Pojem neutrality sa začína meniť
Ani v politike nemožno vylúčiť vplyv náhody či zhody okolností na aktuálny vývoj. Avšak to, čo sa odohráva okolo obnovenia debát o zachovaní neutrality Rakúska (a na druhom konci Európskej únie - vo Švédsku) už zrejme celkom nespadá do tejto kategórie.
Skôr je dôsledkom logiky vývoja v bezpečnostnej oblasti: EÚ svojím rozhodnutím o vytvorení jednotiek rýchleho nasadenia a dobudovaní potrebných technických kapacít dáva na jednej strane najavo úsilie stať sa časom rovnocenným partnerom Američanov aj na vojenskom poli, ale zároveň musí priam na lekárnických váhach dávkovať vôľu po emancipácii v rámci NATO, aby nenarušila jeho transatlantickú dimenziu.
Ešte aktuálnejšie to znie po nástupe novej americkej republikánskej vlády prezidenta Georga W. Busha. Ten bude zrejme klásť v zahraničnej politike väčší dôraz na obhajobu najvlastnejších amerických záujmov a snažiť sa o presunutie časti nákladov a zodpovednosti na svojich regionálnych spojencov vo svete. Do takejto miery je úsilie Európanov o vybudovanie vlastného obranného systému a Američanov zachovať si napriek tomu rozhodujúci vplyv na vývoj v Európe prostredníctvom dominantnej úlohy v NATO v súlade s predstavami o svetovej bezpečnostnej architektúre v tomto storočí.
Solana miešal karty V súvislosti s posilňovaním spoločnej európskej obrany sa ale na povrch prediera otázka zachovania neutrality členských krajín EÚ - napríklad Fínska, Rakúska, či Švédska - v jej dnešnej podobe. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana pri svojej nedávnej návšteve vo Viedni rovno odporučil Rakúsku, aby sa neutrality vzdalo. "Neutralita je konceptom minulosti, keď si krajina mohla vybrať iba medzi NATO a Varšavskou zmluvou. Tá zanikla spolu s komunistickým systémom a dnes už existuje iba NATO, takže by bolo presnejšie hovoriť o slobode zvoliť si príslušnosť k aliancii," vyhlásil Solana. Podľa jeho názoru sa Rakúsko môže naplno podieľať na spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ, avšak jediný rozdiel medzi ním a väčšinou európskych štátov je v článku 5, ktorý zaväzuje členské krajiny NATO, resp. Západoeurópskej únie na vzájomnú pomoc v krízovom prípade.
Solana tak vedome pomohol zamiešať karty na rakúskej politickej scéne. Konzervatívny spolkový kancelár Wolfgang Schüssel (ÖVP) už totiž dávnejšie hlása spolu so svojím koaličným partnerom - stranou Slobodných (FPÖ) potrebu zbaviť krajinu štatútu neutrality podľa Zákona o neutralite z 26. 10. 1955. V článku I. tohto zákona sa priamo hovorí: Za účelom trvalého zabezpečenia svojej nezávislosti navonok a za účelom nedotknuteľnosti svojho územia vyhlasuje Rakúsko z vlastnej vôle trvalú neutralitu. Rakúsko ju chce zachovávať a brániť všetkými jemu dostupnými prostriedkami. Rakúsko za účelom zabezpečenia týchto cieľov v budúcnosti nikdy nevstúpi do žiadnych vojenských paktov a nedovolí na svojom území vybudovanie vojenských základní cudzích štátov. Neutralita by však podľa kancelára nemala mať miesto v európskom kontexte.
Nezostalo pri diskusiách Čierno-modrá koalícia nezostala iba pri diskusiách. Pred týždňom vzala spolková vláda na vedomie analytickú časť dokumentu o potrebe vypracovania novej bezpečnostnej a obrannej doktríny. Podľa jeho autorov "koncepcia trvalej neutrality stratila v Európe zmysel nielen ukončením studenej vojny, ale predovšetkým vytvorením nových foriem politickej spolupráce a integrácie, ako aj prehĺbením nadnárodných štruktúr EÚ. Pojem solidarity sa odvíja z príslušnosti k spoločenstvu štátov zdieľajúcich rovnaké princípy a hodnoty. Z tejto solidarity vyplývajú pre všetkých zúčastnených práva aj povinnosti."
V dokumente sa zdôrazňuje, že negatívne sprievodné účinky globalizácie uľahčujú šírenie nestability na veľké vzdialenosti. Preto by bolo vhodné, aby práve malé krajiny pochopili bezpečnostnú politiku v jej širokopriestorovom rozmere. Na prijatie preventívnych stabilizačných a mocenských krokov treba postupovať multilaterálne a za spoluúčasti medzinárodných organizácií. "Rakúsko bude mať z hľadiska bezpečnostnej politiky úžitok z rozšírenia EÚ a NATO. Zatiaľ mu ale hrozí, že sa geopoliticky stane ostrovom. Čím menší a rozvinutejší je štát, čím mnohostrannejšie sú jeho ekonomické vzťahy, tým dôležitejšie je zaradiť sa do systému medzinárodnej bezpečnostnej politiky. Neutralita už nemôže priniesť Rakúsku žiadnu pozitívnu funkciu," píše sa v dokumente.
SPÖ nepodporí zákon Opoziční sociálni demokrati (SPÖ) podľa svojho predsedu Alfreda Gusenbauera zatiaľ nevidia žiaden dôvod spochybniť neutralitu. "Politiku neutrality v roku 2001 neslobodno porovnávať s tou z roku 1955. Rakúsko doplnilo princíp neutrality o príncíp solidarity," vyhlásil Gusenbauer. SPÖ popudila podľa švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung najmä nenápadná veta v dokumente, podľa ktorej rozhodnutie Rakúska, či zostane naďalej mimo vojenských paktov, alebo vstúpi do nejakého obranného spoločenstva, treba ponechať na budúci vývoj. SPÖ a Zelení v tom vidia dôkaz, že vláda jednoznačne smeruje do NATO.
Podpredseda SPÖ a šéf parlamentu Heinz Fischer upozorňuje, že na zrušenie neutrality by bol potrebný ústavný zákon prijatý dvojtretinovou väčšinou. Ten však sociálni demokrati v žiadnom prípade nepodporia. V zákulisí už koaličné strany ÖVP a FPÖ prijímajú prvé konkrétne rozhodnutia, napríklad začiatkom minulého týždňa o vytvorení národnej bezpečnostnej rady (NBR). Na jej čele však nemá stáť prezident Thomas Klestil, ale kancelár Wolfgang Schüssel. Nový orgán má prevziať úlohy zahraničnopolitickej rady, obrany a integračnej rady. Príslušný návrh zákona o vzniku NBR by mal byť predložený parlamentu už v máji 2001.
Švédski sociálni demokrati mali ešte v roku 1992 v programe pasáž, podľa ktorej Švédsko mohlo zostať neutrálne v prípade vojny v jeho blízkosti. Dnes ich predseda a premiér Göran Persson nevidí dôvod, prečo naďalej hovoriť o neutralite, keď sa jeho krajina po vstupe do EÚ (1995) podieľa na budovaní európskeho obranného systému. Zatiaľ síce z taktického vnútropolitického hľadiska považujú sociálni demokrati za predčasné hovoriť o vstupe do NATO, ale nová situácia môže nastať už na budúci rok, keď by mohlo padnúť rozhodnutie o rozšírení aliancie o ďalších členov. Ak sa nakoniec splnia Bushove sľuby o postupnom stiahnutí amerických jednotiek z Balkánu, EÚ bude musieť dobudovanie svojich jednotiek urýchliť. "To je skutočná otázka, a nie zdanlivý problém neutrality," poznamenáva na margo týchto diskusií rakúsky denník Der Standard.
