Reklama

Namiesto vládnutia písali čierne knihy

Ako to vlastne bolo s odstúpením ministra obrany Pavla Kanisa a tou často citovanou vetou, ktorú ste mu vraj povedali? - S Pavlom Kanisom sa roky poznáme a nikdy som nemal pocit, že by mi ublížil, dobre sme spolupracovali. Neviem, čo mu napadlo, že proti nemu vznikli nejaké lobistické skupiny.
Počet zobrazení: 1122

Jozef Majský
Narodil sa 15. júna 1946 v Hlohovci. Po ukončení tunajšej základnej školy pokračoval v štúdiu na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bánovciach nad Bebravou. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Strojníckej fakulte SVŠT a Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pred novembrom 1989 pracoval ako obchodný námestník v štátnom podniku Matador Púchov. Neskôr založil akciovú spoločnosť SIPOX Holding, v ktorej je prezidentom a zastrešuje vyše 60 firiem rôzneho zamerania. Od roku 2000 je honorárnym konzulom Cyperskej republiky. Je ženatý, má štyri deti.

Ako to vlastne bolo s odstúpením ministra obrany Pavla Kanisa a tou často citovanou vetou, ktorú ste mu vraj povedali?
- S Pavlom Kanisom sa roky poznáme a nikdy som nemal pocit, že by mi ublížil, dobre sme spolupracovali. Neviem, čo mu napadlo, že proti nemu vznikli nejaké lobistické skupiny. Ja som do nich určite nepatril, pretože som individualista a ak by som čosi proti nemu mal, určite mu to poviem do očí. Na druhej strane je pravda, že som sa s ním stretol a debatovali sme aj o politike. Ešte pred snemami SDĽ som mu hovoril, že skupina okolo neho a Weissa stráca v strane pozície. Bolo to v čase hlasovania o dôvere vláde a ja som mal informácie, že sa rozhodlo o jej páde. Počítalo sa s tým, že zasa bude zložená z tejto koalície, len s inými ministrami a iným premiérom. Kanisovi som hovoril, že SDĽ celkom určite do funkcie ministra nenavrhne jeho. Bola to skôr úvaha, ktorá sa mi v plnom rozsahu potvrdila, lebo v skupine okolo Kanisa sú len radoví členovia SDĽ.

V súvislosti s aférou s pontónmi ste sa ho dokonca zastávali.
- Žiadna aféra, tú spravili novinári. S tým on v podstate nemal nič, len dal konečný súhlas. Schvaľovanie prebehlo od vojaka až po generálov. O tú starú pontónovú súpravu tam ani nešlo, skôr o autá, ktoré indická armáda odo mňa kupuje, Tatry 815-ky, na ktorých súprava bola. Kanisovo meno sa tam len politicky zneužilo. Nestalo sa nič, čím by sa porušili predpisy, alebo by niekto zarobil.

Padlo tam však aj vaše meno.
- To áno, pretože ľudia a novinári si mýlia hrušky s jabĺčkami. Povedia: Majský je v tom namočený, Majský prepúšťa, neplatí poisťovniam a podobne. Majský s tým absolútne nič nemá. Ak niekto neplatí, tak sú to firmy, v ktorých je Majský akcionárom, či už stopercentným alebo akýmkoľvek. Prepúšťa spoločnosť a nie ja. Ak sa jej nedarí, ja ako majiteľ na to doplácam. Spoločnosť riadi manažment, generálny riaditeľ, predstavenstvo. Ak je ktokoľvek z občanov Slovenska majiteľom akcií Slovnaftu, je jeho akcionárom. Keby tam bol problém, pozatvárajú všetkých? To je choré.

Ak ste majoritným vlastníkom, manažment musí s vami konzultovať veci, ktoré robí. Musíte súhlasiť s prepúšťaním, so všetkými väčšími zmenami. Nie je to celkom tak, že vy nenesiete žiadnu zodpovednosť za vaše podniky.
- Nie je to tak. Nemusím s tým súhlasiť. Mám vyše 60 spoločností. To, že niekoho prepustia, sú pre mňa nepodstatné záležitosti. I keď pre tých ľudí možno podstatné. Mňa zaujíma, či bude na konci roka zisk. Samozrejme, že istý prehľad mám. Ale majiteľ vôbec nie je zodpovedný ani pred zákonom, ani morálne. Morálne možno trochu, že vybral "hlúpy manažment" a prišiel o majetok. Nie je možné, aby človek ukontroloval 60 firiem. Iste ste sa dočítali, že som kúpil v Čechách ďalších 5 podnikov LIAZ. Som informovaný, že tamojší manažment v niektorých závodoch prepustí 200-300 ľudí. Je zodpovedný Majský? Nie. Len som povedal, že majú robiť tak, aby nedošlo ku krachu. K tomu vedie práve prezamestnanosť. Buď necháš zamestnaných viac ako potrebuješ, firma skrachuje a všetci pôjdu domov, alebo zamestnáš len istý počet ľudí a firma sa stabilizuje.

Zdá sa mi, akoby ste sa zbavovali zodpovednosti. Nechávate manažmenty "v štichu" a dištancujete sa od toho. Vrcholových pracovníkov platíte predsa vy.

- Je tam určitá otázka morálnej zodpovednosti. Snažím sa, aby to išlo. Ale to neznamená, že vinný je Majský. Jeden človek nemá šancu zachrániť fabriku. To nie je zbavovanie sa zodpovednosti, ale trhový systém. Akcionár nie je štatutárny predstaviteľ firmy. On len niekam umiestnil peniaze a čaká, či sa dobre trafil alebo nie.

Aj majoritný?
- Aj ten. Nič sa nedeje. Môže byť akokoľvek majoritný, tá fabrika má svoj rytmus, svoje zázemie, prepojenia a rodinné väzby. Museli by ste vyhodiť celú fabriku a začať prijímať ľudí z úplne iných miest. Majoritný majiteľ má jedinú možnosť: zvolať valné zhromaždenie a vymeniť predstavenstvo, ktoré môže vymeniť manažment. Je to teda niekde inde. Majiteľ môže iba pomôcť tak, že kúpi ďalšie fabriky, aby spoločne pracovali a výroba bola lacnejšia a efektívnejšia.

Máte v podnikaní nejaký vzor?
- Ako osobu nie. Chcem, aby sa firma Sipox Holding dostala postupne do povedomia ľudí, tak ako Ford, Mercedes alebo iné značky. Aby moji vnuci vlastnili veľmi dobrú značku s dobrým menom.

Hovorili ste o novinároch, ktorí sa mýlia. Tvrdíte o sebe, že vlastníte 60 percent médií na Slovensku.
- Nie toľko, ale je ich dosť. Som akcionárom pomerne veľkého množstva médií. Ale ako môžem tých novinárov ovplyvniť? Píšu si, čo chcú, aj keď som tam akcionárom. Jednoducho to neustriehnete. Niežeby som ich chcel uraziť. Ale bez skúseností, bez obrovskej praxe a morálnych zásad a najmä bez neustáleho štúdia nemôže byť dobrý novinár. Predchádzajúca novinárska generácia je už pomaly v dôchodku. Stredná sa nevybudovala a táto mladá si myslí, že čím väčší bulvár, tým lepší je novinár. Česť výnimkám.

Ste ochotný povedať, v ktorých médiách máte akcie?
- To nepoviem. Ale aj v tejto oblasti, rovnako ako v manažmentoch podnikov musí prísť obdobie, keď budú mať vážnosť dobrí podnikatelia alebo novinári. To si vyžaduje svoj čas a musíme to nejako prežiť. Tam, kde som akcionár, sa cestou šéfredaktorov aj riaditeľov snažím upozorňovať na to, čo sa mi nepáči. Ale to platí deň, týždeň a potom sú už zasa ako "odtrhnutí z reťaze".

Prečo ste sa rozhodli investovať práve do médií? - Veľakrát to bolo aj preto, že už nenašli iného podnikateľa, nemali šancu prežiť.

Nehovorte mi, že to robíte pre ich záchranu.
- Celkom určite som to nerobil zámerne. Prišli za mnou, napríklad, že Rádio Twist zanikne, ak hneď na začiatok nedostane injekciu 20-30 miliónov. A tak ďalej. Nikdy som nevyhľadával, či nie sú na predaj médiá. Vždy to bolo opačne: niekto prišiel za mnou, že je na krachu a je otázka času, kedy zanikne.

Na Slovensku nejestvujú médiá bez vplyvu, resp. nejestvujú objektívne médiá, akokoľvek by sme si to želali. Aj tam, kde ste spolumajiteľom, iste existuje druh sebakontroly redaktorov, aby nenapísali niečo, čo je priamo namierené proti vám. Nemám teraz na mysli len váš prípad, ale mnoho ďalších.
- Ale určite. Ak mi mesačne zarobia päť miliónov zisku, nikto sa im do toho miešať nebude. Potom sa budem tešiť a môžu o mne napísať, čo chcú. Ale pokiaľ musím dať na nich päť miliónov, aby vôbec mali na výplaty, nebude to tak. Ak si zoberiem ktorékoľvek noviny, Národná Obroda, Slovenská Republika, všetko tam je dva-tri milióny mesačná dotácia. A ak ich tam akcionár nedá, o dva mesiace sú v krachu. Napríklad Slovenská Republika. Skončila a svätý pokoj. Majiteľ má právo na názor a má právo povedať odkiaľ a pokiaľ. Majiteľ by aj pre robotníka aj pre novinára mal byť viac ako premiér, minister alebo ktokoľvek, lebo ten ho neplatí, ja ho platím. Novinár, ak robí zodpovedne svoju prácu, nikto sa mu do nej miešať nebude. Je to pochopiteľne špecifikum, som za nezávislosť médií.

Aký je váš súčasný vzťah s Vladimírom Mečiarom?
- Nevykrikujeme na seba cez médiá a som presvedčený, že postupne chápe, kde je sever a či sa môže alebo nemôže vrátiť do politiky. Nie sme v takom vzťahu, že by sme kuli nejaké pikle. Mali sme medzi sebou priveľa rozdielnych názorov na to, aby sa z jedného dňa na druhý zblížili.

Netajíte sa tým, že s politikmi vychádzate dobre aj vďaka vašim finančným darom. Prečo to robíte?
- Lebo som obchodník. Nechcem ísť do politiky a keď môžem, pomôžem aj invalidom, aj politikom, aj vozíčkárom, aj ministrom, pretože všetci sú pre mňa normálnymi ľuďmi. Slovenskú politickú scénu treba postupne štrukturalizovať a ja veľmi rád k tomu prispejem. Podnikateľ totiž môže dobre pracovať len v stabilných politických podmienkach. Nerobím to preto, aby som sa mohol objímať s ministrami. Nech si kvalitne robia svoje veci, ja si celkom určite budem kvalitne robiť aj bez nich. Oni však tvoria politické a ekonomické prostredie a mne nijako nemôže byť jedno, či sa ľudia majú dobre alebo zle. Ak nebudú v obehu peniaze, ľudia nebudú kupovať a ekonomika bude slabá. Ak niet peňazí, niet ich ani pre bohatého. S politikmi sa stretávam, aby som im vysvetlil, ako to vyzerá z pohľadu podnikateľskej sféry a ako by sa to malo robiť, aby mal každý dobrú životnú úroveň.

Myslíte, že práve toto je cesta? Ten, kto má dosť, chce mať čoraz viac a viac.
- To nie je pravda. Ten, kto kradne, chce mať nakradnuté ešte viac, v tom s vami súhlasím. Ten, kto chce poctivo robiť v rámci zákonov a pravidiel hry, nepotrebuje čoraz viac. Som presvedčený, že 90, možno aj 95 percent ľudí chce chodiť po ulici so vztýčenou hlavou, ale musí mať zárobok. Preto tvrdím, že poslanec by mal zarábať 250-300 tisíc, pretože od toho sa odvodzujú platy ministrov, sudcov a podobne. Garantujem vám, že možno 98 percent sudcov nezoberie ani korunu úplatku, ak ich plat bude 250 tisíc, pretože chcú rozhodnúť spravodlivo. Len keď nemá ani na benzín, na dovolenku a deti nemajú do školy na pomôcky, tak potom stačí 10, 20, 50 tisíc korún. Keď on alebo minister bude mať ročný príjem 3-4 milióny korún, drobné úplatkárstvo od 50 do 100 tisíc korún sa na 90 percent odbúra. Prečo za mojou manželkou nikto nepríde a nedá jej stotisíc alebo pol milióna? To je peniaz, ktorý jej vôbec nechýba. Iný poslanec by za pár tisíc urobil všetko, o čo ho požiadajú. Do politických strán idú len takí, čo buď skrachovali, nič nevedia, alebo už naozaj sú kariéristi. Vojna tu nebola už päťdesiat rokov a ľudia si dnes nevážia hodnoty. Či sa nám to páči alebo nie, tolerancia alebo sociálne pochopenie sú už dávno preč. Veď pri boji o miesto riaditeľa plynární či elektrární sa pomaly rozpadne vláda. Nie preto, že máme toľko odborníkov, ale preto, lebo vedia, koľko tam zarobia. Je to len a len otázka peňazí, aj keď tu niekto chce rozprávať o morálke. Ale tí, ktorým stačí 40 tisíc mesačne, nedovedú štát do situácie, aby sa mali dobre aj tí chudobnejší. Rozumní musia naštartovať ekonomiku a stane sa to len vtedy, ak sú dobre zaplatení. Je to jediná cesta.

Aké je podľa vás slovenské podnikateľské prostredie?
- Vo vývoji. Vleteli tam všetci, ktorí si mysleli, že na to majú. Pomaly sa to kryštalizuje. Vysoko si vážim podnikanie napríklad v remeslách. Maliar, cukrár, kúrenár, obuvník_ sú nesmierne potrební. Ale nikto to nechce robiť, pretože si myslí, že keď začne podnikať, za mesiac-dva musí byť milionár

Okrem nerozvinutého - aké ďalšie prívlastky by ste tomuto prostrediu dali?
- Ignoruje ho vláda. Nie je systémovo riešené. Ani ľudia nie sú na to všetko pripravení. Máme množstvo nezamestnaných. Koľkí by mohli začať podnikať? Nie sú podmienky zo strany štátu, ani metodické usmernenie napríklad v médiách. Príklady, ako sa čo robí. Treba zdôrazňovať, že každý občan má obrovskú zodpovednosť za svoju rodinu a sám pred sebou. Pochopiteľne, sú skupiny ľudí, ktorým sa musí pomôcť. Ale to sa dá len vtedy, ak ekonomika funguje.

"To, čo opozícia sľubovala, aj splní a sľuby sa stanú skutočnosťou," znel váš výrok v televízii Markíza pred viac ako dvomi rokmi. Ako to vidíte teraz?
- Keď bola táto vládna koalícia v opozícii, stretával a debatoval som s nimi. Myšlienky a filozofia mnohých sa mi pozdávali. Chceli znížiť nezamestnanosť, kriminalitu, podniknúť isté systémové kroky, vstúpiť do EÚ, NATO a podobne. Myslel som si, že keď sú poslancami, politikmi, robia na sebe, majú pripravené analýzy. Že sa chopia vlády, pôjde to ako buldozér a Slovensko sa obráti ak nie o 180, tak aspoň o 90 stupňov. Vkladal som do vtedajšej opozície obrovskú nádej, čo všetko spraví. A naraz ona tri mesiace písala čierne knihy. Kto má trocha skúseností, vie, že čo nespraví vo vláde za prvý polrok, nespraví za celé štyri roky. A oni písali čierne knihy. A hľadali: "Ty, nevieš ešte voľačo, dali nám príkaz, nevieme, čo by sme tam napísali, nemáš nejakú klebetu?" Vláda premrhala čas potrebný na vládnutie. Teraz to chytá za chvost a celkom určite nesplní ani polovicu vládneho programu. Som sklamaný a moje očakávania, okrem zahraničnej politiky, nesplnili ani na 30 percent.

Napriek tomu - veríte im?
- Bolo by tragédiou, keby v takomto zložení vládli ešte ďalšie štyri roky. Myslím, že tu budú úplne iné zoskupenia. Títo sa už "vyfarbili", takže ani občan nebude nad voľbou priveľmi rozmýšľať a mnohí asi nebudú voliť, lebo niet komu veriť.

Jestvuje na Slovensku politik, ktorého si vážite?
- Nechcem menovať, ale sú ľudia, ktorí by vedeli riadiť vládu, alebo by celkom určite patrili do parlamentu. Ale za tridsaťtisícový plat nenájdete takého odborníka, ktorý by išiel robiť, keď si inde vie zarobiť sto, dvesto, tristo tisíc mesačne.

Ako budete riešiť vašu pohľadávku voči Slovenským telekomunikáciám, resp. voči Deutsche Telekom?
- Súdne. Snažili sme sa mimosúdnou cestou, ale nešlo to. Je to oprávnený nárok, výšku nech určí súd. Deutsche Telekom však celkom určite zažalujeme. Nechcel som to robiť, keď boli Slovenské telekomunikácie štátnym podnikom, aby si táto vláda nemyslela, že si chcem telekomunikácie zobrať a im nezostane na rozdeľovanie pre štát a pre seba. Počkal som, kým sa sprivatizujú. Teraz sú telekomunikácie súkromnou firmou, akou je aj moja. Podávame žalobu a budeme sa súdiť o tie miliardy. Sme presvedčení, že to vyhráme: zmluva je platná a v právnom štáte sa musia zmluvy dodržiavať.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Lýdia Kokavcová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama