Čiastočným riešením trojstupňové štúdium
Ministerstvo školstva dalo začiatkom februára na diskusiu dlho očakávaný návrh nového zákona o vysokých školách, ktorý má ambíciu reformovať vysoké školstvo a vyviesť ho zo súčasnej krízy. Otázkou však je, či sľubované zmeny naozaj prinesie.
Doteraz platný zákon o vysokých školách z roku 1990 vrátil vysokým školám akademické slobody (napr. voľbu dekana), poskytol im výraznú autonómiu a samosprávu. Podstatnú časť právomocí nadobudol akademický senát, ktorý sa skladá zo zástupcov zamestnancov i študentov školy.
Priveľké právomoci rektorov Navrhované znenie nového zákona je však prejavom nedôvery voči senátom a podstatne zužuje ich právomoci. Naopak, priveľmi posilňuje postavenie rektorov a dekanov. Podľa návrhu bude totiž rektor (na fakulte dekan) schvaľovať nielen prorektorov, členov vedeckej rady, kritériá na prijatie na štúdium, ale dokonca aj rozpočet vysokej školy resp. fakulty. K tomu všetkému sa ešte navrhuje predĺžiť ich funkčné obdobie z troch na štyri roky. Vysoká škola sa tak stane hračkou v rukách jednej osoby. Predstavte si situáciu, keď by parlament zvolil prezidenta republiky, ktorý by zároveň predsedal vláde, mal by možnosť menovať a odvolávať jej členov a sám by schvaľoval aj štátny rozpočet. Akademické senáty sa stanú de facto diskusným klubom, ktorým síce ostane možnosť vyjadrovať sa, no konečné rozhodnutie bude aj tak v rukách rektorov a dekanov. Schvaľovanie študijného programu má prejsť do kompetencie vedeckej rady. Spolu s presunom ďalších kompetencií z akademického senátu stratia svoju možnosť podieľať sa na rozhodovaní aj študenti vysokých škôl.
Nový zákon má priniesť viaczdrojové financovanie škôl. Rozhodujúcou mierou bude stále prispievať štát, otvárajú sa však ďalšie možnosti na získanie prostriedkov z iných zdrojov (podnikateľská činnosť, sponzorstvo, dary a pod.). Pozitívom je oslobodenie od daní z príjmov, darovania a dedičstva. Napriek sľubom sa ale neuvažuje s oslobodením od daní z podnikateľskej činnosti. Novým prvkom je prevod majetku do vlastníctva vysokých škôl. Tie budú mať možnosť narábať so svojím majetkom, no štát prenesie budovy a internáty v nie práve najlepšom stave na plecia škôl. Pochybnosť vzbudzuje aj vytváranie tzv. správnych rád, ktoré budú rozhodovať o prevode a predaji majetku. Okrem jedného člena delegovaného akademickou obcou danej školy zvyšných členov menuje minister. Vzniká tým obava z politického obsadzovania miest s možnou hrozbou predaja lukratívnych budov s politickým podtónom a záujmami rozličných skupín.
Poplatky za štúdium Napriek Programovému vyhláseniu vlády sa do návrhu zákona v troch alternatívach predsa len dostali ustanovenia o poplatkoch za štúdium. Prvá navrhuje spoplatnené denné aj externé štúdium, druhá iba externé a tretia bezplatné obe formy. Všetky tri alternatívy majú však spoločného menovateľa - rátajú so spoplatnením externého doktorandského štúdia a zavádzajú poplatky v prípade dlhšieho štúdia. V prípade, že študent bude študovať viac ako je štandardná dĺžka, vznikne mu povinnosť uhradiť škole poplatky vo výške neuveriteľných 20 až 40 tisíc korún ročne. Kým v prípade štandardnej dĺžky sa všetci zástancovia poplatkov oháňajú zohľadňovaním sociálnej situácie, v prípade jej prekročenia zákon nepozná zľutovanie. Vôbec nezisťuje, prečo študent musí študovať dlhšie. Takí, čo si znižujú tempo štúdia, nemusia byť práve "flákači". Často tak robia práve z dôvodu, že sú nútení pre svoju finančnú situáciu pracovať.
Poplatky sa v dôvodovej správe k zákonu ponímajú ako zdroj na vytvárania štipendijného fondu a ako "ekonomická stimulácia záujmu študentov o poskytovanie kvalitného vzdelávania, ako aj záujmu o vlastné plnenie študijných povinností". Stále však neexistuje návrh systému sociálnej podpory študentov. Bez neho by sa totiž diskusia o platení vôbec nemala začínať, nieto ešte navrhovať do zákona.
Kreditný systém a akreditácia Za dosť výrazný krok vpred možno označiť zavedenie kreditného systému, ktorý umožní študentom mobilitu v rámci iných európskych univerzít, väčšiu možnosť voľby profilácie a v neposlednom rade aj určovanie tempa štúdia. Tento systém založený na európskom štandarde ECTS používa v súčasnosti okolo 70 percent európskych univerzít. Čiastočným riešením prispôsobovania študijných odborov potrebám trhu práce a kľúčom k zvyšovaniu počtu absolventov vysokých škôl by mohlo byť zavedenie trojstupňového štúdia (bakalárske, magisterské a doktorandské). Novinkou je aj prideľovanie titulov BcIng. pre absolventov bakalárskeho štúdia v inžinierskych programoch. Napriek azda dobrému úmyslu hospodárska prax nie vždy titul bakalár akceptuje.
Sprísnenie podmienok akreditácie fakúlt a študijných odborov bude umožňovať fakultám prijímať len na akreditované odbory. To vylučuje, aby sa opakovala situácia univerzít zriadených v roku 1997 - Akadémie umení, Trenčianskej univerzity a Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Bez akreditácie sa totiž nedajú udeľovať vysokoškolské diplomy a priznávať tituly. Otázkou však ostáva spôsob vytvárania Akreditačnej komisie vlády a akreditácia študijných odborov. Členovia tejto komisie sú totiž menovaní na návrh ministra školstva a podobne ako v správnych radách, aj tu bude existovať hrozba politického ovplyvňovania. Navyše, komisia je len poradným orgánom vlády a minister jej rozhodnutie rešpektovať nemusí. Riešením by mohla byť napríklad akreditácia nezávislou organizáciou.
V návrhu zákona sa objavuje niekoľko ustanovení, ktoré pravdepodobne vyvolajú rozporuplné odozvy. Problémom sa stane aj presun právnej subjektivity z fakúlt na univerzity, či obsadzovanie miest docentov a profesorov. Je pravdepodobné, že rozličné pohľady vzniknú najmä medzi rektormi a dekanmi, medzi rektormi a akademickými senátmi a iný pohľad na vysokoškolský zákon budú prezentovať študenti. Otázne je, ku komu sa nakoniec ministerstvo školstva po diskusii v akademickej obci prikloní. V každom prípade by sa nemalo zabúdať na niektoré ustanovenia v doteraz platnom zákone, ktoré sa ukázali ako veľmi dobré. Experimentovanie s osvedčeným by sa mohlo ukázať ako nie práve najšťastnejšie. V konečnom dôsledku však bude mať posledné slovo parlament. Či zvíťazí zdravý rozum alebo sila lobistických skupín, sa ukáže práve tam.
Autor je viceprezident Mladej demokratickej ľavice
