Nevojenské bezpečnostné riziká
Deväťdesiate roky predstavujú vo vývoji bezpečnostného usporiadania sveta medzník. Po zániku bipolárneho systému a s ním spojenej hrozby globálnej vojny sa začali vytvárať dva základné typy bezpečnostných regiónov.
Prvým typom sú bezpečnostne stabilné regióny, v ktorých sa stáva vojna v klasickej podobe nepravdepodobnou. Pri zjednodušenom pohľade ide o časť Zeme označovanú za bohatý Sever, teda predovšetkým o štáty NATO a EÚ, ako aj krajiny, ktoré sú s nimi tesne zviazané. Druhý typ predstavujú regióny, v ktorých je bezpečnostná situácia nestabilná. Prežívajú v nich protirečenia z minulosti a pôsobia i nové politické, sociálno-ekonomické, etnické, konfesionálne a ďalšie rozpory. V spojení s mocenskopolitickými faktormi v nich vytvárajú rôzne prejavy napätia. Spôsob riešenia problémov môže eskalovať do viacerých foriem násilností, vrátane ozbrojených konfliktov. Niektoré krajiny v týchto regiónoch disponujú silným vojenským potenciálom, ktorý aj naďalej inovujú, či už vlastnou výrobou, alebo nákupom zbraní a vojenskej techniky. Vojenské akcie považujú pritom za vhodný a primeraný prostriedok na presadzovanie svojich záujmov. V nestabilných regiónoch je preto nebezpečenstvo vzniku ozbrojených konfliktov väčšie, ako bolo v predchádzajúcom ob-dobí. Niekedy sa hovorí aj o treťom, marginálnom type regiónu, nazývanom spravidla šedou zónou. Ide o bezpečnostne relatívne stabilné regióny, kde existuje veľká pravdepodobnosť, že postupne sa v nich môžu vytvoriť pôsobením rôznych faktorov silné destabilizujúce tendencie.
Bez nasadenia armády Bezpečnostná stabilita regiónov sa viacrozmerne premieta do prosperity spoločnosti. Výraznejšie ako v minulosti podmieňuje ekonomický, sociálny i kultúrny rozvoj štátov a stáva sa dôležitým kritériom aj pri tempe a úrovni ich zapojenia do integračných procesov. Preto utváranie a udržiavanie bezpečnosti nie je len problémom bezpečnostnej politiky štátu, ale aj problémom celospoločenským a z hľadiska medzinárodných vzťahov celosvetovým. K fenoménom ovplyvňujúcim stabilitu bezpečnostnej situácie patrí pôsobenie bezpečnostných rizík a ohrození, ktoré predstavujú najdynamickejšie sa meniaci prvok bezpečnostného prostredia. Podľa názorov expertov sa ich vývoj dá prognózovať len v strednodobom výhľade, na čas maximálne 10 rokov.
Zásadnú zmenu v pohľade na bezpečnostné riziká a ohrozenia vytvorila skutočnosť, že v stabilných regiónoch predstavujú dnes väčšiu hrozbu nevojenské ako vojenské riziká a ohrozenia. Za nevojenské sa považuje tá časť prejavov ozbrojeného násilia, na elimináciu ktorej nie je vhodné a niekedy ani možné používať vojenskú silu. Patria sem i javy, ktoré nemajú bezprostredne charakter ozbrojeného násilia, ale pri masovom rozšírení môžu ohrozovať bezpečnosť jednotlivcov, sociálnych skupín, štátnych orgánov, destabilizovať či dokonca dezintegrovať spoločnosť.
Problém nevojenských bezpečnostných rizík a ohrození nie je možné zužovať len na policajnú, prípadne trestnoprávnu stránku. Ich zmenená rola pri vytváraní a udržiavaní bezpečnostnej stability by sa mala prejaviť v celej šírke nevojenskej stránky bezpečnostnej politiky. Nezastupiteľnú úlohu majú v tejto oblasti aj spravodajské služby. Rast významu nevojenskej stránky mení aj úlohu ozbrojených síl - v porovnaní s minulosťou ju zužuje, čo by sa malo zohľadniť aj v ich výstavbe a reforme.
Hlavné destabilizačné faktory Medzi nevojenské riziká a ohrozenia patrí široká škála rôznych javov. Zaraďujú sa tam aj niektoré stránky kriminality a enviromentálne momenty. Za fenomény, ktoré môžu najviac ohrozovať bezpečnosť, sa považujú predovšetkým:
1. Organizovaná zločinnosť. Prejavuje sa najmä v rozširovaní drog, pašovaní tovarov a ľudí, nezákonnom obchodovaní so zbraňami a materiálom dvojakého použitia, praní špinavých peňazí, finančných a hospodárskych podvodoch. Usiluje sa o preniknutie do hospodárskych, finančných a obchodných kruhov a o vplyv na štátne orgány. Využíva pri tom korupciu a násilie. Organizovaná zločinnosť predstavuje najrozsiahlejšiu a najrozmanitejšiu časť týchto rizík a ohrození a má spravidla medzinárodné prepojenie.
2. Dlhodobá sociálno-ekonomická stagnácia či úpadok. Jej najvýraznejším znakom je veľká nezamestnanosť, ktorá sa premieta najmä do negatívnych javov v sociálnej a demografickej oblasti, ale aj do chaosu, neporiadku a rozvratu v ďalších oblastiach spoločenského života. Bezpečnostnú situáciu destabilizuje iným spôsobom ako organizovaná zločinnosť. Dlhotrvajúca neschopnosť štátu riešiť sociálno-ekonomické problémy širokých vrstiev obyvateľstva vyvoláva v spoločnosti prejavy beznádeje, frustrácie a napätia, ktoré môžu viesť k rozšíreniu násilia a inej kriminality v celej spoločnosti. Stáva sa aj príčinou masovej migrácie.
3. Narúšanie informačných systémov a zneužívanie informácií. Súvisí s neoprávneným prenikaním do informačných systémov štátnych orgánov, bánk a veľkých firiem, únikom utajovaných skutočností a rôznym protiprávnym využívaním takto získaných údajov. Ide o jav, ktorý je historicky najmladší, ale vzhľadom na stupeň informatizácie spoločnosti môže priniesť dosiaľ nepoznané dôsledky pre destabilizáciu bezpečnosti spoločnosti.
4. Terorizmus. Je spojený najmä s konfesionálnym, nacionálnym a politickým extrémizmom. V tejto oblasti sa stále prejavujú prevažne problémy, ktoré v minulosti neboli primerane riešené, ale pôsobia aj nové momenty, súvisiace so súčasnými spoločenskými problémami.
V každej z týchto skupín existujú viaceré druhy rizík a ohrození v závislosti na historickom vývoji a tradíciách, ako i súčasnej politickej a sociálno-ekonomickej situácii, kultúrnej úrovni, demografických procesoch a množstve ďalších činiteľov. Výrazne ich ovplyvňuje aj charakter bezpečnostného prostredia, zameranie a stav bezpečnostnej politiky.
Vzájomné prepojenia Pôsobenie jednotlivých druhov rizík a ohrození môže byť synergické, pretože nepredstavujú izolované fenomény. Väčšinou ide o viacrozmerné záležitosti, ktoré sú navzájom prepojené. Terorizmus profituje aj z organizovaného zločinu, ktorému sa dobre darí v podmienkach sociálno-ekonomického chaosu, neporiadku a rozvratu. Spoločenské anómie vytvárajú priaznivý priestor aj na narúšanie informačných systémov a zneužívanie informácií. Sociálna a kultúrna bieda vytvára podhubie aj na rast organizovanej zločinnosti. Vyvoláva i výraznejšiu intoleranciu voči niektorým sociálnym skupinám a premieta sa do nárastu xenofóbie, rasizmu a extrémneho nacionalizmu, ktoré môžu vyústiť do teroristických aktivít.
Zložitosť a nebezpečenstvo pôsobenia nevojenských rizík a ohrození spočíva i v tom, že nie sú také viditeľné a kvantitatívne popísateľné ako prvky tradičných vojenských hrozieb - stavy osôb, zbraní a vojenskej techniky, ich pripravenosť na vedenie ozbrojeného konfliktu a pod. Aj ich zdroje sú pestrejšie ako zdroje rizík a ohrození, ktoré vznikajú vo vojenskej oblasti. Nositelia týchto rizík a ohrození často nie sú zjavní a niekedy sa snažia aj skrývať pred verejnosťou. Navyše, veľa procesov v tejto oblasti pôsobí latentne.
Ďalší z rozdielov medzi vojenskými a nevojenskými rizikami a ohrozeniami predstavuje to, že nevojenské riziká a ohrozenia výrazne pôsobia vo vnútri štátu a využívajú aj jeho mechanizmy, čo ale nevylučuje spojenie s vonkajškom. Vojenské riziká sú spojené takmer výlučne s vonkajšími vplyvmi. Vhodné podmienky na pôsobenie nevojenských bezpečnostných rizík vytvárajú aj niektoré procesy globalizácie a informatizácie.
Rozdielne a spoločné črty Nevojenské riziká a ohrozenia pôsobia z hľadiska vonkajšej bezpečnosti Slovenska v troch smeroch. Prvý tvorí regionálna bezpečnosť. Druhý, ktorý je určujúci, predstavuje kontinentálna, európska bezpečnosť. Tretím je globálna, svetová bezpečnosť, do ktorej Slovensko vstupuje cez kontinentálnu bezpečnostnú dimenziu. Konkrétna analýza pôsobenia nevojenských rizík a ohrození by mala vychádzať z poznania ich prejavov a nositeľov. Ak má byť toto poznanie východiskom na prípravu krokov a opatrení štátu a jeho orgánov proti pôsobeniu týchto javov, nepostačujú na to policajné prehľady či rozsiahle štatistické údaje. Stanovenie postupu pri znižovaní a eliminácii nebezpečenstva ich pôsobenia vyžaduje v prvom rade odhalenie príčin a trendov vývoja, systematické politické, sociálno-ekonomické a právne hodnotenia a expertízy jednotlivých prejavov i celého fenoménu.
Prejavy nevojenských rizík a ohrození sa v rôznych bezpečnostných prostrediach odlišujú. Inakšiu podobu má narúšanie informačných systémov v USA, v JZR a na Slovensku. Ináč sa prejavuje pôsobenie organizovanej zločinnosti v Rakúsku, na Ukrajine a na Slovensku. Rozdielne sú problémy s nelegálnou migráciou v Rumunsku, v Nemecku a na Slovensku. Iné je nebezpečenstvo terorizmu vo Francúzsku, v Rusku a na Slovensku. Bez ohľadu na rozdiely v regiónoch, štátoch i ich príslušnosť k medzinárodným organizáciám majú tieto negatívne prvky aj spoločné črty. V podmienkach globalizácie sveta sa stáva aj bezpečnosť nedeliteľná. Do novej polohy sa dostáva aj vzťah vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Bez riešenia vnútorných bezpečnostných problémov štátov nie je možné dosiahnuť medzinárodnú bezpečnosť. V rámci medzinárodnej bezpečnosti nie je prípustné prehliadať a podceňovať vnútorné bezpečnostné problémy jednotlivých štátov a regiónov.
Ide o problémy, ktoré sa nedajú riešiť len rozširovaním vojenskopolitických zoskupení. Je preto pochopiteľné, že táto téma v súčasnej diskusii o bezpečnostnej orientácii Slovenska ešte absentuje. Absencia by však nemala trvať pridlho, pretože v najbližšom období nebudú v bezpečnostnom prostredí Slovenskej republiky (ani stredoeurópskeho regiónu) bezprostredne pôsobiť vojenské hrozby, ale destabilizovať ho môžu práve nevojenské riziká a ohrozenia.
