnosť vyjadriť sa k rôznym názorovým spektrám bez emócií a bez hodnotenia podľa príslušnosti k politickým zoskupeniam, ale zohľadňovaním odbornosti.
Z takéhoto pohľadu ma upútal článok Cenzúra u nás a v nás od Leopolda Moravčíka (SLOVO č. 50/2000). Veľmi vecne a preukázateľne argumentuje a vysvetľuje prejavy rozličných typov cenzúr. Závery sú formulované jasne, s delením na cenzúry externé a interné, takže ich netreba opakovať.
Osobitne sa chcem zastaviť pri cenzúre zo strany vedenia redakcie, čo je aj môj prípad. Pred časom som do istého denníka písal okrem odborných príspevkov aj niektoré celospoločenské úvahy. Postupne ich prestali uverejňovať. Vyjasnilo sa mi, keď mi môj známy z redakcie povedal: "Už nepíš, si tu na indexe." Boli však aj médiá, ktoré vďaka rozumným redaktorom uverejňovali neskreslené názory, no viaceré z nich z finančných dôvodov neexistujú. Na druhej strane sa aj dnes robí "redakcia" príspevku tak, že obsahovo stráca väzbu a zmysel. V takom prípade je lepšie neuverejňovať. Našťastie, SLOVO k takým nepatrí.
Viliam Gallo, Košice
