Bojíte sa hovädzieho?
Jednou zo skutočností, ktorá v súčasnosti trápi už aj našich občanov, je tzv. choroba šialených kráv a jej následky pre konzumentov hovädzieho mäsa. Mnohí z nás, v obave z možného ochorenia, úplne prestali jesť hovädzie (niektorí už aj dokonca prestali kupovať mlieko a mliečne výrobky) a čoraz častejšie sa objavujú i správy, že vedúci rôznych závodných a školských jedální prestávajú pripravovať jedlá z tohto mäsa.
občasným ubezpečeniam našich lekárov, hygienikov i iných odborníkov, že hovädzie mäso predávané na Slovensku je zdravotne nezávadné, mnohí naši ľudia - podobne ako mnohí Západoeurópania - podliehajú masovej hystérii vyvolanej strachom z možného ochorenia spôsobeného konzumáciou hovädzieho mäsa.
Viacerí vedci i lekári poskytli našej verejnosti prostredníctvom rôznych médií dostatok všeobecných informácií o chorobe šialených kráv (BSE), o jej príčinách i následkoch, ako aj ubezpečení o nezávadnosti hovädzieho mäsa dorobeného a distribuovaného na Slovensku. Množstvo občanov sa aj napriek tomu hovädzinu bojí jesť - zrejme preto, že na základe svojich doterajších životných skúseností už neveria informáciám oficiálnych autorít, ani našich médií. Sú však ľudia - ako jeden bratislavský mäsiar - ktorí tvrdia, že nám nič nehrozí, lebo u nás sa na konzum na bitúnkoch neporážajú kravy, ale len býky.
Reakcia na neznáme javy V tejto súvislosti môže byť preto užitočné poskytnúť čitateľom základné informácie o masovej hystérii. Ako významný a zaujímavý spoločenský jav je totiž už niekoľko desaťročí predmetom záujmu sociológov, sociálnych psychológov i iných vedcov. Ide o pomerne často sa vyskytujúci druh hromadného, prevažne spontánneho, viac emocionálneho a menej racionálneho správania sústredených alebo rozptýlených kolektivít, ktoré vzniká najčastejšie ako reakcia ľudí na nezvyčajné, výnimočné, alebo neurčité situácie a javy.
Masová hystéria je teda obdobou paniky, druhom davového kolektívneho správania. Masová hystéria a panika pritom často súvisia, navzájom sa podmieňujú a majú podobný priebeh i následky.
Masovú hystériu možno charakterizovať ako vzrušené, spontánne, emocionálne a situácii zväčša neprimerané správanie rozptýlených kolektivít, ktoré je reakciou na uvedomovaný podnet - reálny alebo imaginárny jav, situáciu, udalosť a pod. Ide najčastejšie o reakciu ľudí na pôsobenie určitej hrozby. Americký sociológ Neil J. Smelser ju chápe ako správanie založené na viere v schopnosť nejasného, neurčitého, nejednoznačného prvku prostredia ohrozovať, ničiť, alebo škodiť.
Masová hystéria je spravidla reakciou ľudí na javy, procesy a udalosti, ktoré si nevedia dostatočne vysvetliť, nedokážu im porozumieť, alebo ovládať ich, a preto ich považujú za nezvládnuteľné, ohrozujúce ich životy, zdravie alebo majetok, ich blízkych atď.
Takými javmi boli v minulosti napríklad zatmenia Slnka, objavenia sa komét, rôzne epidémie, ale aj sociálne zmeny a problémy, ktoré priniesol vývoj spoločnosti a ľudia ich považovali za svoje ohrozenie a často obviňovali nevinných ľudí z toho, že sú ich pôvodcami. Napríklad počas 14. a 15. storočia cirkev prenasledovala bosorky a odsúdila tak na smrť státisíce ľudí v rôznych štátoch Európy. Podobne v období križiackych výprav, ktorých účastníci priniesli do Európy morovú epidémiu, vypukla masová hystéria - obviňovanie a prenasledovanie lekárov a Židov ako údajných pôvodcov a rozširovateľov nákazy.
Kolektívne správanie Masová hystéria býva často aj reakciou na sociálne problémy, hospodárske krízy a na hľadanie ich vinníkov či obetných baránkov, na ktorých chce časť spoločnosti zvaliť vinu za existujúce problémy a ťažkosti. Tak to bolo napríklad v prípade protižidovskej, nacistami vyvolanej hystérie v tridsiatych rokoch nášho storočia, alebo i v novších prípadoch, ktorých obeťami sa stali rôzne národnostné, rasové a iné menšiny.
Masová hystéria, ktorá je založená na rýchlom rozšírení iracionálneho správania, vyvolaného nákazlivým, odôvodneným či neodôvodneným strachom, alebo úzkosťou a je spojená s nejakou nevysvetlenou, tajomnou, nejasnou skutočnosťou, prípadne i s domnelou nadprirodzenou silou, sa vyskytuje i v moderných spoločnostiach - najčastejšie v rôznych extrémnych náboženských sektách a kultoch - ako intenzívnym psychickým pôsobením (zámerne alebo i neúmyselne) vyvolané kolektívne správanie.
Vyskytuje sa však aj v rôznych iných sociálnych skupinách, napríklad v sídelných spoločenstvách, pracovných skupinách, alebo i v celospoločenskom meradle, keď môže vzniknúť ako dôsledok rôznych fám (napríklad o hroziacej technickej či prírodnej katastrofe, o hroziacej epidémii), alebo hysterickej nákazy spôsobenej špecifickými životnými a pracovnými podmienkami. Prípadne môže vzniknúť i ako dôsledok absencie oficiálnych informácií, alebo i zámernej dezinformácie, propagandy, ako dôsledok nedôvery verejnosti v oficiálne zdroje informácií atď.
"Skutočná" reportáž o "skutočnej" invázii Marťanov Jedným z najznámejších prípadov masovej hystérie v novodobých dejinách je rozruch vyvolaný falošnou, resp. nesprávne pochopenou správou z 30. 10. 1938. V ten večer vysielala americká rozhlasová stanica CBS dramatizáciu románu G. H. Wellsa Vojna svetov, ktorú režíroval Orson Welles. Inscenácia simulovala situáciu, ktorá by nastala, keby na Zemi pristáli lietajúce taniere Marťanov ako predvoj ich invázie. Hra mala formu naživo vysielanej reportáže z miesta pristátia. Tímy novinárov, astrofyzikov a iných údajných svedkov podávali informácie z miesta pristátia Marťanov, popisovali a komentovali ich počínanie, pričom jednotlivé "živé vstupy" boli prerušované a v prestávkach zaznievala akoby improvizovaná hra na klavír.
Postupne sa do reportáží zapájali aj údajní pracovníci Červeného kríža poskytujúci pomoc ľuďom zraneným marťanskými útočníkmi, vojenskí a policajní velitelia organizujúci svoje jednotky do boja proti útočiacim Marťanom atď. Asi milión zo šiestich miliónov poslucháčov tejto rozhlasovej hry z územia celých Spojených štátov tejto fikcii podľahlo. Uverili, že ide o skutočnú reportáž o skutočnej invázii Marťanov a prepadli hystérii.
Ešte dlho po tom, čo sa hra skončila, sa ľudia po celých USA modlili, plakali a pokúšali sa uniknúť pred strašnou smrťou spôsobenou Marťanmi. Mnohí chceli zachraňovať svojich blízkych. Iní sa zas telefonicky lúčili s príbuznými, snažili sa ich varovať pred nebezpečenstvom, bežali informovať susedov, alebo sa pokúšali získať ďalšie informácie o invázii z novín či vysielania rozhlasu, volali lekárske ambulancie a policajné autá. Masová hystéria vyústila do množstva miestnych paník.
Takéto nečakané dôsledky rozhlasového vysielania spôsobili, že sa tento prípad masovej hystérie dôkladne skúmal. Vedci zistili, že viacerí poslucháči prepočuli informáciu, že ide o rozhlasovú hru a keďže bola inscenovaná veľmi dôveryhodne, uverili jej tak, že sa ani nesnažili overiť si, či ide o pravdivú informáciu. Rámec myslenia týchto ľudí bol taký, že informácia o invázii Marťanov doň dobre zapadla a zdala sa im celkom dôveryhodná a možná. Takto usudzovali najmä ľudia s nižším vzdelaním, ľudia zneistení vtedajšou politickou a hospodárskou situáciou, príslušníci rôznych cirkví a siekt očakávajúcich koniec sveta, osoby očakávajúce vypuknutie novej svetovej vojny, ľudia, ktorí mali pocit, že ľudstvo raz doplatí na rozvoj vedy a techniky, ľudia bez väčšej dôvery vo svoj vlastný úsudok a zdravý rozum a pod.
Tí poslucháči, ktorí neprepadli hystérii, mali podľa zistení výskumníkov schopnosť byť kritickí. Takíto ľudia jednoducho pokladali vysielanie za príliš fantastické a nepravdepodobné na to, aby mu uverili, alebo si zistili v programe rozhlasovej stanice CBS, že ide o rozhlasovú hru, a nie o reportáž. Iní, čo mali okrem tejto schopnosti aj potrebné vedomosti či vzdelanie, spoznali, že ide o dramatizáciu románu Vojna svetov, iní zase spoznali hlas Orsona Wellesa, ktorý tiež v hre účinkoval.
Na vine je nudná práca Najznámejším príkladom masovej hystérie spôsobenej špecifickými, nevyhovujúcimi pracovnými a životnými podmienkami vyvolávajúcimi hysterickú nákazu, je prípad tzv. Júnového chrobáka. V istom mestečku na juhu USA museli v júni roku 1962 hospitalizovať niekoľko desiatok pracovníčok továrne na odevy pre bolesti hlavy, dýchacie ťažkosti a mdloby, ktoré údajne spôsobilo uštipnutie chrobákom dovezeným z Anglicka v látkach, z ktorých sa v továrni šili obleky. Dôkladné prehliadky továrne však nijakého chrobáka neobjavili.
Odborníci v tomto prípade nakoniec dospeli k vysvetleniu, že išlo o masovú psychogénnu chorobu - duševnú poruchu spôsobenú vznikom určitých predstáv a citových reakcií vznikajúcich z hysterickej nákazy. Takéto masové psychogénne choroby sa vyskytujú najmä u ľudí vykonávajúcich nudné, rutinné, opakujúce sa práce v zamestnaní (najmä u žien). Ľudia nimi postihnutí naozaj trpia spomínanými ťažkosťami, hoci objektívne sa nenachádzajú žiadne patogénne činitele na veciach, na ktoré určití ľudia chorobne reagujú, napríklad na stroje, zariadenia, počítače, nábytok, odevy, úverové karty atď.
Z toho sa vyvodzuje, že masové psychogénne choroby sú obyčajne kolektívnou reakciou na stresy spôsobené neuspokojením z práce, zlými pracovnými a životnými podmienkami, alebo pocitom odcudzenia.
V takejto situácii môže napríklad zvýšenie nárokov na pracovníkov (rýchlosť posunu výrobnej linky, práca nadčas) vyvolať vznik masovej hystérie v tej časti pracovníkov, u ktorých existuje väčšia pravdepodobnosť podľahnúť jej. Psychické poruchy v tomto prípade vyvolávajú v ľuďoch fyziologické poruchy fungovania organizmu, pričom tieto procesy ešte umocňuje hysterická nákaza.
Záleží na počte tých, čo uveria Hrozba vyvolávajúca masovú hystériu teda nemusí byť vždy reálna. Podstatné je, či veľký počet ľudí uverí, že ide o reálnu hrozbu, ktorá sa ich dotýka, a na základe toho sa aj správajú. Túto skutočnosť potvrdzuje aj prípad masovej hystérie, ktorá vznikla začiatkom osemdesiatych rokov v USA i v niektorých západoeurópskych štátoch v súvislosti s chorobou AIDS a s nedostatočnou informovanosťou verejnosti (ale aj na základe následne vznikajúcich fám) o rôznych, v skutočnosti nereálnych možnostiach šírenia tejto choroby.
Prejavila sa napríklad v zavádzaní neprimeraných opatrení voči tzv. rizikovým skupinám - nositeľom a šíriteľom tejto choroby, v strachu ľudí stýkať sa s ľuďmi patriacimi do týchto rizikových skupín a v požadovaní ich úplnej izolácie, v neprimeranom používaní ochranných prostriedkov, ktoré mali zabrániť infikovaniu sa AIDS (rukavíc, respirátorov a pod.), v prudkom náraste žiadostí o HIV testy atď.
Podobné dôsledky majú aj opakovane sa objavujúce správy a fámy o ekologických haváriách, o kontaminácii potravín zdraviu škodlivými látkami, správy a fámy súvisiace so šírením a distribúciou drog. Masovú hystériu však môžu vyvolať aj činy a vyhlásenia politikov i iných verejných činiteľov, no rovnako i absencia takýchto činov, čiže včasné neposkytnutie potrebných, verejnosťou požadovaných informácií z oficiálnych zdrojov.
Vlastné interpretácie fámy Zdá sa, že naša súčasná masová hystéria vyvolaná strachom z konzumácie hovädzieho mäsa vznikla práve na základe kombinácie pôsobenia týchto faktorov. Na množiace sa informácie o likvidácii stád a o zákazoch konzumácie hovädzieho mäsa v štátoch západnej Európy, ako aj o pokračujúcom obchodovaní s hovädzinou i napriek týmto zákazom naše oficiálne miesta nereagovali včas jednoznačnou, jasnou a zrozumiteľnou informáciou, ktorá by vzbudila dôveru aspoň väčšiny našich občanov.
Tí preto zákonite začali v tejto nejednoznačnej, neurčitej a emocionálne vypätej situácii fámovať, čiže vytvárať si v interakcii a komunikácii s inými vlastné interpretácie a vysvetlenia existujúcej situácie. Čiže fámy, ktorých určujúcou charakteristikou je podozrenie, že aj hovädzie mäso predávané u nás je napadnuté chorobou BSE, teda je zdraviu konzumentov škodlivé.
Jednou z ich podôb, resp. variantov je i fáma o škodlivosti kravského mlieka a výrobkov z neho. Jej pravdivosť - rovnako ako pravdivosť každej fámy - treba ešte len overiť. Aj ju však vytvárajú a šíria ľudia snažiaci sa doplniť si chýbajúce vieryhodné, jednoznačné a zrozumiteľné informácie z oficiálnych zdrojov. Možno, samozrejme, očakávať i vznik a šírenie ďalších podobných fám prehlbujúcich našu najnovšiu masovú hystériu. Proces ich tvorby zanikne až vtedy, keď naša verejnosť dostane z oficiálnych miest požadovanú pravdivú a jednoznačnú informáciu o neškodnosti či škodlivosti na Slovensku predávaného hovädzieho mäsa, kravského mlieka a výrobkov z nich - a uverí jej.
So zánikom týchto fám by pravdepodobne rýchlo zanikla i masová hystéria, ktorú - spolu s inými skutočnosťami - vyvolali a udržiavajú. Ak by sa však ukázalo, že u nás predávané hovädzie mäso, prípadne i kravské mlieko a výrobky z nich boli a sú škodlivé, masová hystéria by pravdepodobne vzrástla. Aj keď odmietanie týchto produktov by sa stalo racionálnym konaním.
Autor (1955) je sociológ
