Ďalšie kroky pre Britániu
Jarná konferencia Labour Party (LP) s názvom Ďalšie kroky pre Britániu, ktorá sa konala v polovici februára v Glasgowe, bola stretnutím najvyšších predstaviteľov strany s členskou základňou, prezentáciou dosiahnutých výsledkov a diskusiou o dopadoch politických rozhodnutí na odbory a miestnu samosprávu. Šlo aj o prípravu členov na praktickú agitačnú činnosť v kampani pred parlamentnými voľbami.
Podľa britského zákonodarstva musia byť všeobecné voľby zvolané v priebehu piatich rokov od posledných volieb, pričom o ich vypísaní rozhoduje premiér. Môže ich v podstate zvolať kedykoľvek, no pre LP by bolo výhodné, ak by sa konali paralelne s voľbami do miestnych samospráv, ktoré budú 5. mája. Môže to však byť aj o dva týždne skôr, či o mesiac neskôr. Ďalšou alternatívou je október, keďže toto obdobie je tradičným volebným mesiacom.
Nepriateľom je apatia Predstavitelia Labour Party v Glasgowe hrdo prezentovali dosiahnutie najnižšej úrovne inflácie v Európe, zníženie úrovne nezamestnanosti o 75 percent na pol milióna a tiež stabilizáciu úrokovej miery a hypotekárnych úverov. Teraz začína tzv. build up campaign (zintenzívnenie prípravy na predvolebnú kampaň) pod názvom Ďalšie kroky pre Britániu čo sú vlastne nové programové tézy LP. Problém nepredstavuje konštruktívna opozícia toryovcov (tá totiž v podstate nejestvuje), ale skôr apatia labouristických voličov. Najdôležitejšie je donútiť voličov zúčastniť sa na voľbách. Tony Blair vo svojom prejave zažartoval: "Hague, Portillo a slečna Widdecombeová vo vláde. Ak vás táto predstava nedonúti obliecť si kabát a vykročiť do volebnej miestnosti, tak vás k tomu neprinúti už vôbec nič." A ďalej: "Nikdy som nevidel toryovcov s takým intelektuálne plytkým vedením... Nedávno došlo k obrovskému prelomu vo vedeckom výskume. Poznáme presné genetické zloženie každého človeka. Počul som, že ten istý veľký tím odborníkov sa teraz zaoberá ešte väčším projektom - pokúšajú sa vypracovať daňovú a výdavkovú politiku toryovcov."
Holandský minister zahraničných vecí Dick Benschop na konferencii ako hosť hovoril o mieste sociálnej demokracie v súčasnej Európe. Silný sociálny štát v EÚ podľa neho už po dvoch dekádach deficitnej politiky prichádza do novej fázy. Bolestné reštrikčné a reštrukturalizačné opatrenia vystriedala politika, ktorá narába s prebytkovým rozpočtom. "Štátne investície však nie sú o nič jednoduchšou záležitosťou ako reštrikcie. Stojíme pred obrovskou výzvou voči k verejnému sektoru. Zdravotníctvo, vzdelávanie, boj proti zločinu. Len míňanie peňazí v týchto oblastiach nie je riešením. Kvalita je rovnako dôležitá ako kvantita. Úroveň je rovnako dôležitá ako objem. Verejný sektor musí reagovať na podnety zvonku. Zo strany vlády a rozpočtu, ale aj občanov a klientov. Nová ľavica musí stáť na čele tejto politickej stratégie a viac priblížiť sektor verejných služieb k ľuďom."
Novými heslami sú podľa Benschopa "informácia a konzultácia", ktoré by mali umožniť lepšiu spätnú väzbu medzi občanom a rozhodovacou sférou. Nie všetci súhlasia s novým politickým slovníkom, ktorý k občanom pristupuje ako ku klientom verejných služieb. Niektorí radoví členovia strany a odborári v tom vidia negatívny prejav globalizačných trendov, vo svetle ktorých sa aj občianske práva stávajú tovarom. Pripravovaná reforma verejnej správy má svojich prívržencov i oponentov. Na jednej strane vytvorenie väčších regionálnych celkov ako nadstavba nad doterajšími okresmi umožní prenos širších kompetencií na samosprávu. Na strane druhej zmena doterajšej štruktúry samosprávnych orgánov a zrušenie výborov, ktoré sa zaoberali problematikou špecifických sektorov môže naopak skomplikovať spoluprácu s občanmi.
Vízie silnej Európy Dick Benschop vo svojom prejave prezentoval tiež víziu silnej Európy. Väčšinové rozhodovanie v EÚ je podľa neho nevyhnutnosťou pre zabezpečenie väčšej efektivity. "...dnešná Európa stále nástojčivo potrebuje reformu. Potrebujeme, aby sa EÚ stala efektívnejšou, výkonnejšou a súčasne legitímnejšou. To nebude možné bez panstva práva. Potrebujeme silné inštitúcie: silnú Európsku komisiu, silný Európsky parlament a angažovanosť národných parlamentov. Efektívna Európa potrebuje väčšinové rozhodovanie vo viacerých oblastiach. Ľutujem, že sme v Nice neposilnili Európu v oblastiach, ako je životné prostredie, azylová a imigračná politika."
Aj Neil Kinnock, podpredseda Európskej komisie, mimochodom skvelý rečník, sa zameral na nevyhnutnosť propagácie myšlienky hlbšej európskej integrácie medzi domácim obyvateľstvom. Vláda musí bojovať proti mýtom a politickým klamstvám o Bruseli, lebo postoj britských občanov nesmie byť založený na skreslených informáciách. Čoraz väčšia vzájomná závislosť národných ekonomík spôsobuje, že výzvy súčasného sveta možno efektívne riešiť len medzinárodnou kooperáciou na báze demokratických inštitúcií. Briti sa nemusia obávať straty suverenity. Suverenita sa v EÚ nestráca, ale zdieľa. Demokratické vlády vykonávajú svoju spoločnú vôľu v podmienkach supranacionality, podpísanie dohody na európskej úrovni neznamená ústupok voči nejakej abstraktnej moci, ale podiel na rozhodovaní, povedal Neil Kinnock. V oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky Británia napríklad nikdy netvorila agendu, no vždy pocítila všetky jej dôsledky. Preto je oveľa výhodnejšie participovať na rozhodnutiach a navrhovať alternatívy prijateľné pre domáce obyvateľstvo.
Robin Cook, britský minister zahraničných vecí, zdôraznil, že Británia pod vedením LP je naklonená rozširovaniu EÚ. "Našou prioritou je širšia Európa... Labour Party chce, aby noví členovia vstúpili v najbližšej vlne rozširovania ešte počas nášho druhého vládneho obdobia a zúčastnili sa na voľbách do Európskeho parlamentu. Bude to znovuzjednotenie Európy, koniec rozdelenia, ktoré zjazvilo náš kontinent na pol storočia." Robin Cook ďalej pripomenul historickú voľbu, pred ktorou teraz krajina stojí - pripojenie sa k Európskej menovej únii. V tejto súvislosti kritizoval konzervatívcov pre ich militantný euroskepticizmus, ktorý ohrozuje britské národné záujmy. Británia potrebuje európsky trh. Upozornil na skutočnosť, že LP nechá o tejto otázke rozhodnúť občanov, zatiaľ čo toryovci a priori vylučujú referendum o vstupe do eurozóny. Konzervatívci by podľa jeho slov najradšej vystúpili z "európskeho autobusu", hoci zvyšok Európy čaká v rade, aby mohol nastúpiť. Hlavným rozdielom medzi LP a toryovcami je podľa Cooka skutočnosť, že Labour Party má partnerské strany v zahraničí, no pre konzervatívcov je v nich "priveľa cudzincov."
Pocit zodpovednosti Na konferencii v Glasgowe boli v rámci vzdelávacieho programu pripraveného v spolupráci s Westminster Foundation for Democracy prítomní aj zástupcovia ľavicových strán z kandidátskych krajín. Zastúpenie tu malo Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko (SDĽ aj SDSS). Britský minister pre Európu Keith Vaz vyzval ich zástupcov, aby sa nesnažili stať členmi EÚ za každú cenu, lebo ak vstúpia príliš skoro, môže to mať na ich hospodárstvo negatívny dopad a "...vaši ľudia sa obrátia proti vám." Poslanec Európskeho parlamentu Gary Titley zas ohľadom vstupu nových kandidátov pripomenul, že avizovaný rok 2004 nepredstavuje zo strany EÚ žiadny záväzok. Môže k nemu dôjsť aj o dvanásť mesiacov neskôr. Treba si uvedomiť, že "...rozširovanie je bezpečnostnou otázkou a je nevyhnutné na zabezpečenie stability v celej Európe.
Premiér Blair vo svojom záverečnom prejave vyzval k angažovanosti v krajinách tretieho sveta. "Hovorím vám: nemáme právo nazývať náš svet civilizovaným, pokým neukončíme utrpenie, chudobu a úpadok ľudí v Afrike." Iniciatíva LP, Partnerstvo pre Afriku stojí len na svojom počiatku, ale je vyjadrením pocitu zodpovednosti rozvinutých krajín za odstraňovanie zadlženosti, riešenie konfliktov a smrteľných chorôb, ako sú AIDS, či malária na africkom kontinente. LP sa v tejto súvislosti zaviazala vyvíjať tlak na nadnárodné farmaceutické koncerny, ktoré majú v Afrike monopol v oblasti predaja liečiv používaných na liečbu AIDS. Chudobné africké obyvateľstvo si nákladnú liečbu americkými a britskými liečivami nemôže dovoliť, keďže jedna dávka stojí rodinu jej celomesačný príjem.
Blair sa však vo svojom prejave vášnivo zasadzoval aj za reformu britského vzdelávania. Skonštatoval, že dnes žije v Británii sedem miliónov dospelých analfabetov. Hovoril tiež o odstraňovaní detskej chudoby, informatizácii spoločnosti, o vytvorení podmienok, ktoré by umožňovali prístup k univerzitnému vzdelaniu čo najširšej verejnosti, všetkým spoločenským vrstvám: "Ak existuje poslanie, ktoré by nás malo viesť, je to úloha prelomiť bariéry, ktoré zadržiavajú ľudí, oslobodiť ten obrovský potenciál, lebo to je jediný spôsob ako dosiahnuť náš cieľ: ekonomickú prosperitu a sociálnu spravodlivosť pre všetkých.
* * *
Britský minister zdravotníctva Alan Milburn exkluzívne pre SLOVO:
"Potrebovali nemocnice a majú ich!"
Spolupracovníčka týždenníka SLOVO na konferencii Labour Party v Glasgowe požiadala britského ministra zdravotníctva Alana Milburna o krátke interview pre náš časopis.
Pán Milburn, na konferencii sa hovorilo o investíciách do zdravotníctva. Mohli by ste uviesť, aké konkrétne opatrenia plánuje v tejto oblasti uskutočniť Labour Party?
- Zdravotníctvo v Anglicku trpelo veľmi dlho reštrikciou investícií, a to sa, samozrejme, prejavilo zhoršením zdravotníckych služieb. Máme príliš málo lekárov, príliš málo zdravotných sestier a príliš málo nemocničných lôžok. Ak sa neinvestuje, dôjde ku katastrofálnej situácii. Po našich zásahoch sa už NHS (národný systém zdravotníckej starostlivosti) zlepšuje a v priebehu najbližších piatich rokov produktivita NHS vzrastie o ďalších 50 percent, čo je, myslím najrýchlejšie rastúci sektor zdravotníctva v Európe. Naša krajina však musí dostať do zdravotníctva peniaze a vzdelať ďalších lekárov, ďalšie zdravotné sestry, no treba ho tiež reformovať tak, aby pracovalo rýchlejšie a efektívnejšie.
A aká je situácia v privatizácii nemocníc? Veľa sa o nej hovorilo, a to nielen v Británii. Mnoho ľudí má pocit, že vaša politika nie je veľmi ľavicová... -
V tomto prípade nehľadím na politiku a otázku ľavicovosti, čo však viem, je to, že v mnohých mestách a komunitách po celej krajine potrebovali už niekoľko rokov nové nemocnice, a my tieto nemocnice budujeme. Len tento týždeň bolo dokončených ďalších dvadsaťdeväť nemocníc, pričom náklady na ich výstavbu predstavujú tri miliardy libier a veľa peňazí pochádza zo súkromného sektoru. Skrátka, ľudia si požičiavajú peniaze, aby si postavili dom, a napokon ho získajú do vlastníctva, keď splatia dlh. My to vidíme podobne v prípade nemocníc.
zhovárala sa Tatiana SúĽovská, Glasgow
