Bioetický princíp nedostatočný

Váš týždenník dobre vyvažuje iné periodiká, napríklad Mosty alebo Domino-Fórum. Aj renomovanému prispievateľovi sa však občas stane kiks, ako napríklad Alexandrovi Rehákovi v článku Po narodení nevinnej ovečky (SLOVO č. 51-52/2000).

Obsah je síce zaujímavý a lukratívny, ale značne rozporný. Asi bol koncipovaný zámerne na určitých nepresnostiach, najmä v časti Nábožensky motivované námietky. Osobnú interpretáciu duálneho chápania a definovania duše ešte viem pochopiť, ale autorovi zrejme chýbajú elementárne informácie z kresťanskej a nielen kresťanskej vierouky.

Zaujímavé a vážnejšie je jeho nadšenie pre genetické manipulácie (GM). Je neuveriteľné, čo dokáže jeho unilaterálne stanovisko obsiahnuť v zmysle tolerancie a liberalizmu. Na druhej strane, ako zvyšuje entuziazmus a glorifikáciu nového poznatku vedy. Najmä, ak je za všetkým ziskový obchod. Lenže isté pohľady na GM obsahujú aj vážne a pre objaviteľa - homo sapiens - asi nenapraviteľné dôsledky a nebezpečenstvá. Zatiaľ sa v tejto oblasti len formuje osobná, vedecky a eticky zdôvodniteľná a zákonom perspektívne stanovená spätná väzba - bioetika, v tesnej náväznosti na bioinformačnú sústavu na základoch etiky a morálky.

Zhodnotenie prínosu vedy a techniky z hľadiska histórie potvrdzuje, že bez uznania etických princípov znamenali ich praktické aplikácie vážne dôsledky na život človeka a životné prostredie. Autor článku interpretuje bioetický princíp nedostatočne a nevhodne. Akoby nejestvoval princíp základného práva človeka, práva na život v zmysle prirodzeného zákona. Nesvedčí v jeho prospech argumentácia proti nábožensky motivovaným námietkam G. Galileim a G. Brunom, a to v roku 2001. Je to autorov neprofesionálny, asi úmyselný prístup. Odporúčam mu venovať pozornosť novoročnému príhovoru kardinála Korca v Katolíckych novinách č. 2/2001) a posolstvu Jána Pavla II. k Európskej charte ľudských práv.

Ako váš čitateľ, ktorý bude vždy dôsledný a kriticky objektívny, želám zdravie a úspech v práci vám všetkým. Ale nech je nám radšej bližšia myšlienka Lýdie Kokavcovej v závere jej príhovoru (SLOVO č. 2/2001): "Asi by sme to s tou civilizáciou nemali preháňať a zachovať si zdravý rozum ... Sú hodnoty, ktoré by mali mať trvalú prioritu - napriek civilizačným novinkám."
Jozef Poór, Bratislava