Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Amazonky v slovenskej politike?

Jane Matúšovej sa v politickom komentári Nestačí mať iba ambície, uverejnenom v SLOVE č. 4/2000, vydaril pozoruhodný postreh, že "v slovenskej politike ide iba o osobné ambície jednotlivcov". Pobožný František Mikloško, ak by čítal SLOVO, všimol by si slovko "iba" a zaiste by tento fakt nepovažoval za ušľachtilý jav.
Počet zobrazení: 478

Jane Matúšovej sa v politickom komentári Nestačí mať iba ambície, uverejnenom v SLOVE č. 4/2000, vydaril pozoruhodný postreh, že "v slovenskej politike ide iba o osobné ambície jednotlivcov". Pobožný František Mikloško, ak by čítal SLOVO, všimol by si slovko "iba" a zaiste by tento fakt nepovažoval za ušľachtilý jav. Ja nie som až taký pobožný, a preto súhlasím s autorkou na 99 percent, jedno percento si pre istotu (aby sa politici neurazili) ponechávam pre tých, ktorých ambíciou nie je len osobné blaho, ale blaho, povedzme - národa.

A tu sa mi priam núka do pera meno známej dámy na čele až supernárodnej strany, už-už by som ju porovnal so slávnou, cnostnou Pannou Orleánskou, čo do jej bojovnosti. Pravdaže, nebyť toho, že práve toť šťúrajúci novinári objavili ambície tejto panny amazonskej nie v povznesení národa, ale v povznesení stavby vlastnej vily. Jej verný zbrojnoš na to vraví, že na Slovensku je to tak. A pán Robertko by k tomu zrejme dodal, že kanisovčina sa nekalo vzmáha.

Azda by to potvrdil i spisovateľ Štrelinger, ktorý nie tak dávno napísal v Literárnom týždenníku čo-to o tíško sa množiacom záhumienkovom bohatstve istej pani ministerky. Aj ju pomenoval, no ja s jej menom počkám, kým ten spisovateľ splní svoj sľub, že o zveľaďovaní jej majetku uverejní osobitný článok. Takže akosi mi nevychádza namáčať pero len do cností našských politikárok.

Vtipnejšie na to išla redaktorka Matúšová, keď, opíšuc známych preskočníkov zo strany do strany, kde právom vyzdvihla pána Volfa, venovala pozornosť našim dvom dámam v politike: nežnej Diane zo SOP-ky, u ktorej ocenila úprimnosť "vytlčenú", žiaľ, na Dereši humoristov. Ale úprimnosť našla aj u spanilej Moniky zo Smeru, keď tá sa vábnejšie zahľadela na Ivana Mikloša, než, dajme tomu, na starnúceho pána Mečiara. Mladého Mikloša by rada videla ako "slušného koaličného partnera", keby, pravdaže, aj on za takého cnostného považoval jej rozohneného šéfa.

Nechcem, aby sa urazili politické dámy z hnutia-strany Veľkého Starého (tak milo ho nazvali medzi sebou), a tak si všimnime aj ich budoár-klub, v ktorom, ako sa zdá, zasadla na trón uprázdnený po nešťastnej Veľkoradkyni exministerka Hruštička Pekná. Tá sa už stihla mihnúť nielen v diplomatickom šarme-šate, ale aj v literatúre, keď svojou knižkou obohatila imidž istých pánov z koalície. Zlé jazyky klebetia o kŕdľoch mlado-starých ambicióznych adeptiek na vytúžené poslanecké kreslá, hrnú sa vraj do kráľovstva Elektry, kde ich čaká kádrovanie pod prísnym zrakom parlamentnej starousadlíčky Katky. Starý pán sa na to usmieva, nemá na ne čas, píše svoju ďalšiu knihu, tentoraz vraj sám, súc povzbudený množstvom kladných recenzií svojho ostatného diela.

Amazonky nepozorujeme len na politickej scéne, ale aj v kultúre, veď kultúrne časopisy sa nimi len tak hemžia, pravda, pod dozorom starostlivých tamadov. V opozičnom časopise bojovne mudruje korunná princezná Zuzana, a jej útly šéf sa len usmieva. V ľavicovom SLOVE, a to nás obzvlášť teší, odvážne a čítavo publikujú zaujímavé komentáre mladé redaktorky. Neopomenuli uverejniť ani usmievavú tvár pána Weissa ako volavky na voličky, ktoré vraj odradila namosúrená tvár predsedu.

Štefan Jusko, Bratislava

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama