Musíme sa dostať do povedomia
J. E. František Dlhopolček
Na konferenciu Labour Party v Glasgowe boli pozvaní aj zahraniční diplomati, medzi ktorými nechýbal veľvyslanec SR vo Veľkej Británii, J. E. František Dlhopolček. Položili sme mu niekoľko otázok súvisiacich s našou snahou o členstvo v Európskej únii.
Vaša excelencia, na konferencii sa veľa hovorilo o tom, že Veľká Británia zohráva aktívnu úlohu v procese rozširovania EÚ. Mohli by ste špecifikovať, ako sa tento postoj Británie prejavil v jej konkrétnych krokoch týkajúcich sa aj Slovenska?
- Predovšetkým treba spomenúť návštevy a konzultácie, ktoré sa konajú priebežne. Napríklad britský minister pre Európu spomenul, že navštívil Slovensko. Tieto akcie samozrejme nie sú samoúčelné. Počas poslednej návštevy podpísal Akčný plán, ktorý by mal zdynamizovať postup Slovenska pri negociácii o vstupe do EÚ. Veľmi pozitívnym gestom bolo, keď sa britský premiér Tony Blair počas návštevy vo Varšave stretol s premiérmi Višegrádskej štvorky. Ďalšie nóvum, pokiaľ ide o predvstupové negociácie, bolo, keď Keith Vaz pozval hlavných negociátorov z krajín Višegrádskej štvorky do Londýna. Takýchto stretnutí bolo viac a sú veľmi osožné. Osobne si myslím, že Slovensko by sa skutočne malo viac koncentrovať na spoluprácu v rámci Višegrádskej štvorky. Postavenie V4 sa posilňuje a začína sa s ňou vážne rátať.
Hoci ste vo funkcii len krátko, mohli by ste sa pokúsiť opísať, v čom je vaša práca vo Veľkej Británii odlišná od vášho predchádzajúceho pôsobenia v Izraeli?
- Predovšetkým v tom, že Británia je na rozdiel od Izraela členskou krajinou NATO a EÚ, a ak zoberieme do úvahy, že dnes je prioritou Slovenska členstvo v Európskej únii a v NATO, už to indikuje odlišnosť mojej práce. Pôsobenie v tejto oblasti sa stáva súčasťou každodenného života nielen mňa, ale celého zastupiteľského úradu. Chcel by som zdôrazniť, že zastupiteľské úrady môžu síce urobiť veľa pre členstvo v týchto dvoch organizáciách, no, ako nás neustále upozorňujú naši britskí partneri, musíme si urobiť predovšetkým prácu doma. Bez toho to jednoducho nejde. Nemôžeme lobovať, pokiaľ neprijmeme legislatívu, pokiaľ neskončíme negociácie vo všetkých kapitolách. Inak sa minieme účinkom. Je potrebná väzba medzi prácou zastupiteľských úradov a domácou politikou.
Dosiahli sa v poslednom čase nejaké konkrétne výsledky, napr. čo sa týka hospodárskej spolupráce Veľkej Británie a Slovenska?
- Ťažko hovoriť o konkrétnych výsledkoch. Samozrejme, hospodárska spolupráca sa rozvíja. Británia je z hľadiska Slovenska vďaka tamojšiemu sídlu Londýnskeho klubu zaujímavá predovšetkým ako potenciálny zdroj finančných investícií. Rád by som spomenul minuloročnú návštevu štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva v Londýne - viedol tu seminár, na ktorom sa zúčastnili viacerí podnikatelia. Plánujeme podobný seminár na marec, na ktorom by sa mal zúčastniť podpredseda vlády Ivan Mikloš. Myslím si teda, že po ekonomickej stránke sa už niečo pohlo. Mám informácie, že dve britské firmy stoja pred podpisom dohôd a každá z nich plánuje investovať na Slovensku viac ako päťdesiat miliónov. To sú také prvé lastovičky. Na Slovensku už samozrejme viaceré britské firmy investovali, ale je potrebné tento okruh stále rozširovať. Čo sa týka iných aktivít, myslím si, že na rozdelenie ČSFR doplatila jedna aj druhá strana tak, že sme vymizli z povedomia. Musíme teda dostať Slovensko do povedomia britského občana, musíme organizovať rôzne kultúrne aktivity, stýkať sa s ľuďmi, aby o nás vedeli. To je mravčia práca, ktorej výsledky sa nedajú merať. Vyžaduje to množstvo kontaktov, a pritom možno až o tri, štyri, či päť rokov budeme mať také postavenie, aké by sme si želali.
