Spievajúci svet
Islandská hudobná kráľovná Björk debutovala na filmovom poli minulý rok. Spôsob, akým stvárnila postavu obetavej matky Selmy, ohodnotili na MFF v Cannes Cenou za najlepší ženský herecký výkon. Samotný film Tanečnica v tme rozbúril hladinu kinematografie, stal sa milovaným i nenávideným a, pochopiteľne, získal Zlatú palmu. Kto za to môže? Lars von Trier.
Lars von Trier rozhodne nepatrí medzi režisérov, ktorí sa dajú označiť za štandardných filmárov. Naopak, s jeho menom sa viaže chaos, abnormalita, zmätenosť a absolútna voľnosť. Neusiluje sa produkovať jeden film za druhým, veď od ukončenia štúdia réžie na Dánskej filmovej škole v roku 1982 nakrútil iba sedem filmov. Tie však vždy dokázali strhnúť pozornosť diváka i kritiky. O dva roky neskôr to bol čierny film Prvok zločinu, v roku 1991 dráma Európa, potom nasledovalo mystické dvojdielne Kráľovstvo. V roku 1996 von Trier režíroval film Prelomiť vlny, ktorý sa mu v mori filmových konvencií rozhodne vydaril. Navyše získal aj prívlastok najlepšieho európskeho filmu roka.
Stojí i pri zrode Dogmy 95 - manifestu za formálny návrat ku koreňom kinematografie a očistu filmu. Podporuje ho dielom Idioti (1998), ktoré ostalo pre pornografické scény v úzadí distribúcie.
Utrpenie a obetovanie sa Po dvoch rokoch sa Lars von Trier vracia. Jeho najnovší film je však prekvapujúco - muzikál. Selma Ježková (Björk), emigrantka z Československa, dcéra známeho českého herca Oldřicha Nového a matka malého chlapca, je jednoduchá robotníčka a poctivá duša. Jej život však fatálne určuje dedičný syndróm postupného strácania zraku končiaci slepotou. Táto choroba kráča už aj v pätách Selminho syna. Preto musí čo najskôr zarobiť potrebné peniaze na očnú operáciu, skôr ako príde o zrak ona sama.
Selma sa zmára nekonečnými smenami v miestnej fabrike a ďalšiu prácu si berie aj domov. Všetko, čo robí, robí pre syna. Vzdáva sa oddanej lásky dobráka Jeffa (Peter Stormare), pevne kráča za svojím cieľom. Jej jedinou útechou na bolestivej ceste do sveta temnoty je hudba, lepšie povedané muzikál. Selma je i členkou ochotníckeho krúžku práve nacvičujúceho muzikál. Navyše verí, že spievať a tancovať sa dá všade. Hudbu počuje v rachote vlaku i v buchote strojov. Muzikály sa vždy končia dobre, preto ich má tak rada. Jej život však nie je muzikál a Selma sa ako obvinená z vraždy dostáva do väzenia. Blíži sa tragédia, ona však i naďalej ostáva vo svojom spievajúcom svete.
Vznik tohto filmu sprevádzali marketingové a propagačné správy o sporoch režiséra a hlavnej hereckej predstaviteľky Björk. Ich opodstatnenie je však úplne bezpredmetné. V spomínanom prípade sa totiž spojili dve silné osobnosti, aby zo svojho vnútra vystavili niečo navonok.
Lars von Trier sa po filme Prelomiť vlny opäť vracia k téme ľudskej obety pre milujúcu bytosť. Režisér však túto obetu dotlačí až na hranicu bolesti a surovosti, zbaví ju romantickej krásy a prezentuje ju veľmi realisticky. Emocionálna sila von Trierových filmov spočíva práve v autenticite, minimálnej štylizovanosti a mechanickej reprodukcii, pozbavenej akýchkoľvek filmárskych trikov. Práve on ukazuje svoje filmy cez optiku ručnej kamery, ktorá svojou blízkosťou a nestabilnosťou dostáva diváka rovno do centra diania. Do samotného života svojich postáv.
Jeho najnovšie dielo opäť sleduje utrpenie a obetovanie sa ženy v prospech milovanej bytosti. Sila tejto myšlienky závisí do značnej miery od jej prezentácie samotnou herečkou. Po Bets Emily Watsonovej z filmu Prelomiť vlny prichádza neherečka Björk. Jej prirodzenosť a civilnosť, oslobodená od divadelných gest, vytvorili Selmu presne takú, akou mala byť. Jednoduchou ženou s citom k hudbe a priateľom, nadovšetko milujúcou svojho syna.
Tanečnica v tme je naozaj film o Selminej obete a snoch, všetko ostatné je odstrčené bokom. Vedľajšie postavy sú priamo naviazané na Selmu, jej život ovplyvní len policajt Bill, Selma však sama stúpa za svojím cieľom. Práve táto fanatická oddanosť splniť svoj cieľ a darovať synovi zrak, je prekvapujúca práve svojou jednoduchosťou. Všetko, čo sa na plátne odohrá, je len preto, aby matka pomohla svojmu synovi. Nič viac.
Takáto strohosť scenára u von Triera ešte viac zdôrazňuje ľudskosť a bolestivú realitu diela. Okrem Björk sa vo filme objaví Catherine Deneuveová, ktorá si ako priateľka Cvalda so Selmou aj zaspieva. Ďalej David Morse a už tradične Jean Marc Barr, Stellan Skarsgard, Udo Kier (stáli spolupracovníci Larsa von Triera).
Oprášený muzikál Pozoruhodným faktom ostáva, že dánsky režisér von Trier nakrútil svoj film vo forme muzikálu. Stúpenec Dogmy a jej strohých pravidiel sa odhodlal vytvoriť dielo zo žánrovej skupiny, ktorú charakterizuje silná štylizovanosť a odklon od reality. Máloktorý muzikál pôsobí príbehovo vierohodne, keď sa do deja komponuje tanec a spev. Navyše, je to doména Hollywoodu 40. a 60. rokov. V 70. rokoch nastupujú broadwayské muzikály vo filmovej podobe, napríklad Vlasy, Jesus Christ Superstar, Chorus Line. V poslednom dvadsaťročí však muzikál utíchol. Avšak práve na sklonku storočia prichádza Lars von Trier s Tanečnicou v tme.
Jeho film je však realisticko-trpkým príbehom, ktorý má len málo spoločné s usmievavým a nablýskaným Hollywoodom. Piesne a tanečné výstupy sú v ňom nerušene začlenené, vychádzajúc z diania vo filme. Prvá pieseň odznie vo fabrike, napojac sa na rytmické údery stroja. Situovaním deja do malého amerického mesta 60. rokov sa von Trier vyhol i kostýmovej štylizácii. Postavy obliekol do civilného dobového odevu.
Tanečnica v tme je, už aj vzhľadom na svoju tému, vážny muzikál, čomu sa prispôsobila i hudba, na ktorej sa autorsky podieľala Björk a texty piesní zložil sám režisér. Zdá sa, akoby sa Lars von Trier vyžíval v priamom ukazovaní ľudskej bolesti. Keď trpí postava, trpí s ňou aj divák, ktorý časom prestáva vnímať hranice kina a odchádza do sveta Larsa von Triera. Tentoraz do sveta jednej ženy obľubujúcej muzikál. Do sveta islandskej tanečnice, do sveta režisérovej tmy.
