Vyriešiť otázku pozemkov až po roku 2005

Každý pozemok, čo i najmenšej výmery, aj ak je v prírode neohraničený a tvorí súčasne s inými veľký lán - má svojho majiteľa, vlastníka. Značná časť tejto pôdy na Slovensku je vo vlastníctve štátu a pri poľnohospodárskej pôde ju spravuje Slovenský pozemkový fond
Počet zobrazení: 834

Každý pozemok, čo i najmenšej výmery, aj ak je v prírode neohraničený a tvorí súčasne s inými veľký lán - má svojho majiteľa, vlastníka. Značná časť tejto pôdy na Slovensku je vo vlastníctve štátu a pri poľnohospodárskej pôde ju spravuje Slovenský pozemkový fond.

Najviac poľa je však vlastníctvom radových občanov, najmä pôvodných roľníkov. Títo získali pôdu najmä dedením v procese drobenia parciel. Počas rokov 1949 až 1959 sa pozemky pozemkovými úpravami sceľovali a vytvárali sa lány pre veľkovýrobu. Bol to dramatický proces najmä združstevňovania. Dnes je poľnohospodárska pôda vo veľkej väčšine stále v spojených celkoch, aj keď už isté percento drobných roľníkov, a najmä v malých výmerách, si pozemky vzali do svojej opatery.

Kvôli usporiadaniu všetkého vlastníctva ukladajú zákony najmä od roku 1995 každému, aby si svoje vlastníctvo k pozemkom usporiadal. Dnes dáva zákon lehotu do konca roka 2005. Pritom je takto vlastnícky nedoložených niekoľko stotisíc hektárov. A tak podľa zákona Slovenský pozemkový fond má za úlohu poskytnúť takéto pozemky niekomu do užívania a taký užívateľ je povinný Fondu platiť nájomné.

Štát nebude hospodárom Zákon vyriešil osud takto nedoložených pozemkov tým, že od roku 2005 prejdú do vlastníctva štátu ako opustené. Štát poberá vysoké nájomné, a preto bol povinný, aby si zistil pozemky z titulu odúmrte, ktoré mu patria a mal nájsť vlastníkov. Žiaľ, predpisy veľmi sťažujú občanom, aby si svoje vlastnícke právo preukázali, a to rôznymi formami ako napríklad platením kolkov, súdnymi poplatkami, zaobstaraním si právnika prípadne geometra atď. Zo strany štátu je tu však starosť: vyriešiť otázku, čo s pôdou, ktorá patrí a ktorá bude patriť do jeho vlastníctva?

Už Mária Terézia a Jozef II. rozhodli dať poľnohospodársku pôdu do vlastníctva poddaných. Tento štát im ju berie. Na čo ju potrebuje? Štát nebude predsa sám na pôde hospodáriť. Kedysi to robili štátne majetky, ale tie sa teraz privatizujú. Privatizuje sa živý a mŕtvy inventár, stroje, zariadenia, stavby. Ale pôda sa dá privatizérovi len do nájmu a tak musí platiť za pozemok - nájomné aj pozemkovú daň.

Okráda štát občanov? Štát si prisvojuje ďalšie pozemky a okráda občanov. Pritom veľké pozemky získal do svojho vlastníctva aj pozemkovými reformami a konfiškáciami. Ale už vtedy boli vydané súčasne zákony a povinnosti štátu na základe tzv. prídelového zákona rozdeliť túto pôdu medzi roľníkov. Obdobná situácia bola aj pri konfiškátoch "o urýchlenom rozdelení pôdy". Pravdou je, že rozdeliť prídely zákon ukladal, ale vzhľadom na obdobie združstevňovania nikto už o pôdu nestál. V tomto procese by o ňu opäť prišiel, pretože v družstve už pôdou vlastník nemohol disponovať. Nemal v právomoci ju prenajať, ba spravidla ani predať či darovať.

Aj v súčasnosti je v praxi množstvo prekážok pre usporiadanie si vlastníctva. Napríklad nové úpravy poplatkov určili vysokú sumu za kolky, ktoré treba na listy vlastníctva. Prečo však štát aspoň túto sumu nezníži na pôvodných 20 Sk namiesto terajších 200 korún?

A tak štátu ostáva vyriešiť základný problém osudu pôdy, ktorá je v jeho vlastníctve. Terajšie riešenie spočíva na fakte, že všetku túto poľnohospodársku pôdu má v správe Slovenský pozemkový fond. Berie nájomné, ktoré by malo samozrejme slúžiť poľnohospodárstvu.

Zvýhodňovanie niektorých obcí V tejto situácii prišla Strana maďarskej koalície s požiadavkou, aby sa pozemky nezistených vlastníkov odovzdali do správy obcí. Najmä preto, že Fond je centrálna organizácia, ktorá dobre nepozná miestne pomery, kde sa pôda nachádza. Tieto problémy ale poznajú obce, starostovia a primátori, či obecné zastupiteľstvá. Pri prenajímaní tejto pôdy je totiž veľké nebezpečenstvo, že sa uplatnia nekalé praktiky. Preto došlo súčasne k návrhu, aby sa všetky doterajšie nájomné zmluvy k pôde zrušili, aby si obce uzavreli nové zmluvy s tým, že by získavali nájomné. Treba otvorene povedať, že značná časť takejto pôdy je v obciach s maďarským obyvateľstvom, kde pozemky boli konfiškované a nemajú vlastníka. Pritom sú to práve úrodné polia a takto by sa neprimerane zvýhodnili len niektoré obce, zatiaľ čo iné by takéto príjmy nemali.

Prečo nemožno postúpiť správu týchto pozemkov priamo na obce, udáva niekoľko ďalších stanovísk:
a) Úlohou každej obce je starať sa o svoje obyvateľstvo a pomáhať uspokojovať jeho potreby. Na čele obce je starosta (primátor) a obecné (mestské) zastupiteľstvo. Nie sú vôbec ustanovené na to, aby zabezpečovali v obci poľnohospodársku výrobu alebo prevádzkovali továreň. Starajú sa len o také prevádzky, ktoré slúžia občanom. Preto nemôžu zabezpečovať samotnú výrobu v poľnohospodárstve. Iné pomery sa viažu na pozemky v intraviláne obce a na tie, ktoré by sama obec mohla potrebovať. Tieto pozemky možno už teraz obciam odovzdať do správy a možno zvážiť tiež možnosť, aby obec dostala nielen do správy, ale priamo do vlastníctva tie pozemky, ktoré už štát vlastní.
b) Podľa ústavy i podľa zákona o obecnom zriadení obec hospodári len s vlastným majetkom, pričom ho spravuje. Teda majetok vo vlastníctve štátu spravuje štátna samostatná organizácia, SPF. Treba poznamenať, že pri prerokúvaní týchto otázok sa nadhodil návrh, aby si obce od SPF tieto pozemky nezistených vlastníkov "vypožičali" v zmysle Občianskeho zákonníka. Avšak už desať rokov SPF pozemky dobre spravuje, prečo mu ich odňať? Veď ostávajúce štyri roky na pomeroch obce nemôžu veľa urobiť. To znamená vyriešiť otázku pozemkov až po roku 2005.
c) Pozemky nezistených vlastníkov patria občanom, ktorí si aj v súčasnosti svoje vlastnícke práva vymáhajú. Ak občan predloží list vlastníctva a požiada o pozemok, musí sa mu vydať. SPF má povinnosť vrátiť pôvodný pozemok alebo poskytnúť náhradu. Obec však náhradné pozemky nemusí mať a teda nemohla by splniť zákonnú povinnosť. Vzhľadom na prísnu ústavnú ochranu pozemkového vlastníctva občan ostáva v plnom práve o vydanie pozemku.
d) Už dnes je mnoho pozemkov tohto druhu mimo užívania, ktoré sú opustené, niet záujemcu o ich obrobenie. Občania o tomto stave vedia, a preto možno predpokladať, že SPF ani obce v budúcnosti užívateľov nenájdu. Dobrý je preto návrh zrušiť všetky nájomné zmluvy. Aký osud by mal teda postihnúť poľnohospodársku pôdu v budúcnosti? Je to otázka budúcnosti slovenského poľnohospodárstva.

Poľnohospodárstvo a EÚ Pre podmienky vstúpiť do Európskej únie je v prvom rade potrebné formovanie nášho poľnohospodárstva. Najmä treba dostihnúť takú úroveň poľnohospodárskej výroby, aby sme boli konkurencieschopní a pritom zabezpečili domácu spotrebu obyvateľstva. Z tohto hľadiska sa vyžaduje ochranárska politika. Treba sformovať takú výrobu, aby sme boli na úrovni najmä susedných krajín, Rakúska, Švajčiarska, vzhľadom na ich hornaté podmienky, ktoré máme aj my v severných okresoch Slovenska. Túto otázku nám budú riešiť agropodnikatelia. Nejde totiž o otázku samozásobovania, ale výroby pre trh. Drobní poľnohospodári si budú gazdovať vo forme pomocných hospodárstiev. Tým možno aj naďalej poskytovať príležitostnú pomoc zmluvnými prácami.

Problémy u nás sú vo formovaní poľnohospodárskych veľkopodnikov. Ukázalo sa od samého počiatku, že v poľnohospodárstve gigantománia nemá úspech, preto sa ihneď po novembrovom prevrate delia družstvá aj štátne majetky.

Žiaľ, zle a s ťažkosťami sa formujú väčšie samostatné hospodárstva. Predovšetkým je zlá situácia na trhu s pôdou, a to predovšetkým preto, že obrovské výmery poľa sú bez preukázateľných majiteľov a niet od koho takéto pozemky odkúpiť a aj prípadne prenajať. Preto bude treba nájsť najvhodnejší spôsob, ako poskytnúť takýmto podnikateľom pozemky, ktoré budú od roku 2005 v rukách štátu. Dodnes sa na Slovensku zachováva zásada, že poľnohospodárska a lesná pôda sa nebudú privatizovať. Je otázne, či nebude treba dokončiť procesy podľa prídelových zákonov a odpredať osvedčeným agropodnikateľom tieto pozemky za pomerne nižšiu cenu na splátky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984