Reklama

Cena plynu súvisí so sociálnou politikou

Ako ste sa dostali k podnikaniu? - Po skončení Strojníckej fakulty VŠT v Košiciach som tam začal pracovať ako asistent s platom cca 1450 Sk brutto. Rozhodol som sa, že sa stanem nezávislým. S kolegom sme od Calexu Zlaté Moravce kúpili v roku 1991 kamión chladničiek.
Počet zobrazení: 1416

Ladislav Krajňák
Narodil sa 13. marca 1963 v Levoči. Po ukončení základnej školy a gymnázia v Spišskej Novej Vsi absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1987-1995 pracoval na fakulte ako odborný asistent, neskôr bol obchodným manažérom a v roku 1994 podpredsedom výkonného výboru FNM. Bol a je členom dozorných rád viacerých spoločností, napríklad Slovnaft a.s., VÚB a.s., AG Banka, a.s., Harmanecké papierne, a.s., Harmanec. V súčasnosti zastáva post predsedu Dozornej rady SPP, š.p. Bratislava. Je ženatý, má dve deti.

Ako ste sa dostali k podnikaniu?
- Po skončení Strojníckej fakulty VŠT v Košiciach som tam začal pracovať ako asistent s platom cca 1450 Sk brutto. Rozhodol som sa, že sa stanem nezávislým. S kolegom sme od Calexu Zlaté Moravce kúpili v roku 1991 kamión chladničiek. Ten sme vlastnými rukami naložili a vyložili a predali za ceny nižšie ako v predajniach. Obchod so železnou rudou pre VSŽ Košice bol jedným z tých, ktoré spôsobili pád monopolu Kerametalu dovážajúceho rudu pre SR a ČR. Odberatelia nám platili výrobkami, tie sme predávali aj v zahraničí. Bol to biznis a produkoval zisk. Chvíľu som pracoval ako podpredseda výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM). Tam sa veľa toho nestihlo.

Čoho sa veľa nestihlo?
- Základnou úlohou FNM je výkon privatizácie, resp. zmeny vlastníkov a majetkovej štruktúry štátu. Nezmenilo sa veľa majiteľov, hoci v roku 1994 boli rozpracované aj väčšie projekty. Napríklad predaj Slovenskej poisťovne, VSŽ Košice, časti Slovenskej sporiteľne, časti IRB, a pod. Po voľbách v roku 1994 sme z FNM všetci museli odísť. Z pohľadu politického vývoja bolo zaujímavé najmä prijímanie účelových noviel zákonov o FNM - boli kameňom úrazu. Zmenili sa právomoci a právo predaja majetku mal len FNM. S okamžitou platnosťou boli odvolaní všetci členovia prezídia a vymenovaní noví. Naznačujem, že počas desiatich rokov vývoja u nás existuje len jediný závažný proces, a to zmena vlastníckych vzťahov. Politický boj je o tom, kto a ako dokáže zmenu vzťahov zabezpečiť, zrealizovať.

Predsa len, po desiatich rokoch v ekonomike máte istý vplyv. Vďaka čomu?
- Prvé tri roky môjho podnikania znamenali sedemdňový pracovný týždeň a prácu 16 hodín denne. Za tých desať rokov som sa stretol s každým, kto u nás robí niečo v ekonomike a v podnikaní. Typicky slovenskou vlastnosťou je závisť a všetkých nás ťahá ku dnu. Neexistuje diferenciácia medzi schopnými a neschopnými, rozumnými a nerozumnými. Nič z toho, čo som urobil, nebolo proti nikomu namierené, naopak. Môžu mi vyčítať, že som sa stal majiteľom niečoho a niečo som zarobil. Ale princíp biznisu je zarábať a je zvrhlé vyčítať to komukoľvek, kto ho robí. Chápem to zo sociálneho hľadiska, ale nie som schopný uznať to ako argument trhovej ekonomiky, lebo jej argumentom je práve tvorba zisku. Poznám mnohých a mňa poznajú vo všetkých politických stranách tí, ktorí sú na ich čele a tí, ktorí rozhodujú o ekonomických otázkach. Bol som členom výkonného výboru ÚV KSS v čase, keď nebolo čo závidieť, lebo obesili Ceaucesca a komunisti sa mali pratať pod zem. Možno som len správne využil všetky vtedy získané kontakty.

Ako hodnotíte naše podnikateľské prostredie?
- Je katastrofálne. V rokoch 1994-98 boli úrokové miery v bankách 24 percent ročne. Neexistuje firma produkujúca viac ako 24 percent. Ak by to pokračovalo, banky zlikvidujú každého, komu požičali. Druhá vec je vymáhanie pohľadávok. Podľa mojich informácií je vnútorná zadĺženosť podnikateľského sektora zhruba 360-400 mld Sk. Môžem sa postaviť za všetkých podnikateľov majúcich nad sebou hrozbu daňového alebo štátneho úradu dobýjajúceho si pohľadávky. Úrad vôbec nezaujíma, či ten subjekt má nejaké iné relevantné pohľadávky. A ak ich dobyje, bude splácať aj záväzky voči štátu. Ak sa nevyrieši vnútorná zadĺženosť, štát svojím prvým právom - teda uprednostňovaním daňového úradu - môže likvidačne pôsobiť na všetkých podnikateľov.

Definujte úlohu štátu v tomto procese.
-Zvýšiť vymožiteľnosť práva a nájsť nástroje nedovoľujúce iným subjektom dlhovať za služby, tovar a veci, ktoré si objednali, zobrali, možno už predali a nezaplatili. Nútená kapitalizácia: ak niekto viac ako 90 dní po lehote splatnosti nezaplatil, má podnikateľ právo získať na základnom imaní dlžníka, ekvivalentný objem kapitálu. Banky by síce vlastnili všetkých a majetok by predávali, ale nestalo by sa to, že sa štyri roky zbytočne dobýjate na súdoch rozhodnutia, čo stojí peniaze. Medzitým vám daňový úrad exekúciami zlikviduje celú firmu, lebo ste neschopný blbec, ktorý pracoval a niekomu v dobrej viere predal výrobok, za ktorý nedostal zaplatené.

Ste predsedom Dozornej rady (DR) Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). O zvýšení ceny plynu sa často diskutuje a argumentom SPP je, že predajom plynu fyzickým a právnickým osobám vzniká strata, ktorú pokrýva zisk z tranzitu. Aký je pomer medzi týmito dvoma ukazovateľmi?
- To je téma na diskusiu o sociálnej politike štátu. Dnes, bez ohľadu na sociálnu úroveň, platíte za plyn rovnako. Napríklad Slovnaft, a.s. má v závislosti od kurzu dolára a ceny ropy právo kedykoľvek zmeniť cenu benzínu. Cena plynu s cenou ropy veľmi úzko súvisí a logicky by mala stúpať aj ona. SPP zarobí rádovo okolo 20 mld Sk na tranzite a v roku 2000 prerobil na predaji plynu 16 mld Sk. Z toho 10 mld "získali" na cene plynu veľkoodberatelia a 6 mld "dostali ako dotáciu" občania - vzhľadom na trhovú cenu plynu. Takýto vysoký rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou plynu ešte v histórii SR nebol.

Je to dôvod na zvyšovanie cien?
- Ak chceme budovať trhovú ekonomiku, SPP by mal mať také isté práva ako Slovnaft a regulovať cenu plynu podľa jej výšky kótovanej na burze. Štát by sa mal starať o dotovanie sociálne slabších zo zisku podniku. To však nie je problém podniku, ale sociálna politika štátu. Pri strate 16 mld nemôžeme obviňovať manažment, že sa správa nehospodárne. Ani zvýšenie cien od 1. februára nepokrýva spomínaný rozdiel.

Do SPP má vstúpiť zahraničný investor. Súvisí s tým aj to zvyšovanie?
- Áno. Každý investor uchádzajúci sa o podiel v SPP bude v podmienkach žiadať jasné pravidlá pri definovaní ceny plynu pre veľko- a maloodberateľov a pravidlá využívania časti zisku na financovanie štátneho rozpočtu. Na Západe nejestvuje dotácia plynárenskej firmy a ak áno, tak len z úrovne štátu. To je o sociálnej politike. Keby SPP zinkasoval za plyn toľko, koľko má, vykázal by zisk vo výške povedzme 15 mld korún. Štátu by odovzdal 10 mld a tie by sa rozdelili občanom, ktorí museli zaplatiť za plyn viac. Tlačením na zvýšenie cien azda len urýchľujeme proces zmeny sociálnej politiky.

Kedy predpokladáte ukončenie privatizácie SPP a aká bude jeho cena?
- Proces sa začal 22. decembra, keď sa vybral poradca. Výberové konanie má trvať maximálne 260 dní, medzitým sa môžu uskutočniť dve odvolacie konania. Do konca októbra bude možné poznať budúceho kupujúceho a azda aj dikciu zmluvy. Poradca - Konzorcium Slovenská sporiteľňa a CSFB - urobí tzv. due dilligence, čiže právny a finančný audit. Bude ohodnocovať aktíva a ak bude cena pre obyvateľstvo deformovaná vo vzťahu ku kúpnej cene, snahou poradcu bude znížiť hodnotu aktív. Výšku ceny si trúfam odhadovať na cca 100 mld. korún za 49 percent. Tento podnik sa nepredáva len preto, že chceme privatizovať. Ďalšími dvomi dôvodmi sú zníženie zásahov štátu do riadenia firmy - preto chcem aj ja, aby sa aspoň sčasti sprivatizoval - a potom vysoká zadlženosť štátu. Tento predaj je svojím objemom jediný relevantný, ktorý môže výrazne prispieť k zníženiu zadĺženosti. Ak obchod nevyjde alebo nevyjde dobre, v priebehu piatich rokov je možné očakávať, že budeme nútení predať aj zostávajúcich 51 percent.

V ako je stave je kauza Duckého zmeniek?
- Problémom SPP ako štátneho podniku neboli len Duckého zmenky. Je toho podstatne viac: investície rádovo vo výške 6,3 mld korún, na ktoré sme už vytvorili rezervy a opravné položky. Ďalej, možný súdny spor so spoločnosťou HTC Holding o nákup Považských strojární, spoločnosť DB Invest z Prahy nárokujúca si na vysoký objem peňazí za nesplnené zmluvy, spor s Kerametalom, ktorý vedieme ohľadom platenia tranzitných poplatkov, spor s SPP Bohemia o výšku ceny skladovania a vyrovnania nášho saldo konta_ Spomínam ich, lebo sa nám nepodarí predať 49 percent bez ich vyriešenia. Poznám konanie zahraničných investorov. Časť kúpnej ceny, ktorú budú mať zaplatiť, nechajú na tzv. ascrow účte, čo je chránený účet. Ten pôjde buď na doplatok kúpnej ceny, ak sa spory vyriešia bez finančných nákladov, alebo sa časť z neho odpíše z kúpnej ceny na vyplatenie problémových káuz a o toľko menej zinkasuje štát. Som zástancom toho, aby sa problémy riešili mimosúdnou dohodou. Budeme zvažovať možnosť poistenia podniku proti týmto rizikám.

Prečo?
- Súdy nie sú schopné konať tak, aby sa spory vyriešili dvojstupňovo a uzavreli. Potrebujeme ich mať vyriešené do októbra 2001. Ak sa strany dohodnú, je to bez problémov. Manažmentu vyčítam, že nekoná vo veci mimosúdnych dohôd. V niektorých prípadoch - aj pri Duckého zmenkách - sme zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka, čo nie je dobré. Ani v prípade mimosúdnej dohody o vysporiadaní akéhokoľvek sporu nezaniká trestná zodpovednosť tých, ktorí konali tak, že vznikol nejaký spor.

Bola táto otázka podstatou vašich nezhôd s Pavlom Kinčešom?
- Nemyslím si, že len táto otázka. Je to časť mozaiky mojich sporov s generálnym riaditeľom a majú oveľa širšie súvislosti.

Aké?
- Ak existujú v hospodárskej sfére nominantni s politickým pozadím, patria maximálne do DR, v žiadnom prípade nie do vedenia. To platí všeobecne, nielen pre SPP. Vedenie takého významného podniku musia vykonávať ľudia, ktorí v plynárenstve žijú. Nehovoriac o tom, že SPP je štátny podnik a koná monokraticky: generálneho riaditeľa ako jediného štatutárneho zástupcu nie je možné nijako ovplyvňovať. Vedenie je neodborné a nemá riadiacu úroveň zodpovedajúcu podniku. To je podstata môjho sporu.

Hovorilo sa aj o vašom odstúpení. Prečo vás napokon minister neodvolal?
- Pod tlakom odstúpenia som bol raz vďaka mojej činnosti v DR spoločnosti Nafta Trade. Hovoril som, že už dávno som sa funkcie vzdal, ale podľa Obchodného zákonníka vymieňa členov DR valné zhromaždenie. Keďže sa v Nafta Trade nezvolalo, nemohli ma odvolať a bol som registrovaný ako člen DR. Výzva ministra súvisela s mediálne vykonštruovanými obvineniami na moju osobu, vraj som zodpovedný za nejaké pohľadávky, ktoré vznikli v Slovenských elektrárňach. Problém je v súčasnosti predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní a preukáže nepravdivo šírené obvinenia voči mojej osobe. Skôr to chápem ako súčasť nejakého politického boja o moc v štátnom monopole.

Podpredseda vlády Ivan Mikloš hovoril o poškodzovaní štátnych záujmov, premiér zasa o vplyve lobistických skupín v SPP.
- Vyjadrenie Ivana Mikloša súviselo s tým, že jedna z mojich spoločností, City Holding, podala žalobu na VSŽ Košice týkajúcu sa pohľadávky vo výške 15 mil. nemeckých mariek. Médiá tvrdili, že žaloba City Holdingu obsahuje v sebe aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o vydaní predbežného opatrenia na nemožnosť previesť plánované akcie na spoločnosť U.S. Steel. Vyzeralo to, že Krajňák sediaci v DR SPP a zastupujúci záujmy štátu, zablokoval svojím konaním proti VSŽ možnosť vstupu U.S. Steel, čo je vládny a štátny záujem. Dnes sa vie, že tvrdenie sa nezakladalo na pravde, lebo U.S. Steel je v Košiciach, všetko získali právoplatne a naša žaloba alebo pohľadávka dodnes nie je vyriešená. Je to dôkaz toho, že snaha o moje odvolanie bola len snahou o moje odstránenie z postu.

A tie lobistické skupiny?
- Tie slová si neviem dobre vysvetliť a pán premiér asi myslel iné lobistické skupiny, ktoré v plynárňach pôsobia. Iste to nie sú tie, ktoré majú spojitosť so mnou alebo ktoré azda ja predstavujem.

Ktoré pôsobia v plynárňach?
- M.E.S.A. 10, Slávia Capital.

Aký je ich vplyv?
- Veľmi veľký. Mimoriadne.

Len v plynárňach?
- Nielen tam.

Aj v spoločnosti?
- Áno.

Čomu ten vplyv pripisujete?
- Je rozdiel medzi lobistom a klientelistom. Lobista presadzuje dobré veci a klientelista svoje. Lobisti sú vo svete úplne normálnou súčasťou života, mali by sa stretávať s ľuďmi, ktorých poznajú a presviedčať ich, že to riešenie je správne a prečo. Ale ak niekto presadzuje svoje záujmy, je to klientelizmus.

Podľa knihy Rudolfa Schustera ste sa starali o ekonomické otázky SOP. Označujú vás za človeka blízkeho SOP.
- Fandil som úsiliu pána Schustera založiť politickú stranu, ktorá výrazne prispela k zisku 93 hlasov pre súčasnú koalíciu. Bez 13 zo SOP by to bolo 80. Ako sa to ďalej použilo, je otázka pre tých, ktorí to majú v rukách, a ja to nie som. Po voľbách som dostal od nemenovanej političky - a tých veľa nie je - otázku, prečo sa snažím získať pozíciu v štátnom monopole. Povedal som, že chcem prispieť k integrácii ľavicových síl na Slovensku.

Ako ste chceli prispieť? Okrem toho postu.
- Uvedomoval som si, že zmena vlastníckych vzťahov je najvážnejší proces a privatizácia SPP je najvážnejšia. Chcel som mať možnosť ovplyvniť ho. V rozhodovacích konaniach a s väzbou na štruktúru vlády a politickej strany je možné spolu s týmto procesom ovplyvniť aj integráciu ľavicových síl.

Prečo práve ľavicových?
- Nie som typ človeka, ktorý bol za posledných šesť rokov členom ôsmich politických strán. V SDĽ existuje polemika, či som alebo nie som jej členom. Polemika preto, lebo ja si myslím, že som, ale v televíznych reláciách som počul, že nie som.

Platíte členské?
- Ja mám členské predplatené aspoň na desať rokov vopred, ak by som to porovnal s priemerom členských príspevkov v SDĽ.

Málo tých, ktorí občas tvrdia, že chcú prispieť k integrácií ľavicových síl, to naozaj robia.
-To sa treba spýtať strán. Ja som napríklad na svoju ochotu a odhodlanie nenašiel odozvu. Nie je záujem o to, aby som prispel. Vnucovať sa nebudem.
Požičali ste v minulosti Pavlovi Kanisovi nejaké peniaze?
- Je normálne, ak pomôže priateľ priateľovi, ktorý je v tiesni. Navyše, ak je to v jeho možnostiach.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Lýdia Kokavcová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama