Nástroje a tyrani
Uplynulý víkend uvítalo brazílske Porto Alegre (Rio Grande do Sul) ľudové hnutia z celého sveta. Po prvýkrát sa tu uskutočnilo svetové sociálne fórum. Obzvlášť sa očakávali organizácie zo štátov Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie. Toto stretnutie sa chápe ako pokračovanie protestných hnutí proti Svetovej obchodnej organizácii (WTO) zo Seattlu z konca roka 1999 a pražského výročného stretnutia Medzinárodného svetového fóra (IWT) a Svetovej banky v septembri minulého roku.
Integrácia medzinárodného hospodárstva prebiehala v dvoch fázach. Do začiatku sedemdesiatych rokov, v tzv. Bretton-Woodskom období, sa regulovali výmenné kurzy a prebiehala kontrola pohybu kapitálu. Neskôr, v druhej fáze, nasledovalo rozbitie Bretton-Woodského systému. Mnohí ekonómovia nie bezdôvodne hovoria o prvej fáze ako o "zlatých rokoch" priemyselného kapitálu a o druhej ako o jeho "temných rokoch". V druhej fáze je zreteľný celosvetový prepad makroekonomických ukazovateľov (miery rastu, produktivity, investícií) i rastúca sociálna nerovnosť. S druhou fázou je spojený aj fenomén globalizácie a politika štrukturálneho prispôsobovania a reforiem. Od roku 1990 sa používa väčšinou v krajinách tretieho sveta, no implementuje sa i v transformujúcich sa ekonomikách strednej a východnej Európy.
Globalizácia či obchod megakoncernov? Iný variant tej istej politiky sa koncentruje dokonca v samotných najpriemyselnejších krajinách. Najsignifikantnejšie sa to prejavuje v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. V USA odmeny väčšiny pracovníkov stagnujú alebo klesajú, zatiaľ čo pracovný čas sa drasticky predlžuje a sociálne výdobytky, ako napríklad sociálne poistenie, sa postupne odbúravajú. V "zlatých rokoch" sledoval sociálny index rast HDP. Od konca sedemdesiatych rokov tento index neustále klesal a dosiahol hodnotu spred 40 rokov.
Súčasná globalizácia sa opisuje ako expanzia voľného obchodu. To je veľmi mylný pojem, lebo najväčší podiel svetového obchodu sa uskutočňuje najmä medzi veľkými podnikmi. Okrem toho existuje silná tendencia k oligopolom a strategickým alianciám nadnárodných koncernov. Tento proces môže počítať so silnou podporou štátov, s cieľom socializovať riziká a náklady podnikov. Tento popis charakterizuje severoamerické hospodárstvo v minulých desaťročiach. Medzinárodné zmluvy o voľnom obchode obsahujú neprehľadnú kombináciu liberalizácie a protekcionizmu v mnohých strategických oblastiach, ako napríklad vo farmaceutickom priemysle. Megakorporácie si zaisťujú obrovské zisky cenovým monopolom na lieky. Pritom odbyt majú prakticky garantovaný.
Merkantilizmus korporácií Dôležitý znak tzv. temných rokov bola a dosiaľ je i expanzia veľkého objemu krátkodobého špekulatívneho kapitálu, čo drasticky ohraničuje možnosti plánovania jednotlivých vlád a následne obmedzuje suverenitu ľudu v demokratických politických systémoch. Zdá sa, že forma obchodu sa podstatne zmenila, pretože veľká časť kapitálového toku prebieha v bohatých krajinách a kontrolujú ho veľkopodniky. Tieto praktiky predstavujú mocnú zbraň proti pracujúcim a proti samotnej demokracii.
Ďalšou takouto zbraňou je hrozba podnikov, že svoju produkciu preložia z jednej krajiny do druhej. Z toho vyplývajúci systém možno označiť ako merkantilizmus korporácií. Rozhodnutia o sociálnych, hospodárskych a politických vzťahoch sa tu koncentrujú v súkromných inštitúciách, mimo pôsobenia akéhokoľvek občianskeho kontrolného mechanizmu. Táto koncentrácia moci pripomína pamätnú frázu Jamesa Madisona o "nástrojoch a tyranoch vlády", ktorý pred dvoma storočiami varoval pred koncentráciou moci ako hrozbou pre demokraciu.
Ako sa však dalo očakávať, táto druhá povojnová vlna globálnej integrácie vyvolala významnú verejnú opozíciu v celom svete. Svetové sociálne fórum v Brazílii ponúkalo šancu, ktorá tu ešte nikdy nebola. Zjednotiť ľudové sily rôznych farieb pleti, z bohatých aj chudobných štátov, smerom ku konštruktívnym alternatívam. Na obranu ubíjanej väčšiny obyvateľstva sveta, ktorá trpí neustálou agresiou proti základným ľudským právam.
Z týždenníka Freitag preložil Róbert Belkovič
