Zákon ad absurdum
Takto si dovolím definovať návrh o absolútnom zákaze interrupcií z dielne KDH, ktorý na poslednej schôdzi parlamentu predniesla poslankyňa Anna Záborská. Návrh vyvolal nielen búrlivú reakciu poslancov, ale aj celospoločenskú diskusiu.
Samotné vystúpenie poslankyne malo niekoľko aspektov. Prvým je samotný problém interrupcií, ktorý je zúžený len na problém mladých rodín. Zástancovia interupcií svoj názor opierajú o reálnu sociálnu situáciu mladých rodín. Absurditu navrhovaného zákona chcem dokázať na modelovej situácii.
Som finančne samostatná. Našla som si partnera, v duchu kresťanskej čistoty som si zachovala čistotu až do svadby, porodila som tri deti, nemusela som ich dať ani do jaslí či škôlky a v čase, keď mám 30 rokov, sú už školopovinné. Chcela by som sa zaradiť do pracovného procesu a získať určitý status quo. Dúfam, že toto právo ešte ženy majú. S manželom sme sa dohodli, že viac detí nechceme. Ďalšie tehotenstvo je teda neželateľné. Aké mám možnosti?
Prestať so sexuálnym životom. Ak sexuálny život ženy zdegradujem na úroveň plnenia si manželských povinností, kam bude chodiť manžel? Teda obojstranné zrieknutie sa sexuálneho života. Je to normálne? Druhá možnosť je v používaní antikoncepcie. Jediná reálna, dostupná alternatíva. Je ale táto možnosť ochrany pred počatím stopercentná? To by asi lekári Anna Záborská a Alojz Rakús mali vedieť najlepšie, že stopercentná ochrana neexistuje. Raz predsa môže zlyhať. Ak by bol prijatý zákaz interrupcií, som donútená len porodiť. Podotýkam, že som donútená, teda zbavená práva na voľbu. Ak pokladáme členov KDH za jadro bývalého disentu bojujúceho za demokraciu, ako môže takýto subjekt predkladať riešenie určitej situácie, keď za jediné východisko pokladá donútenie? A v tomto pokladám zákon za absurdný. Pritom som abstrahovala od všetkých interrupciu podporujúcich faktorov!
Neriešenie problému demografie Poprela som právo na predmanželský i mimomanželský sexuálny život, sociálnu realitu, psychickú schopnosť rodiť a vychovávať deti napríklad po štyridsiatke a mnoho iných reálnych skutočností.
Aby som celkom nekrivdila poslancom KDH, že neponúkli aj riešenie. Ponúkli. Porodiť na voľných posteliach nemocníc a dať deti na adopciu. Štát ich vraj bude predávať do severských krajín. Absurdita hneď trojnásobná. V prvom rade, zákaz interrupcií má riešiť náš demografický problém. Ako ho bude riešiť, keď deti nechcené, ale porodené pôjdu mimo republiku? Po druhé, navrhovateľov trápi psychika ženy, ktorá ide na interrupciu. Áno, každú ženu to trápi, ale po čase sa rana zahojí. Čo ale s psychikou ženy, ktorá v istom čase musela dať dieťa na adopciu, lebo ho nemohla mať pri sebe z rôznych dôvodov? Tieto dôvody pominú a žena bude chcieť dieťa aspoň vidieť. Čo bude prežívať celé roky, keď vie, že niekde jej dieťa žije? A po tretie, nech to platí aj pre rehoľné sestry, žiadna ochrana pred znásilnením, ako to propagujete.
Vyjadrujem ostrý protest proti tomu, aby žena bola fabrikou na deti, ktoré by boli tovarom na predaj. Okrem toho, slovenské domovy sú aj tak plné detí čakajúcich na lásku a opateru rodiny.
Slovenské prvenstvo Zaujímavý je tretí aspekt diskusie, keď poslanec Alojz Rakús podčiarkol odôvodnenie zákona ako kladný vplyv negatívneho zákona. Ale potom, vážené dámy a páni z KDH, navrhnite aj trest smrti. Ak uznávate práva počatého života, navrhnite zákon o rodinných prídavkoch od počatia. V duchu vašej kresťanskej morálky vydajte aspoň dodatočne protest proti vraždeniu detí v belehradskej nemocnici.
Politika KDH musí predsa vychádzať z princípu: kto do teba kameňom, ty do neho chlebom a nie oko za oko, zub za zub. Potom možno uveríme snahe kresťanských demokratov o obranu života. Inak je to výkrik do tmy, naviac účelový.
V žiadnom prípade si nedovolím znižovať význam kresťanských princípov morálky pri výchove. Ale za nastúpenú cestu sexuálnej výchovy a používanie antikoncepcie hovorí aj skutočnosť, že sme sa s Holandskom zaradili na prvé miesto v počte interrupcií na 1000 obyvateľov v tom priaznivom slova zmysle.
Práva po štvrtom mesiaci Želám si, aby žiadna žena nemusela ísť na interrupciu. No nie sme rybičky v akváriu a žijeme reálny život v reálnom svete. Ten, kto súhlasí s týmto návrhom, zatvára si oči pred tou skutočnosťou, akú poznáme po prijatí zákona v Poľsku. Nelegálne zákroky a interrupčná turistika - to sú jediné výsledky takéhoto návrhu.
Navrhujem kompromis pri definovaní života hodného ochrany: je to už malý človiečik s právom na život, keď sa prejaví tým najprimitívnejším spôsobom, teda pohybom. A to je po štvrtom mesiaci. Dovtedy nechajme právo žene, aby rozhodla. Podľa svojho svedomia, viery a reality, ktorá ju obklopuje. Poslanci by mali robiť všetko pre to, aby táto realita bola čo najpriaznivejšia pre rozvoj rodiny. Tej dlhujú veľmi veľa.
Autorka (1957) je študentka popri zamestnaní na Fakulte politických a humanitných vied UMB v Banskej Bystrici
