Nová tvár Moskvy v roku 2001

Cudzinec, zanechaj láskavo svoje predstavy o niekdajšej Moskve. Nebyť jej stredovekých architektonických skvostov poväčšine v byzantskom štýle, tak centrum tohto desaťmiliónového veľkomesta má čoraz menej ruský a čoraz viac európsky vzhľad. Takto si aj žije so všetkými atribútmi jedného z najdrahších miest Európy a údajne aj sveta
Počet zobrazení: 1378

Cudzinec, zanechaj láskavo svoje predstavy o niekdajšej Moskve. Nebyť jej stredovekých architektonických skvostov poväčšine v byzantskom štýle, tak centrum tohto desaťmiliónového veľkomesta má čoraz menej ruský a čoraz viac európsky vzhľad. Takto si aj žije so všetkými atribútmi jedného z najdrahších miest Európy a údajne aj sveta.

Barnumská reklamná mánia na uliciach volajúca po návšteve mnohých klubov, barov, striptízu, kasín a iných zábavných podnikov svedčí o nových reáliách novoruského podnikania. K tomu si ešte primyslite februárové sneženie, silný mráz, slimačiu jazdu v niekoľkých jazdných pruhoch po hlavných triedach, ktoré sťažujú rytmus mesta. Vonkajšie prejavy závratne vysokej životnej úrovne novej sociálnej vrstvy nazývanej noví Rusi doslova provokujú: nájdete ich v exkluzívnych obchodoch tvorcov svetovej módy, ako aj v rôznych luxusných reštauráciách.

Osamote ani na krok! Morálka a správanie týchto nových Rusov, ktorí svojou chamtivosťou a neobyčajnou požívačnosťou ďaleko predčia západné konzumné ponímanie života, ohromilo svojou bezzásadovosťou a cynizmom aj necitlivý a krutý ruský zločinecký svet. Nebezpečenstvo možných teroristických výbuchov a gangsterských guliek zneisťuje návštevníka najmä v podchodoch a v metre. Moskva má v celoruských štatistikách hrozivo vysoké čísla zločinnosti. Stretnutie so žobrákmi, z ktorých mnohí z nich sú vojnoví veteráni, vyvolávajú rozpaky, pocit hanby, poníženia a nespravodlivosti. Za posledných desať rokov som ako novinár štyrikrát navštívil toto mesto a ocitol som sa v hraničných situáciách ľudskej bezradnosti a strachu.

Na Puškinovom námestí, neďaleko reštaurácie Mc Donalds, kde stoja hamburgery 4 až 8 $, ma zastavila slušne oblečená žena v strednom veku. Predstavila sa ako učiteľka na dôchodku a obrátila sa na mňa s prosbou: "Nemohli by ste mi pomôcť na živobytie? Štyristo rubľov (asi 800 Sk - pozn. autora) na mesiac je strašne málo... Na chvíľu sa odmlčala a potichu, tak trochu ospravedlňujúc sama seba dodala: Čo mám robiť. Predtým by mi ani vo sne nenapadlo, že takto skončím." Keď zistila, že som cudzinec a keď som z peňaženky vytiahol dolárové bankovky, zalial nás obidvoch pocit hanby.

Môj anjel strážny stál niekde nablízku, keď som si pri akomsi stánku na Tverskej ulici obzeral kolekciu brakových hodiniek. Obstúpili ma traja drsní mladíci s pohľadmi bitkárov a už som si myslel, že bude so mnou zle-nedobre. Našťastie, zachránil ma štvrtý z nich, ktorý len tak cez zuby precedil: "Chlapci, nechajte ho tak!" Až o niekoľko sekúnd mi svitlo, čo sa mohlo stať. A vtedy som si povedal: "Odteraz v Moskve, jedno, či na ulici, v taxíku, alebo v metre, osamotene neurobím ani krok!"

Stavebný boom pretrváva Nepatrím k tým, čo optiku niekdajšieho antisovietizmu nahradili antirusizmom, akýmsi paušálnym znevažovaním všetkého, čo je ruské. Moskva sa aj napriek kríze ruskej ekonomiky, pomaly dvíha hore a žije si dôstojne a hrdo. Prvým vonkajším znakom rozrastajúceho sa veľkomesta sú viaceré nové štvrte a zväčšujúca sa bytová výstavba.

Prekvapujúce je nielen množstvo nových ulíc, ale aj pozoruhodných stavieb, ktoré tu za posledné roky vyrástli. Sú to zreteľné znaky stavebného rozmachu, ktorý sa začal okolo roku 1995, keď sa Moskva chystala osláviť okrúhle 850. výročie svojho založenia. Aktivity spojené s oslavami boli obrovským impulzom pre nebývalý stavebný boom na prelome druhého a tretieho tisícročia. Do výstavby v centre Moskvy sú ochotní investovať mnohí zahraniční investori. Solídne viacizbové byty zo štyridsiatych rokov už rozchytali rôzne zahraničné firmy a banky. Cena takéhoto bytu sa vyšplhala do závratných výšok, nezriedka až na 80 až 100 tisíc USD.

Podobný osud postihol aj staré kupecké domy palácového typu - stali sa sídlami obchodných spoločností. Povolanie murára alebo stavebného zámočníka sa stalo veľmi vyhľadávané. Mesačná mzda až 500 USD začala konkurovať zamestnancom nespočetných bezpečnostných služieb, ktoré to dotiahli až na 1000 dolárov mesačne.

Prvým symbolom tejto etapy bola výstavba monumentálneho Chrámu Krista Spasiteľa zapísaného aj do zoznamu stavebných pamiatok UNESCO. Nasledovala až prehnane veľkorysá rekonštrukcia Kremľa, ktorá si vyžiadala rádovo stomiliónové dolárové investície. Paralelne s Kremľom sa rekonštruoval aj moskovský Biely dom. Isto si pamätáte na zábery, keď streľbou z tankov zaútočili proti rebelom v parlamente. Vzburu potlačili, ale za cenu značných obetí - zabili údajne až 1200 ľudí. Rozstrieľanú budovu potom opravovalo vyše štyritisíc tureckých robotníkov a zo štátnej pokladnice zhltla ďalších 85 miliónov dolárov.

Nový imidž Moskvy Čo však zanechajú architekti a stavbári Moskovčanom v tomto desaťročí? Spory o niektorých projektoch umĺkli, iné sa už realizovali. Stavebný boom sa stal motorom, ktorý pomáha ruskej ekonomike spamätať sa a rozbehnúť sa na plné obrátky. Z hľadiska životnej úrovne obyvateľov mesta sa realizovalo niekoľko zámerov bytovej výstavby. Iné veľké projekty zmenili tvár Moskvy a sú porovnateľné s výstavbou "stalinských" vežiakov, ktoré sa budovali tesne po Druhej svetovej vojne, aj prostredníctvom nemeckých vojnových zajatcov. V šesťdesiatych rokoch k nim pribudli "chruščovovské" Čerjomušky, neskôr "brežnevovské" úspornejšie byty.

Už v roku 1994 sa zrodil nápad zlikvidovať staré, schátralé štvorposchodové činžiaky a na ich mieste začať s výstavbou nových výškových domov. Tieto staré domy predstavovali približne 36 miliónov štvorcových metrov obytnej plochy. Na základe prieskumov sa zistilo, že v nich bývala približne štvrtina Moskovčanov. Prvé sídlisko Čerjomušky sa stavalo napochytro a v súčasnosti sú domy v zlom technickom stave, niektoré z nich dokonca životu nebezpečné.

Schátralé štvorposchodovky sa teda začali búrať a už v roku 1996 sa postavilo vyše sto výškových budov. Každá z nich má vyše 10 tisíc štvorcových metrov obytnej plochy a zmestia sa do nej obyvatelia dvoch štvorposchodoviek. Sťahovanie do nových bytov bolo bezplatné, mesto zabezpečilo zavedenie telefónu a privatizáciu bytov. V ďalších rokoch postupne pribudlo 3,1 milióna a 4 milióny štvorcových metrov. Nové byty sa ponúkali na voľný predaj a stavia sa ďalej. Nechcem však nudiť len suchými štatistickými údajmi. Oveľa zaujímavejšie bude pozvať vás na krátke zastavenie sa pri niektorých unikátnych stavbách, ktoré sú prejavom a výsledkom kvalitnej architektúry.

Pri príležitosti založenia Moskvy sa uskutočnila výstavba štyridsiatich superprojektov a pribúdajú ďalšie. Za prvý veľký projekt možno označiť hustý drevený plot, ktorý v marci 1156 nariadil postaviť prvý moskovský "starosta" - zakladateľ Moskvy Jurij Dolgorukij okolo celého mesta. Novodobý porovnateľný môže byť už štvrtý Sadový okruh, nová dopravná tepna.

Podzemný obchodný komplex Zámer využiť obrovskú plochu v strede Moskvy je už staršieho dáta. Myšlienka postaviť podzemný obchodný komplex vyústila v roku 1992 do verejnej súťaže, v ktorej zvíťazili projekt V. Ulkina. V dávnej minulosti sa na tomto mieste nachádzala remeselnícka a obchodná štvrť, počas vlády Ivana Hrozného osada streleckého pluku a pri nej predajné stánky. Do tridsiatych rokov minulého storočia sa zachovali názvy ulíc pripomínajúce stredovekú minulosť tejto lokality: Starinárska, Nenásytná a bol tu aj trh s ulovenou zverinou - Ochotnyj rjad.

Podľa autorského zámeru je každé z troch obchodných poschodí postavené v inom historickom štýle. Úprava najnižšieho poschodia obsahuje prvky z 18. storočia, kým druhé je v štýle 19. storočia. Keď akoby z hlbín vekov vyjdeme na prízemie, dostaneme sa do storočia dvadsiateho. Ústredným motívom architektonického súboru je kupola podobná glóbusu. Ustavične sa pohybuje a pôsobí ako hodiny ukazujúce čas v rôznych časových pásmach. V tomto supermarkete, kde došlo pred poldruha rokom k teroristickému výbuchu nálože, je 90 predajní, 26 reštaurácií a 10 podnikov rôznych firiem. Kúpiť tu dostanete značkový tovar od najznámejších svetových výrobcov. A keď je reč o obchode - vlani aj predvlani postavila jedna turecká spoločnosť desať veľkých supermarketov podobných tým, ktoré ako huby po daždi v poslednom čase vyrástli v Bratislave.

Všetky svetové metropoly majú svoje centrá, či už obchodné - ako je Canary Wharf v Londýne, alebo finančné - World Financial Center v New Yorku. Inšpirujúc sa zrejme týmito príkladmi vybudovali v Moskve medzinárodné obchodné stredisko Moskva-City. Sklenená chodba spájajúca City s Kutuzovským prospektom dostala meno Akvárium a už sa stala miestom, ktoré radi navštevujú Moskovčania, obdivujúc nielen architektonické riešenie, ale aj dokonalú prácu talianskych stavbárov. Most v City, budova novej opery, Dom Gazpromu v Nových Čerjomuškách, hotel Prezident, ale aj niektoré ďalšie stavby sú súčasťou nového imidžu Moskvy.

Rozporuplné polemiky neutíchajú Medzi architektmi sa už niekoľko rokov diskutuje o tom, či zbúrať alebo nezbúrať najväčší európsky hotel Rossija, ďalej hotel Inturist na Tverskom bulvári, ako aj Štátny kremeľský palác zjazdov. Všetky tieto stavby pôsobia ako päsť na oko. Hlavný architekt Moskvy Alexander Kuzmin tvrdí, že "mesto, bohužiaľ, nemá prostriedky na ich zbúranie". Posochin junior, syn slávneho Michaila Posochina, ktorý projektoval Kalininov prospekt - dnešný Nový Arbat, navrhol nasmerovať všetku dopravu pod jeho povrch a hore obnoviť aspoň čiastočne historickú zástavbu.

Najviac polemík sa vedie okolo diela svetoznámeho architekta Zurama Cereteliho - pomníka Petra I., ktorý stojí na cípe rieky Moskvy, uprostred metropoly a o Mauzóleu Vladimira Iljiča Lenina. Zatiaľ mu dávajú pokoj, no ktovie dokedy... Či si to Rusi uvedomujú alebo nie, každý z nich si v sebe, aj v tejto novej epoche, nosí kúsok Lenina. Napriek tomu, že podľa sociologických prieskumov ho Rusi vnímajú ako veľmi rozporuplnú osobnosť. Pečať, ktorú vtlačil tvári Ruska na dlhých sedemdesiat rokov, je hlboko prítomná aj v súčasnosti. A tak sa mi vidí, že pod dvojhlavým cárskym orlom - symbolom Ruska - sa revolucionár Uľjanov cíti celkom dobre.

Autor (1933) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984