Bez zákazu odbočiť vľavo
Až na britsko-commonwealthské výnimky sedia vodiči áut na celom svete za volantom vľavo. Má to iste mnoho dôvodov, no ja medzi ne zaraďujem aj tie, ktoré sa spomínať nezvyknú: slušnosť, zodpovednosť, solidarita a empatia. Vodič by totiž mal myslieť i na spolujazdca, respektíve na posádku vozidla, a to znamená umožniť jej nastúpiť a vystúpiť bezpečne, bez obáv, že ich zachytia okoloidúce autá. To isté by malo platiť aj pre politických vodcov v štátoch, ktoré riadia.
Na rozdiel od konzervatívno-liberálnej pravice, ktorá slepo verí vo všemocnú úlohu "neviditeľnej ruky trhu" a na piedestál stavia namiesto človeka peniaze, ľavica sa historicky angažuje za sociálnu spravodlivosť, ľudskú dôstojnosť a právo na prácu, vzdelanie, bývanie_ Vďaka ľavicovým hnutiam musel kapitalizmus na Západe zmeniť pôvodnú primitívnu formu uplatnením sociálnych služieb, úsilím dosiahnuť spravodlivejšie rozdeľovanie príjmov a presadzovaním verejnej kontroly a len vďaka tomu - ako upozorňuje profesor John Galbraith - mohol prežiť.
Po páde tzv. reálneho socializmu pravica veľmi rýchlo zaplnila uvoľnený mocenský priestor a vymývaním mozgov zaviedla (aby sme sa vrátili k motoristickým paralelám) prikázaný smer jazdy s nepísaným zákazom odbočiť vľavo. Paradoxné však je, že táto tendencia sa objavuje aj v deklaratívne ľavicových stranách. Predchádzajúci šéf maďarských socialistov Gyula Horn napríklad pôvodne sľuboval sociálnu trhovú ekonomiku, no v roku 1995 jeho vláda, v obavách pred hospodárskym kolapsom, prijala pod tlakom MMF program, ktorým sa radikálne obmedzili programy sociálnej starostlivosti a štátne výdavky, znížili sa materské prídavky a príspevky na deti, eliminovala sa lekárska starostlivosť a bezplatné univerzitné vzdelávanie. Socialisti splnili čiernu robotu a v ďalších voľbách začala žať ovocie pravica.
Priame uplatňovanie pravicových opatrení ľavicovou stranou, alebo participácia na takejto politike z exponovaných mocenských postov, vytvára nielen zmätok v radoch tradičných voličov, ale čo je horšie, aj posun v ich názoroch. Časť z nich rezignuje a podľahne politickej depresii, no mnohí hľadajú náhradné riešenie a prijímajú sociálnu demagógiu neštandardných politických subjektov. Danajský dar ľavičiarom od pravice, ktorým je účasť vo vláde zavádzajúcej reštrikčné opatrenia, je pozvánkou do pasce. Táto faustiáda sa už prejavuje aj na voličských preferenciách. Pohľad na rebríček pritom hovorí, že pravica týmto výmenným obchodom ani veľmi nestratila.
Pred desiatimi rokmi som sa prikláňal k premenovaniu vtedajšej KSS na Stranu demokratickej ľavice s pocitom, že tento názov umožní sústrediť do nového politického subjektu všetky ľavicové sily, ktoré chcú presadzovať myšlienky sociálnej spravodlivosti a solidarity. Dnes sa obzerám za uplynulým desaťročím a nepociťujem spokojnosť. Verme však, že šanca ľavice nie je zmarená. Nemusíme spolujazdcom ponúkať jazdu v bavoráku či v jaguári. Postačí im obyčajná škodovka so slušným vodičom, ktorý vie pochopiť problémy ľudí a ponúknuť im riešenie.
