Výzvy pre sociálnu demokraciu
Dnes, keď európski sociálni demokrati musia čeliť výzvam novej globálnej éry, robia to z nebývalo silnej pozície. V jedenástich z pätnástich členských štátov únie sú vo vláde socialistické alebo sociálnodemokratické strany. Desať z pätnástich hláv štátov alebo vlád sa zaraďuje k stredo-ľavej časti politického spektra.
Počas 80. a 90. rokov to bola pravica, ktorá hrala v Európe prím. Výzvou pre stredo-ľavé sily je zabezpečiť, aby aj prvé desaťročie nového storočia bolo dekádou, v ktorej bude môcť sociálna demokracia naďalej formovať politickú agendu Európy a stane sa základnou silou európskej vlády.
Pre globalizáciu je charakteristické, že neexistuje žiaden stav pokoja, existuje len trvalá premena. V tomto období musí sociálna demokracia prijať permanentný reformizmus ako podmienku svojho úspechu. Musíme ukázať, že sme schopní tvoriť nové idey a originálne riešenia nevyhnutné v rýchlo sa meniacom svete. Sociálni demokrati majú veľkú možnosť robiť to, lebo náš étos je postavený na určitých základných hodnotách, nie rigidnej doktríne. Naše hodnoty slobody, slušnosti a solidarity ostávajú pre nás pevnou vodiacou líniou, ale politika, prostredníctvom ktorej uskutočníme naše ciele úplnej zamestnanosti, kvalitných verejných služieb a spravodlivej spoločnosti, boli vždy otvorené zmene. Je šesť základných výziev, ktorým sociálna demokracia musí čeliť, ak si chce zachovať vedúcu úlohu v Európe v nasledujúcom desaťročí.
Po prvé - sociálni demokratimusia premietnuť svoje hodnoty internacionalizmu do medzinárodného partnerstva. Žijeme v ére, keď rýchlosť zmien diktujú silné globálne trendy. Ekonomický rast ovplyvňuje medzinárodný obchod, ktorý expanduje trikrát rýchlejšie než výroba. Mimoriadna schopnosť celosvetovo rýchlo a lacno komunikovať pomocou nových technológií spôsobila, že vzdialenosť už viac nie je rozhodujúcou bariérou medzi štátmi či kontinentmi. Žiadna národná ekonomika už nie je ostrovom. V 21. storočí budú na jednej strane politické sily orientované kozmopolitne a hľadiace dopredu, ktoré vítajú medzinárodné kontakty ako niečo obohacujúce a ktoré budujú medzinárodné zväzky. Na strane druhej stoja tí, čo sú zahľadení dovnútra a cítia sa ohrození kontaktom so zahraničím.
No upadnutie do izolácie nezastaví stupňujúci sa tlak globalizácie. Jediné, k čomu povedie, bude záhuba tých, čo prijmú postoj politiky odporu. To je aj dôvod, pre ktorý globálna éra odsunula pravicu v takmer celej Európe do opozície. Pravicové sily majú problém vyrovnať sa s novým svetom, ktorý kladie dôraz na spoločnú prácu a penalizuje úzky nacionalizmus. Naopak, sociálni demokrati so svojou dlhou tradíciou internacionalizmu majú všetky predpoklady odpovedať dôveryhodne a zodpovedne na všetky výzvy globálneho veku.
Druhou výzvou je dokázať, že vieme zapriahnuť potenciál vzdelania, aby poháňal ekonomiku. Naša schopnosť vytvoriť pracovné miesta pre našich občanov a zabezpečiť bezpečnosť ich rodín je centrálnou podmienkou nášho trvalého úspechu. V minulosti sa sociálna demokracia pričasto prezentovala ako sila zaujímajúca sa o redistribúciu príjmov, no nie dostatočne o ich tvorbu. Prospech, ktorý chceme pre našich ľudí, však bude skôr plynúť z dynamickej ekonomiky a zvýšených daňových príjmov vytvorených trvalým rastom. Módnou ekonomickou teóriou pravice pre minulé generácie bol brutálny neoliberalizmus, ktorý vidí len jednu odpoveď na globálnu súťaž - súťažiť medzinárodne a zároveň znižovať úroveň na národnej úrovni. Znamená to politiku postavenú na znížení platov, deštrukcii pracovných práv a redukcii verejných služieb. To nie je len úplne nelákavé, ale i úplne zlé.
Blahobyt národov dnes nezáleží na vlastníctve kapitálovej mašinérie, ale na rozvoji vzdelania, iniciatívy a energie ľudí. To je dôvod, prečo úplný rozvoj ľudského kapitálu robí sociálnych demokratov viac schopných pomôcť dynamike ekonomiky. V súčasnosti sociálnodemokratické vlády dokazujú, že sú schopné vytvoriť prostredie prosperujúcej ekonomiky pomocou kombinácie zdravého hospodárskeho manažmentu, zvýšených investícií do ľudského kapitálu a akcií na zabezpečenie úplnej zamestnanosti. Naproti tomu, keď bola pri moci pravica, neexistoval žiaden európsky záväzok smerom k zamestnanosti. Je to práve dedičstvo po nich, masová nezamestnanosť, s ktorou sa dnes sociálni demokrati v Európe s úspechom vyrovnávajú.
Treťou výzvou je ukázať, že sociálna spravodlivosť je kľúčovou podmienkou ekonomického rozvoja. To, samozrejme, nie je dôvodom, prečo ju sociálni demokrati požadujú. Náš záväzok presadzovať ju vyplýva zo záujmu o tých, čo trpia chudobou. Ale v globálnej ére nemôže žiadna ekonomika ostať konkurencieschopnou, ak odpíše energiu, talent a potenciál značnej časti pracovnej sily. Ak sila ekonomiky spočíva na schopnostiach ľudí, znamená to, že čím viac ich je vylúčených z jej možností, tým slabšou sa stáva. Čím viac bojujeme proti sociálnemu vylúčeniu, tým bude ekonomika obohatená o schopnosti všetkých ľudí silnejšia. To je príležitosťou pre sociálnych demokratov, ktorí sú poverení eliminovať sociálne vylúčenie. Vyžaduje to investície do kvalitného vzdelania ako verejnej služby na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu produkujúcemu nové bariéry a moderný sociálny systém, ktorý smeruje pomoc efektívnejšie.
Štvrtou výzvou je vytvorenie aktívneho štátu, ktorý je v meniacom sa svete nevyhnutný. Rapídna technologická zmena, urýchlená uľahčením celosvetového transportu, má potenciál napomôcť podstatným zmenám v kvalite života. Ale to isté tempo zmeny a globálnej súťaže prináša aj nové problémy osobného bezpečia. Dnes normálny pracovný cyklus v živote zahŕňa pol tucta zmien pracovných miest v súvislosti s meniacou sa technológiou novými schopnosťami a pohybmi trhov. Občan potrebuje stabilitu, ktorú môže zabezpečiť iba aktívny štát. Bolo by zbytočné chcieť zabezpečiť stabilitu reguláciami namierenými na zastavenie zmien. Inteligentnou odpoveďou je vybaviť občana, aby sa vedel adaptovať na nové možnosti a podporiť ich pomocou prispôsobenie sa zmenám.
Sociálni demokrati sú prirodzenými poskytovateľmi balíka politík zahŕňajúcich pracovnú politiku tvoriacu most od starých priemyselných odvetví k novým možnostiam a vzdelanie, ktoré posilní robotníkov, aby mohli ťažiť z nových technológií, a nie byť nimi nahradení. A iba aktívny štát môže zabezpečiť, že zdravotnícka starostlivosť pre chorých, či osobná starostlivosť o starých ľudí sa budú poskytovať ako verejné služby podľa ľudských potrieb, a nie podľa schopnosti platiť. Tak ako Lionel Jospin, musíme povedať: "Áno trhovej ekonomike, nie trhovej spoločnosti."
Piatou výzvou je garantovať otvorenosť spoločnosti, ako to vyžaduje globálna éra. Legitímna imigrácia je nevyhnutným a neodvratným výsledkom ekonomického úspechu, ktorý vytvára dopyt po práci rýchlejšie, než stačí pokryť miera pôrodnosti modernej rozvinutej krajiny. Najúspešnejšími sa stanú tí, čo zabezpečia, aby legálni prisťahovalci mali úplnú možnosť prispieť svojimi schopnosťami a talentom krajinám, ktoré si vybrali za svoj domov. Aj to nás, sociálnych demokratov, robí schopnejšími postaviť sa k tejto modernej výzve vďaka našim hodnotám a étosu.
Univerzálnosť práva, v ktoré veríme, nelimituje farba či vyznanie. To je dôvod, prečo sociálni demokrati legislatívou razili v Európe cestu proti diskriminácii a za zákaz prejavov rasovej neznášanlivosti. Existuje, samozrejme, aj protiklad k spôsobu, ako sa správame k imigrantom. Bigotnosť a rasizmus voči prisťahovalcom sú príčinou xenofóbie k cudzincom. Tí, ktorí sa nemôžu vyrovnať s etnickou diverzitou doma, budú mať o to väčší problém stavať úspešne medzinárodné spoločenstvá. V protiklade k tým z nás, čo podporujú pluralitu doma a sú skôr schopní budovať partnerstvá aj navonok. Multietnická spoločnosť má väčšiu schopnosť adaptovať sa na multipolárny svet.
Poslednou výzvou je viesť debatu o tom, ako posilniť a reformovať EÚ. Historicky pravica výrazne prispela k výstavbe Európy. Dnes je však v mnohých členských štátoch silou, ktorá je v opozícii voči Európe. V najextrémnejšej forme to možno vidieť v útočnom nepriateľstve voči cudzincom u Jörga Haidera, ktorého xenofóbia je v priamej opozícii k tolerancii, na ktorej je Európa postavená. Možno to vidieť ako maximálne nereálne v britskej Konzervatívnej strane, kde hovoria otvorene o selekcii, ktoré európske práva budú preberať, bez toho, aby rozpoznali, že bez spoločných práv nemôže existovať spoločný trh. Problém pravice je evidentný. Jej inštinktívny nacionalizmus jej sťažuje zmieriť sa s epochou vzájomnej závislosti, v ktorej rozhodovanie je medzinárodné a zabraňuje jej poskytnúť koherentný príspevok k budúcej Európe.
Naopak, sociálna demokracia je ideológiou postavenou na princípe, že sme silnejší spolu, ako individuálni občania či individuálne štáty. Naša podpora sociálnej solidarity doma je zodpovedajúca našej podpore politickému partnerstvu v zahraničí. Naša podpora Európskej únii nás však nesmie urobiť v tejto veci samoľúbymi. Je to preto, že vieme, ako veľmi potrebujeme úspešnú Európu, keď žiadame reformy, ktoré by ju urobili efektívnejšou, transparentnejšou a viac v kontakte s ľuďmi. Toto sú výzvy globálnej éry. Sociálni demokrati im môžu čeliť s dôverou, pretože náš duch internacionalizmu a náš stály záväzok k reformám ešte nikdy neboli dôležitejšie.
Autor (1946) je minister zahraničných vecí Veľkej Británie
Z angličtiny preložil Radovan Geist
