Manipulácia s vedomím
Pred pár dňami som si znova pozrel filmový prepis slávneho Orwellovho románu 1984. Mnohé zo zobrazenia Oceánie je už iba ťažkou spomienkou, či nočnou morou. Jeden kľúčový moment má však tamojšia totalitná spoločnosť totožný s naším svetom, a tým je nadvláda televízie. Na rozdiel od Oceánie máme diaľkové ovládanie televízorov a možnosť voľby medzi desiatkami programov. Mali ste však pocit, ktorý mávam často ja, že hoci prepínam z kanálu na kanál, je tam vlastne to isté? Napríklad na všetkých dostupných staniciach sú tie isté reklamy, ktoré sa líšia iba jazykom, v ktorom sú vysielané. Najdesivejší pocit som mal, keď na slovenskom, českom, rakúskom a nemeckom televíznom kanále bol ten istý kvízový program, s tou istou zvučkou, so skoro rovnakými otázkami, iba moderátor a súťažiaci boli iní, no výhra bola rovnaká - milión. Lenže, uvedomil som si, že rovnako desivý je prenos z parlamentných rokovaní. Tam sa tiež líši iba jazyk a niektoré detaily v rokovacej sále...
Niekto môže namietať, že obyvatelia Oceánie nemali nielen právo voľby medzi televíznymi kanálmi, ale nemohli ani všadeprítomné televízory vypnúť. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že televíziu nepozerajú a niektorí možno nemajú ani len prijímač. Lenže, koľko ich je? Tých, čo každý večer zapínajú televízor a nechávajú sa hypnotizovať blikaním obrazovky, je zdrvujúca väčšina. Tí, čo tvrdia, že televízia ich neovláda, dávajú tak najavo, že patria k excentrickej menšine.
V orwellovskom svete "tí hore", aby udržali svoju moc, predkladali "tým dolu" jedinú ideológiu, o ktorej sa nesmelo pochybovať. Lenže, nenapadlo mu, že môže byť taký svet, kde jednotlivca doslova zaplavia veľkým množstvom protikladných názorov a nenápadne s ním manipulujú, aby si vybral to, čo treba. Tak to napríklad robí reklama. Nepopiera, že sú aj iné výrobky, no ten, ktorý propaguje, je podľa nej najlepší. Povedzme reklama istej firmy bola natoľko úspešná, že americkí vojaci odchádzali do Druhej svetovej vojny v presvedčení, že bojujú za právo piť istý veľmi dobre známy nápoj. Aj jeden neúspešný rakúsky maliar, frajter z Prvej svetovej vojny a neskôr nemecký diktátor pochopil, že metódy reklamy sa dajú používať aj v politike... Dnes žijeme v inom svete. Politické strany najímajú reklamné agentúry, alebo vytvárajú svoje vlastné.
Mocní orwellovského sveta kontrolovali nielen minulosť, ale snažili sa zmeniť aj jazyk tak, aby ľudia nedokázali vysloviť, ba ani vyprodukovať nevhodné myšlienky. Jedna z postáv románu položila otázku, či nepríde raz čas, keď ľudia jednoducho nebudú môcť pochopiť rozhovor o nevhodných témach, pretože nebudú poznať slová, ktoré by o nich vypovedali. Mediálni odborníci zdôrazňujú, že sila televízie je v obraze. Lenže neumožňujú ňou produkované obrazy vytvárať nielen žiaduce predstavy sveta, ale aj pojmový aparát, ktorým o ňom hovoríme?
U našich západných susedov prebiehal dodnes nezavŕšený boj o kontrolu nad verejnoprávnou televíziou. Jeho zmysel stále nie je úplne jasný. Čo ak by sme sa nad ním zamysleli s Orwellovým románom 1984 v ruke? Vari sa to netýka aj nás?
