Tchienanmenské dokumenty

Sinologická produkcia iba zriedka vzbudí taký záujem médií, ako v prípade vydania archívnych dokumentov zaznamenávajúcich postoje čínskej vládnucej elity počas tzv. Pekinskej jari.
Počet zobrazení: 1212

Sinologická produkcia iba zriedka vzbudí taký záujem médií, ako v prípade vydania archívnych dokumentov zaznamenávajúcich postoje čínskej vládnucej elity počas tzv. Pekinskej jari.

Publikácia The Tianamen Papers (Tchienanmenské dokumenty), ktorú zostavil Číňan skrývajúci sa za pseudonym Čang Liang a editovali významní americkí sinológovia Andrew J. Nathan a Perry Link, poskytuje jedinečné svedectvo o dianí za múrmi pekingského Čung-nan-chaju, komplexu vyhradeného pre stranícku a štátnu verchušku Čínskej ľudovej republiky.

Čínske oficiálne miesta ústami hovorcu ministerstva zahraničných vecí Ču Pang-caa označili publikované dokumenty za falzifikáty, ktoré prekrúcajú fakty a tchienanmenské udalosti naďalej označujú za "kontrarevolučnú vzburu". Obrovské množstvo archívnych materiálov, ktoré sa Čang Liangovi podarilo vyviezť z Číny (dokopy ich je vyše 10 000 strán, publikovaná bola iba časť), však svedčí o tom, že postup najvyšších straníckych a štátnych orgánov voči demonštrantom v júni 1989 je v Číne naďalej predmetom diskusií. Únik takého množstva materiálov z uzavretých straníckych archívov môže byť len ťažko výsledkom iniciatívy jednotlivca, pravdepodobnejšia je verzia, že s blížiacou sa výmenou najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov - na jar roku 2003 bude v Pekingu zasadať Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov, najvyšší zákonodarný orgán, ktorý zvolí prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra - sa reformné krídlo KS Číny usiluje kompromitovať konzervatívnu frakciu.

Rozhodujúca úloha Tenga Po roku 1989 bolo mimo Číny o tchienanmenských udalostiach publikovaných množstvo svedectiev očitých účastníkov a študentských lídrov, politologických analýz zahraničných odborníkov a obsiahle zborníky s prekladmi vyhlásení, plagátov a samizdatov. V súčasnosti zverejnené správy ministerstva bezpečnosti, centrálnych a lokálnych straníckych orgánov, záznamy telefonických rozhovorov najvyšších predstaviteľov Číny, zápisnice z kľúčových porád dopĺňajú obraz o vtedajších udalostiach. Informovanému čitateľovi však iba potvrdzujú už dávnejšie známe skutočnosti: rozhodujúcu úlohu pri presadení mocenského riešenia zohral vtedajší predseda Ústrednej vojenskej komisie a najvplyvnejší čínsky politik Teng Siao-pching spolu s vtedajším premiérom a súčasným predsedom parlamentu Li Pchengom. Ich oponentom bol generálny tajomník ÚV KS Číny Čao C-jang, ktorý sa usiloval presadiť nenásilné riešenie konfliktu a akceptoval potrebu realizácie niektorých požiadaviek demonštrantov (boj proti korupcii a klientelizmu, čiastočná demokratizácia). Čao C-jang nedokázal získať podporu, 18. mája 1989 rezignoval na svoju funkciu a odvtedy je v domácom väzení.

Najmocnejší muž súčasnej Číny, prezident, generálny tajomník ÚV KS Číny a predseda Ústrednej vojenskej komisie Ťiang Ce-min vďačí za svoje postavenie Teng Siao-pchingovi a konzervatívnej "rade starších". Táto skupina ôsmich vyše 80-ročných členov ÚV KS Číny zohrala na jar roku 1989 rozhodujúcu úlohu. Masové protesty pokladali za ohrozenie moci strany a stability štátu a desaťtisíce demonštrantov na námestí Brány nebeského pokoja - "národnej tvári Číny", "posvätnej pôde" - oživili ich spomienky na kultúrnu revolúciu. Odstrašujúci príklad kultúrnej revolúcie a ďalšie historické reminiscencie (napr. ópiové vojny, protijaponská vojna, kórejský konflikt) objavujúce sa v archívnych dokumentoch ilustrujú osobné traumy a silné historické povedomie tejto generácie vodcov.

Premiéra to neznepokojuje Na rozdiel od Li Pchenga a Ťiang Ce-mina, tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, premiéra Ču Žung-ťiho, publikovanie dokumentov nemusí znepokojovať. Iba potvrdzujú známe skutočnosti, že vtedajší starosta Šanghaja sa osobne zasadil za to, aby na potlačenie demonštrácií v tomto obchodnom a finančnom centre Číny nebola nasadená armáda. Príklad Šanghaja je dôležitý aj vzhľadom na to, že udalosti z jari 1989 sa často vnímajú iba ako študentské protesty sústredené v Pekingu. Najnovšie dokumenty sú ďalším svedectvom o tom, že demonštrácie sa odohrávali vo väčšine miest. Nikdy sa však nerozšírili na vidiek, čo so zadosťučinením komentoval aj Teng Siao-pching a pokladal to za dôkaz úspechu ekonomických reforiem uskutočňovaných po roku 1979. Publikované hlásenia bezpečnostných zložiek jasne dokumentujú aj fakt, že do protestného hnutia sa zapojili všetky vrstvy mestského obyvateľstva, dokonca aj mnohí stranícki funkcionári, ako opakovane so znepokojením konštatovali účastníci porád. V otázke počtu obetí vojenského zásahu kniha neponúka definitívnu odpoveď: 200 obetí z radov demonštrantov je pravdepodobne prinízke číslo.

Nielen rodičia týchto obetí majú záujem na tom, aby sa prehodnotili a dôsledne vyšetrili udalosti zo začiatku júna 1989. Tento nezvratný proces - publikácia archívnych dokumentov tvorí jeho súčasť - však musí ísť ruka v ruke s odchodom najvýznamnejších exponentov silového riešenia (v prvom rade Li Pchenga) z čínskej politiky. Represívny aparát zatiaľ nekompromisne zasahuje proti akémukoľvek reálnemu či potenciálnemu ohrozeniu mocenského monopolu KS Číny: či už sú to aktivisti opozičnej Čínskej demokratickej strany, alebo stúpenci náboženskej sekty Fa-lun-kung pravidelne demonštrujúci na námestí Tchien-an-men. Slovenskému čitateľovi publikácie The Tiananmen Papers ostáva len dúfať, že v podobnom rozsahu mu budú sprístupnené archívne materiály z novembra 1989.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984