Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Naša znovelizovaná ústava

O ruskej cárovnej Kataríne Veľkej sa vie, že bola iniciátorkou povestných potemkinovských dedín. Lenže tá najpodarenejšia potemkinovská dedina bol projekt ústavy ruskej ríše. Tak krásne sformulovanú ústavu malo potom Rusko azda len za čias Stalina a Brežneva. Ako sa hovorí, papier znesie všetko.
Počet zobrazení: 466

O ruskej cárovnej Kataríne Veľkej sa vie, že bola iniciátorkou povestných potemkinovských dedín. Lenže tá najpodarenejšia potemkinovská dedina bol projekt ústavy ruskej ríše. Tak krásne sformulovanú ústavu malo potom Rusko azda len za čias Stalina a Brežneva. Ako sa hovorí, papier znesie všetko. Lenže ústava nemôže byť iba dokumentom, kde sú vytýčené krásne pravidlá. Ústava je ústavou v pravom zmysle slova iba vtedy, ak existuje reálny mechanizmus záruk a uskutočňovania toho, čo je v ústave napísané. Súčasťou takéhoto mechanizmu je napríklad ústavný súd. Niekedy môže dôjsť k nedorozumeniu. Stane sa, že ústavný súd vyhlási, že desiatky zákonov, ktoré prijal parlament, sú v rozpore s ústavou. Lenže, hoci to na jednej strane svedčí o nie celkom kvalitnej práci parlamentu, na druhej strane je to dôkaz, že oná krajina je právnym a ústavným štátom, kde existuje mechanizmus napravujúci chyby zákonodarcov. Ústavný štát je totiž takým štátom, kde existuje vyvážená deľba moci, kde je možná vzájomná kontrola výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci.

Náš parlament po tragikomickej procedúre prijal novelizáciu ústavy. Bolo napríklad zrejmé, že dlhé rétorické cvičenia nie sú určené kolegom poslancom (rokovacia sieň totiž viditeľne doslova zívala prázdnotou), ale televíznym divákom. Tí namiesto akejsi zákonodarnej dielne videli arénu, kde prebiehal gladiátorský zápas medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Za starého Ríma diváci rozhodovali o prežití porazených gladiátorov, teraz by mali televízni diváci rozhodnúť o definitívnom výsledku tohto zápasu v parlamentných voľbách. Koniec-koncov sa to niekoľkokrát aj jasne povedalo.

O potrebe novelizovať slovenskú ústavu sa začalo hovoriť pomerne skoro. Hovorili o nej nielen predstavitelia rôznych politických strán (aj súčasnej opozície), ale i odborníci na ústavné právo, dokonca aj bývalý predseda Ústavného súdu. Ak by sme hodnotili terajšiu novelu ústavy, každý musí uznať, že aspoň časť zmien bola naozaj nevyhnutná a že sa neprijali tie najkontroverznejšie návrhy.

Pochybné je však niečo iné. Samotný text novely síce možno chápať ako signál pre euroatlantické štruktúry a Európsku úniu, že naša krajina je pripravená na vstup. Lenže v centrálach EÚ a NATO si prečítajú nielen text novely ústavy, ale aj výsledky výskumov verejnej mienky o volebných preferenciách. Kandidátov na členstvo hodnotia aj podľa politickej stability. Hoci sa novelizácia ústavy prijala s dostatočnou väčšinou, a preto nadobudne platnosť, veľký otáznik nad jej ďalším osudom bude tvoriť výsledok budúcoročných volieb. Novelu neprijali na základe celospoločenského konsenzu, ale pomeru politických síl v parlamente. Je verejným tajomstvom, že príslušní činitelia nejaký čas tŕpli, či sa podarí získať dostatočný počet hlasov.

Šťastnou je tá krajina, kde ani veľmi nezáleží na výsledku volieb, pretože ide vlastne iba o potvrdenie legitimity zákonodarnej a výkonnej moci. Žiaľ, všetky doterajšie voľby, v roku 1990, 1992, 1994 a 1998, mali vždy osudový význam a rovnako osudový význam budú mať aj tie v roku 2002.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama