Papon a ľudské práva

Akoby sa svet vrátil o desať rokov späť: na francúzskej vnútropolitickej scéne sa opäť hovorí o Mauriceovi Paponovi. Hoci v procese proti nemu za porušovanie ľudských práv vyniesli rozsudok o desaťročnom treste odňatia slobody až na jar 1998, a z trestu si odpykal len 13 mesiacov, k prípadu 90-ročného väzňa sa znovu vyslovuje každý, kto vo francúzskom verejnom živote niečo znamená
Počet zobrazení: 1712

Akoby sa svet vrátil o desať rokov späť: na francúzskej vnútropolitickej scéne sa opäť hovorí o Mauriceovi Paponovi. Hoci v procese proti nemu za porušovanie ľudských práv vyniesli rozsudok o desaťročnom treste odňatia slobody až na jar 1998, a z trestu si odpykal len 13 mesiacov, k prípadu 90-ročného väzňa sa znovu vyslovuje každý, kto vo francúzskom verejnom živote niečo znamená.

Paponovým obhajcom sa podarilo vec považovanú za uzavretú opäť oživiť a urobiť ju predmetom verejného záujmu. V prvej polovici januára sa Paponovi právnici na Európsky súd ľudských práv v Štrasburgu obrátili s podaním, v ktorom žiadali štrasburský súd, aby odsúdil Francúzsku republiku, dopúšťajúcu sa - podľa ich sťažnosti - nedôstojnosti tým, že starca, ktorý už dovŕšil 90. rok svojho života, väzní v ponižujúcich podmienkach.

Poslal ľudí na smrť Obnovená diskusia oživuje aj problém, o ktorom sa počas poldruha desaťročia trvajúceho súdneho konania najviac diskutovalo - problém vyrovnania sa s dedičstvom vichystického režimu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Rozhodnutie súdu o odpustení trestu starému väzňovi, alebo o úľavách pri jeho výkone, bude medzi riadkami svedčiť aj o rozsudku francúzskeho súdu. Maurice Papon totiž ako vedúci úradník departementu Gironde v rokoch 1942-44 poslal svojím podpisom do nacistických táborov smrti okolo 1500 svojich židovských spoluobčanov.

Ako prvý sa k zložitej otázke konfliktu medzi úvahami o ľudskosti a zaslúženým trestom pokúsil verejne vysloviť socialistický senátor Robert Badinter. Ten Badinter, ktorý sa v roku 1981 ako minister spravodlivosti vo vláde Francoisa Mitterranda, pričinil napriek protestom verejnosti o zrušenie trestu smrti vo Francúzsku. Práve on sa počas dlhoročných ťahaníc okolo Paponovho odsúdenia neotrasiteľne zasadzoval za to, aby sa tento spoluvinník trestných činov proti ľudskosti zodpovedal pred zákonom. Bývalý minister, ktorého sa táto otázka týka aj v súvislosti s jeho židovským pôvodom, vyhlásil, že Paponovo väznenie už nemá zmysel, podstatným bolo zadosťučinenie spravodlivosti a oboznámenie mladej generácie s tým, čo sa stalo a to, že súd za Paponove činy vymeral aj príslušný trest.

Minister za d´Estainga Badinterov postoj vyvolal vo Francúzsku vlnu živej diskusie, v ktorej účastníci zaujímajú stanoviská pre aj proti. Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard dúEstaing, v ktorého vláde bol Papon ministrom financií, vyslovil názor, že k ľuďom priateľská spoločnosť musí vedieť zaujať aj humánne postoje. Podobne vec vidia aj bývalý minister spravodlivosti Pierre Méhaignerie, režisér otrasného filmu o holokauste "Shoah" Claude Lanzman a parížsky hlavný rabín Gilles Bernheim.

Medzinárodná liga proti rasizmu a antisemitizmu (LICRA) naproti tomu považuje za poburujúce, že Paponova história vzbudzuje "toľko súcitu". Postoj proti Paponovmu prepusteniu zaujal aj vodca francúzskych komunistov Robert Hue a rovnako zmýšľa aj právnik Serge Klarsfeld, vedúci predstaviteľ zväzu potomkov osôb deportovaných z Francúzska a v neposlednom rade aj predseda Národného zhromaždenia Raymond Forni. Súčasná francúzska ministerka spravodlivosti Marylise Lebranchuová poukázala na to, že vo francúzskych väzniciach teraz sedí okolo 30 väzňov, ktorí majú viac ako 80 rokov a varovala pred tým, aby prípad Papona, odsúdeného za zločiny proti ľudskosti, spájali s otázkou väznenia starých ľudí za zločiny inej kategórie.

Chladnokrvný byrokrat Niekedy si diskutujúci musia pripomenúť aj priebeh Paponovho procesu a otrasné svedectvá, ktoré si súd vypočul. Napríklad štátny prokurátor Marc Robert pred súdom v Bordeaux svojho času povedal, že Maurice Papon bol chladnokrvným byrokratom, ktorý dobrovoľne vykonával antisemitskú politiku francúzskeho vichystického režimu v záujme svojho ďalšieho postupu. Prokurátor vo svojej záverečnej reči vykreslil bývalého člena francúzskeho kabinetu ako "brilantného a výkonného úradníka, ktorý nemal pochybnosti" o aplikovaní protižidovských opatrení, vedúcich v konečnom dôsledku k zatýkaniu a deportácii Židov z Bordeaux.

Počas procesu si tribunál vypočul aj desivé svedectvá o oddeľovaní židovských matiek od ich detí pred transportmi do koncentračného tábora v Osvienčime. "Keď prišli do Drancy (zhromažďovací tábor pri Paríži), Nemci oddeľovali matky od ich detí hrotmi bajonetov. Niektoré matky sa z toho zbláznili a asi tucet z nich spáchal samovraždu skokom zo štvrtého poschodia budovy," vypovedal jeden z tých, ktorí deportácie prežili, Yves Jouffa. Keď sa Papona spýtali na podmienky väzňov v Drancy, odpovedal, že podobne ako všetci ostatní vedúci francúzski predstavitelia na rovnakom stupni, ani on nevedel, čo sa tam deje. "Drancy bola posledná zastávka pred smrťou. Bolo tam 20 vodovodných kohútikov pre 5000 ľudí. Spali sme na betónových podlahách... našou dennou dávkou boli dva taniere horúcej vody, dva kusy cukru a dvojlibrový chlieb (libra je 0,454 kilogramu), ktorý sa delil medzi siedmich ľudí," vypovedal Jouffa. Papon počas súdu povedal: "Neverili sme, že Nemci mohli robiť to, čo robili. Môžete ma odsúdiť za neopodstatnený optimizmus."

Urýchlia procedúru Henry Rousso francúzsky historik, zaoberajúci sa vichystickým obdobím, sa podľa vyostrenej debaty o prípade "zločinného úradníka" kolaborantského režimu spolupracujúceho s hitlerovským Nemeckom domnieva, že diskusia o charaktere vichystického Francúzska, ani o vyrovnaní sa s minulosťou nekončí. Rozhodnutie štrasburského súdu sa však tohto problému týkať nebude. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu 23. januára vyjadril súhlas s urýchleným pojednávaním v procese s Paponom. Porota zložená zo siedmich sudcov rozhodla, že využije urýchlenú procedúru v prípade Paponovho odvolania proti rozsudku z roku 1998. Verdikt by mal byť známy v najbližších mesiacoch. ESĽP zvyčajne pre zaneprázdnenosť vynáša rozsudky až po približne troch rokoch. Paponovi právni zástupcovia považujú desaťročný trest odňatia slobody pre svojho mandanta za neprimeraný a tvrdia, že ide o "neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie".

Paponov advokát Francis Vuillemin konštatoval, že 90-ročný Papon je "najstarším väzňom vo Francúzsku". Ako ďalej dodal, francúzske väznice, kritizované za špinu a preplnenosť, nie sú vhodné pre človeka vo veku 90 rokov. M. Papona odsúdil 2. apríla 1998 súd v Bordeaux na desať rokov odňatia slobody za spoluúčasť na zločinoch proti ľudskosti a jeho úlohu pri deportáciách francúzskych Židov počas Druhej svetovej vojny. Rozsudok nadobudol platnosť 21. októbra 1999, pričom francúzsky prezident Jacques Chirac odmietol udeliť Paponovi milosť. Papona uväznili 22. novembra 1999 a v súčasnosti si odpykáva trest v parížskej väznici Santé. Prezident Chirac zamietol aj druhú žiadosť o milosť pre Papona, ktorú podala jeho rodina.

Autor (1948) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984